Autor: Nathaniel Wonderful &
Theodora Stonewall
Názov: Na hraně temnoty
Séria: Ztracen v čase
Diel: prvý
Špecifikácia: temne ladená fantasy s prvkami
umeleckého životopisu
Slovenské alebo české vydanie: samizdat
Hodnotenie na GR: 3.75
Na hraně temnoty je druhá
kniha autorskej dvojice Wonderful & Stonewall, ktorá sa mi dostala do rúk. Nevyzpytatelné jsou cesty
osudu, alebo prvá kniha, bola skôr dobrodružne a humorne ladená ľahšia fantasy.
Táto druhá bola odlišná v mnohých aspektoch. Charakter bol úplne iný, žánrovo
išlo skôr o temnú fantasy s niekoľkými takmer až hororovými prvkami,
a takisto sa zmenil aj hlavný hrdina, ktorý v istých momentoch pôsobil ako
záporák, než ako kladná postava.
V postate
by sa dalo teda povedať, že táto kniha je vlastne ako rozsiahly umelecký životopis
postavy menom Zakhar, ktorý je navyše obohatený o priamu reč. Zakhar svoj
život opisuje bez príkras a spomína na to, ako vyrastal a aké nesmierne
náročné je preňho niekam sa zaradiť, keďže je miešanec, takže pre obe časti
svojej rodiny je príliš „tým druhým“ na to, aby mohol niekam patriť.
Jeho život ani
v najmenšom nie je prechádzkou ružovou záhradou a zažíva naozaj
krušné časy. Lenže na druhej strane, Zakhar je aj dobrý manipulátor a mnohé
zážitky prikrášľuje, iné rovno zamlčiava a priznáva sa k nim až
vtedy, keď sa mu to hodí. Napriek tomu mi bol sympatický, pretože napriek
všetkému sa stále snažil pokračovať ďalej vo svojom živote, bez ohľadu na to,
čo mu život hodil na hlavu.
A to niekedy
doslova, pretože jeho zážitky často vyzerali ako najhoršie nočné mory a vplyvom
toho všetkého som vlastne na stránkach sledovala, ako sa jeho osobnosť postupne
rozpadá. Niečo ako rozklad osobnosti v priamom prenose, vďaka čomu text
získal na hĺbke a tiež temnote. Čo rozhodne vnímam ako plus, keďže táto
kniha mi pripadá ako pokračovateľ Lovecraftovej tradície – keďže v knihe sa
niekoľkokrát spomína Necronomicon, fiktívny grimoár z Lovecraftovej tvorby,
ktorý dokonca Zakhar začne hľadať.
Takže ma
vlastne prítomnosť nechutných démonov a iných prastarých mocností asi ani
nemala prekvapiť. Po dejovej stránke je kniha takisto pomerne bohatá, hoci je
pravda, že záver prichádza tak nejako uprostred myšlienky. Predpokladám teda,
že táto kniha mala slúžiť len ako nalákanie na ďalšie udalosti a hlavne ako
vysvetlenie, ako sa Zakhar dostal k tomu, že je na cestách a hľadá Necronomicon.
Ale predpokladám, že to sa dozviem v ďalšom pokračovaní, na ktoré som už
teraz zvedavá.
Na hraně temnoty je charakterovo
úplne odlišná kniha. Pomerne komické a dobrodružne ladné putovanie
nepravdepodobných hrdinov vystriedali stránky plné krvi a hnusu, na
ktorých sa mi predstavuje Zakhar, tak trochu záporák s vážnymi problémami
a naozaj temnými zážitkami. Kniha je napísaná naozaj výborne, nakoľko som
mala možnosť sledovať rozklad osobnosti v priamom prenose, okrem toho je
tiež dôkazom, že autori dokážu písať v rôznych žánroch. Jediným nedostatok
je tak možno len to, že táto kniha pôsobí len ako prológ budúcich udalostí,
pričom ďalšie kapitoly sú momentálne v nedohľadne.
Za poskytnutie knihy na recenziu
veľmi pekne ďakujem autorom.
Viac informácii o knihe nájdete TU.
oficiálna anotácia:
Drahý čtenáři,
zůstavuji Tě s událostmi, které se
odehrály v jiném světě, jiné době, a především v životě jiného muže jménem
Zakhar. Čaroděje, jenž nalezl svobodu a vykoupení na místě z nejbeznadějnějších.
Na dně starého kalamáře a na hrotu ostrého pera.
Jsem povinen tě však předem
varovat, neboť tento příběh je vskutku ohavný. Krev prosakuje jeho zápletkou a
kane po listech knihy, již právě držíš ve svých rukou. Cítíš to horko, které z
ní sálá? Slyšíš ten tichý tlukot srdce? Ještě není pozdě ji odložit… Neboť do
morku kostí zkažené jsou postavy v ní. Postavy, jež skutečně žily a stále žijí
v tom cizím a nepřátelském světě. A námět, můj drahý čtenáři, ten samotný je na
výsost odporný a věř, že pro mnohé taktéž i děsivý.
Nerad bych ovšem, aby zde došlo ke zmýlení, neboť bez seznámení se s neřestí, nelze doceniti krásu ctnosti. Obojí skloubí se totiž v každém z nás a jen když nalezneme odvahu, prozkoumat pečlivě obě strany téže mince, můžeme teprve s jistotou říci co přesně se v dotyčném člověku skrývá a jaký skutečně je.
Nerad bych ovšem, aby zde došlo ke zmýlení, neboť bez seznámení se s neřestí, nelze doceniti krásu ctnosti. Obojí skloubí se totiž v každém z nás a jen když nalezneme odvahu, prozkoumat pečlivě obě strany téže mince, můžeme teprve s jistotou říci co přesně se v dotyčném člověku skrývá a jaký skutečně je.
Pakliže jsi dočetl až sem, vyzývám
tě – Obrať list, smrtelníku…
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára