Autor:
Isaac Asimov
Názov:
Nadácia a Impérium (angl.
Foundation and Empire)
Séria: Nadácia (angl. Foundation)
Diel: druhý
Špecifikácia: klasika sci-fi literatúry o boji starého
a nového
Slovenské
alebo české vydanie: Lindeni,
2020 (SR); Argo, 2009 (ČR)
Hodnotenie
na GR: 4.22
„Koniec koncov, základným bodom rizika je fakt, že prináša zisk, ktorý ho opodstatňuje.“
Nadácia, vybudovaná na základoch rozpadajúceho
sa Galaktického impéria, zdarne prežila svoje prvé turbulentné zrážky s krízami.
Tie boli vyriešené relatívne rýchlo a za pomoci logiky. Avšak na
obyvateľov Nadácie, nazývaných aj Nadačníci, čakajú ďalšie krízy, tentoraz
omnoho väčšie a náročnejšie, ako tie predošlé. Pretože sa im do cesty
stavia to, čo ostalo z veľkolepého Impéria.
Po Nadácii som sa tejto knihy tak trochu
obávala – myslela som si totiž, že ma čakajú v podstate tie isté udalosti
s inými postavami. Vlastne len tie isté krízy opakované dookola,
kým nepríde prorokované nové Impérium. Lebo veď čo sa môže stať také nečakané,
keď viem, ako to dopadne – čo v istom bode skonštatovali aj postavy.
Avšak, rovnako ako postavy, aj ja som sa mýlila.
Pretože sú veci, ktoré sa nedajú vedecky predpovedať, ako napríklad určitý druh
správania alebo niečo, čo v čase predpovede vlastne ani neexistovalo. Postavy
potom na vlastnej koži zistili, ako to vyzerá, keď netušia, ako to s nimi bude
pokračovať. Hoci, niečo sa dalo predpovedať – nevyhnutný stret Nadácie a Impéria.
Je vlastne logické, že starý porazený režim raz
naberie dostatok odvahy, a hlavne získa na svoju stranu dostatočne charizmatického
a odhodlaného človeka lipnúceho na minulosti, ktorý sa rozhodne zvrhnúť
nový režim v prospech toho starého. Preto sa do toho všetkého muselo zamiešať
Impérium, hlavne teraz, keď sa náhodne o existencii Nadácie opätovne
dozvedelo.
Možno aj pre ukážku lekcie o tom, ako to
vyzerá keď staré bojuje s novým, bol text rozdelený len na dve časti. Bol
o čosi menej útržkovitý a viac celistvý, hoci za to autor zaplatil o niečo
menej zaujímavou dynamikou. Nebudem klamať, hlavne druhá časť knihy mi v istých
momentoch pripadala zbytočne zdĺhavá. Ale nedá sa povedať, že by som si čítanie
aj napriek tomu neužívala, pretože ma v texte čakalo mnoho nového.
„Stará a veľká múdrosť ľudstva totiž hovorí, že najlepšie sa na veci sústreďuje z časového alebo fyzického odstupu. Mimochodom, neexistuje žiaden záznam o tom, že by si túto múdrosť ľudstvo vzalo k srdcu.“
Tam, kde prvá kniha ponúkala logické a pacifistické
riešenia problémov, v tejto druhej prišlo aj na veľkolepé boje. Nadácia v oboch
prípadoch stála proti oveľa väčšiemu súperovi s prevahou pravdepodobne na
všetkých frontoch a dostáva sa do bezvýchodiskových situácií. Aj preto ma
čítanie tak fascinovalo, pretože táto kniha bola úplne iné ako tá predošlá,
viac temná, viac hlboká, viac zúfalá a ukázala mi, že autor je veľmi dobrý
stratég, nielen znalec ľudskej povahy. (Hoci čo si budeme hovoriť, stále ťaží
zo základnej myšlienky, že ľudstvo je odsúdené na neustále opakovanie tých
istých chýb.)
Ďalšou priaznivou zmenou bolo objavenie ženskej
postavy. Jedna sa síce objavila aj v predošlej knihe, ale len vo forme mocichtivej
zmije, čo nevnieslo veľmi dobré svetlo na ženské pokolenie – ani na autorov názor
na ženy. Preto som bola príjemne prekvapená tým, že ženská postava bola v tomto
prípade nielen pozitívna, ale navyše bola ústrednou aktérkou druhej časti knihy
a do určitej miery bola vlastne kľúčovým prvkom v deji. (Som si istá,
že prítomnosť Bayty v deji poteší hlavne feministickejšie zmýšľajúcu časť
publika, ktorá obviňovala autora zo sexizmu, pričom absolútne nebrali do úvahu
dobu, v ktorej žil a písal.)
Postavy v tejto knihe vďaka všetkému
prechádzali úplne inými skúškami, čelili aj problémom na domácom fronte, hrozbe
občianskej vojny a celkovej nejednotnosti, možno aj preto boli ich nepriatelia
v takej veľkej výhode. Okrem toho som tiež v texte našla ďalšie
výstižné myšlienky hodné zamyslenia. Vo všeobecnosti sa ale dá tvrdiť, že som
si fakt užívala dialógy postáv. Takže je úplne logické, že ma kniha nadchla, z iných
dôvodov ako tá predošlá, a už teraz sa teším na pokračovanie.
Nadácia
a Impérium sa v čomsi
podobá prvej knihe série – pretože aj v tomto prípade ide o opis kríz
na ceste k novému Galaktickému impériu, len s tým rozdielom, že autor
zmenil podobu rozprávania. Namiesto kratších poviedok rozdelil text na dve
novely, ktoré však na seba takmer priamo nadväzujú a podobajú sa v tom,
že opisujú boj Nadácie s oveľa väčšími protivníkmi. Namiesto logických a pacifistických
riešení problémov prichádza na rad hrubá sila a strategické plánovanie. Ďalšou,
pre mnohých príjemnou, zmenou je aj výskyt ženskej hrdinky, ktorá je v istom
ohľade kľúčová. Kniha je teda výborným pokračovaním Nadácie, ale je dostatočne iná, aby nepôsobila len ako cez kopirák ,a autor v nej rozvíja ďalšie zaujímavé úvahy, vďaka čomu si séria
stále drží svoju nadčasovosť.
Za
poskytnutie knihy na recenziu
veľmi
pekne ďakujem spoločnosti Albatros Media.
Knihu
si môžete kúpiť TU.
oficiálna anotácia:
Nadácia
dokázala ustáť dve storočia úpadku kedysi mocného Galaktického impéria do nekontrolovateľného
chaosu. Posledné pozostatky imperiálnej flotily sa teraz pokúšajú vrátiť nadačníkov
do područia bývalej moci. Hari Seldon tento konflikt predpovedal a budúcu
galaxiu na to pripravil. Čo sa však stane, ak do jeho výpočtov vstúpi celkom
nepredvídateľná veličina – napríklad mutant s nadľudskými schopnosťami?
Séria Nadácia je základným kameňom moderného sci-fi
žánra a dnes je považovaná za klasiku svetovej literatúry. Predstavivosť Isaaca
Asimova stvorila mimoriadny svet a pretransformovala sci-fi literatúru do
podoby, ako ju poznáme dnes.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára