Mechanická utópia? | Ja, robot

Autor: Isaac Asimov
Názov: Ja, robot (orig.: I, Robot)
Séria: Ja, robot (orig.: Robot)
Diel: prvý
Špecifikácia: zbierka poviedok považovaná za sci-fi klasiku
Slovenské alebo české vydanie: Lindeni, 2021 (SR); Argo, 2012 (ČR)
Hodnotenie na GR: 4.20

 

„Boli časy, keď človek čelil vesmíru sám, bez jediného priateľa.“

 

Ľudstvo zaznamenalo veľké úspechy na poli techniky. Dokonca až do tej miery, že svet vlastne riadia roboti. Obrovské Mašiny schopné riešiť problémy ešte predtým, než vôbec vzniknú. Cesta k tejto mechanickej utópii však nebola jednoduchá. Zbierka deviatich poviedok čitateľovi naznačí, s čím sa museli nielen inžinieri vyrovnať.

Asimov vyskladal v knihe jednu príbehovú líniu, a to aj napriek tomu, že predstavil takmer samostatné okamihy z histórie robotiky. Spája ich nielen postava novinára, ktorý prišiel urobiť interview so známou robopsychologičkou. Oveľa viac ich utužuje práve Susan Calvinová, za ktorou sa vybral. Pretože to bola ona, kto to všetko zažil na vlastnej koži. A svedectvo z „prvého radu“ je vždy autentickejšie.

V chronologickom poradí sa tak vyjadruje k technickým míľnikom. Začína od robotov neschopných reči, potom sa presunie k tým vyspelejším, čo dokázali riadiť iných robotov, až k tým, čo manažujú celý svet. Cesta to bola dlhá a občas tŕnistá, no Asimov nezabudol najmä na ľudský aspekt. Predstavuje totiž myšlienku, že roboti nie sú úplne dokonalí alebo bezchybní – pretože takí nie sú ani ľudia, ktorí ich stvorili.

V duchu tejto myšlienky teda predstavuje komplexné logické a psychologické (a okrajovo aj morálne) problémy. A podobne ako to robí v sérii Nadácia, aj tentoraz zdôrazňuje dôležitosť pacifizmu a tiež potrebu myslenia. Postavám teda stačí len pohnúť rozumom a vždy nájdu riešenie. Hoci niekedy im to trvá poriadne dlho. Konečné rozuzlenia majú spoločné len to, že sú prísne logické.

„Keď som sem nastúpila, mala som miniatúrny kamrlík v budove na mieste, kde je dnes požiarna zbrojnica. Zbúrali ju ešte pred vaším narodením. Delila som sa o pracovisko s tromi ďalšími ľuďmi. Pre seba som mala len pol jedného stola. Všetkých robotov sme vyrábali v jednej hale. Zvládli sme troch za týždeň. No a teraz? Len sa na nás pozrite.“

„Päťdesiat rokov je dosť dlhý čas.“

„Nie, ak sa na ne pozeráte ako na minulosť.“

Napriek tomu sa nedá povedať, že by kniha bola málo emotívna alebo nebodaj sterilná. Pretože Asimov si dokáže získať a udržať pozornosť. Čiastočne už tým, že jeho štýl je úsporný a nezdržiava sa siahodlhými alebo pretechnizovanými opismi. Jeho svet je jednoduché si prestaviť a čo viac – ešte ľahšie je pripustiť, že by mohol existovať.

Vystupujú tu ľudsky nedokonalé postavy so silnými atribútmi (napríklad samotná Susan orientovaná na logiku). Okrem toho autor tiež rieši morálne silné témy a núti čitateľa zamyslieť sa. V poviedkach samotných tiež graduje napätie a kniha má silné posolstvo. Od prvej strany je tak jasné, prečo sa v prípade tejto zbierky skloňujú slová ako klasika a kultové dielo. Právom si ich totiž zaslúži.

Zbierka Ja, robot ponúka náhľad do technicky vyspelého sveta. Asimov čitateľa zabáva rôznymi témami. Hoci ide o sci-fi, je pevne previazané s realitou. Na stránkach rieši aktuálne témy, vďaka čomu séria získava svoju nadčasovosť. Je jednoduché predstaviť si, že sa to všetko odohráva tu a teraz. Do jednotlivých príbehov navyše vložil nejedno posolstvo. Najhlasnejšie je však to, že každý stroj môže byť nedokonalý – rovnako ako osoba, ktorá ho postavila.

 

Za poskytnutie knihy na recenziu
veľmi pekne ďakujem spoločnosti Albatros Media.
Knihu si môžete kúpiť TU.

 

 

oficiálna anotácia:

V kultovej zbierke poviedok Ja, Robot Isaac Asimov zadefinoval tri zákony robotiky, ktoré majú slúžiť na ochranu ľudí pred robotmi. Prvý z nich znie: Robot nesmie ublížiť človeku ani svojou nečinnosťou dopustiť, aby sa mu ublížilo. Druhý: Robot musí poslúchnuť človeka s výnimkou prípadov, keď by to bolo v rozpore s Prvým zákonom. No a tretí hovorí: Robot musí chrániť vlastnú existenciu, pokiaľ takáto ochrana nie je v rozpore s Prvým alebo Druhým zákonom.

Čo sa však stane, ak robot začne spochybňovať svojho stvoriteľa? Môže mať robot zmysel pre humor? A dokáže klamať? Ako potom rozlíšiť robota od človeka? Talentovaná robopsychologička Susan Calvinová stála pri zrode umelej inteligencie. Pomohla robotom zhmotniť sa zo snov na skutočné vedecké výtvory a zapísala sa do dejín robotiky.