Komiksové okienko, vol. 15

Nedávno som zistila, že mám doma doslova mrakodrap vystavaný z neprečítaných komiksov. Tak som sa v rámci plnenia vlastných knižných záväzkov rozhodla z tej kopy aspoň trošičku odhryznúť. Ale naozaj len trošičku...

 

K. I. Zachopolous & Vincenzo Balzano – Run Wild

Na tento komiks som narazila úplnou náhodou – bol uvedený v reklamnej časti na konci niektorého iného komiksu z vydavateľstva Archaia, ktorý som prečítala. (Pravdepodobne to bol Jim Henson’s Labyrinth.) Zaujala ma myšlienka a povedala som si, že by som tomu mohla dať šancu. Svet, v ktorom sa ľudia premenili na zvieratá, v ktorom žijú dvaja súrodenci, sestra a brat, ktorí sa ešte nepremenili. Ich matka zmizla a ak sa chcú zachrániť, musia sa vydať na cestu naprieč nebezpečným svetom. Povedala som si, že to znie dosť dobrodružne a môžem sa na to pozrieť niekedy v čase, ak budem mať chuť na čosi oddychové. No tento komiks nie je úplne oddychový. Po grafickej stránky ide o magicky príťažlivé umelecké dielo. Po tej príbehovej zase o niečo na hranici magického realizmu, plné krásnych myšlienok a metafor. Koniec je pomerne otvorený a predpokladám, že každý čitateľ si ho vysvetlí po svojom a bude za ním hľadať čosi iné. Ja som s ním spokojná, nakoľko sa hodil k príbehu. Je to krásne, magické, snové a hlboké.

 

Gene Luen Yang & Dave Scheidt & Ron Koertge & Sara Goetter & Kiku Hughes – ATLA: Team Avatar Tales

To, že čítam komiksy z Avatarverzu asi nikoho extrémne neprekvapuje. Pritom toto je trošku špecifická zbierka kvázi komiksových poviedok. Pôvodne tieto krátke extra scény vychádzali ako komiksy zadarmo na Free Comic Book Day (oslavuje sa v prvú májovú sobotu a cieľom je osláviť severoamerický komiksový biznis a tiež pritiahnuť do obchodov nových čitateľov). Mnohé z nich teda boli donedávna dostupné aj online, no potom vyšli v tejto zbierke. Ide o taký mišmaš nielen tém a postáv, ale aj štýlov kresby. Nie všetky sa mi k pôvodnej Avatar grafike hodili, nebudem klamať. Ale napriek tomu majú tieto príbehy čosi spoločné – ich autori sa snažili zachovať myšlienku pôvodného seriálu. Čiže jednotlivé námety sú niekedy spracované tak, aby sa čitateľ pobavil, ale je tam zachovaná aj tradícia posolstva či zaujímavých myšlienok a tiež zvýrazňuje silu priateľstva. Pomáhalo aj to, že postavy sa stále správali tak, ako vždy – takže fanúšikovia nebudú mať problém predstaviť si, že sa tie krátke epizódny naozaj stali. A o to asi ide. Čiže ako predstavenie univerza novým fanúšikom to obstojí, ale oveľa viac to ocenia práve fanúšikovia.

 

Kurtis Wiebe & Justin Barcelo – Dryad

Kurtisa Wiebea som si obľúbila vďaka jeho práci na Rat Queens. Odkedy sa na tom komikse prestal autorsky podieľal, akosi som sa nedokázala prinútiť pokračovať v čítaní a radšej som čakala, či sa neobjaví niečo ďalšie z jeho tvorby. Čkala som tak dlho, že mi komiks Dryad takmer unikol. Dejovo sa to odohráva v trochu výstrednom svete, v ktorom koexistuje mágia a technika. V tomto mi to dosť pripomínalo Sagu, ale príbeh hlavných hrdinov nie je taký tragický ako v Sage. Vlastne som sledovala rodičov, ktorí pred rokmi utiekli z mesta, aby ochránili svoje deti, no teraz ich dobehla minulosť. Čitatelia sa dosť sťažovali, že samotný príbeh je nevyvážený a skáče z jedného miesta na druhé bez toho, aby autor čokoľvek vysvetľoval. Priznávam, že je to pravda. V tomto mi však komiks pripomínal Rat Queens, kde boli rovnako výstredné postavy s vlastnými „agendami“ a kde sa v rámci jednotlivých zošitov skákalo z miesta na miesto. Neprekvapuje ma teda, že Drayd je štýlovo dosť podobný komiks. Osobne mi to však neprekáža a myslím si, že komiks má čo ponúknuť, je tam veľa tajomna a vďaka výbornej grafike je na čo sa aj pozerať. Len je možno nutné aspoň trošku sa obrniť trpezlivosťou.

 

Faith Erin Hicks & Peter Wartman – ATLA: Katara and the Pirate’s Silver

Ďalší z komiksov z môjho obľúbeného univerza. Tento je súčasťou (zatiaľ) trojdielnej minisérie o ženských hrdinkách známych z tohto sveta. Najskôr teda prišiel komiks o Toph, teraz o Katare a posledný je o Suki. No zatiaľ čo ten o Toph sa odohráva v bližšie neurčenom čase až po udalostiach seriálu, tie o Katare a Suki sa odohrávajú v seriálovom čase. Podstatou tohto je, že Gaang pri ďalšom úteku pred prenasledovateľmi ostane rozdelený – Katara spadne do rieky a zvyšok ju hľadá kade-tade po lese. Bolo zábavné sledovať, ako Katara, so svojimi silnými morálnymi zásadami, musí čeliť morálne sivému svetu pirátov. Pri čítaní som sa teda dosť zabávala a najviac asi na konci, keď Katare ostatní neverili, že sa pridala k pirátom – pretože prudérna Katara by niečo také predsa nedokázala. Za veľmi zaujímavú považujem aj scénu, keď sa ostatní v lese stretnú s jedným vojakom a snažia sa ho presvedčiť, že to, čo národ ohňa šíri o Avatarovi, je len propaganda. Nie je to tak, že by sa niečo podobné nespomínalo už predtým, ale nespomínam si, že by tomu postavy museli čeliť takto otvorene.

 

Kojoharu Gotóge – Zabiják démonů

Ďalšia z máng z vydavateľstva Crew, ktorá ma zaujala a rozhodla som sa jej dať šancu. Pritom táto séria sa často skloňuje ako klasika a ide o pomerne legendárne dielo, čiže moje očakávania boli vysoké bez toho, aby som si to naplno uvedomila. Príbeh sa sústreďuje na rodinu mladého Tandžiróa, ktorú napadne démon a okrem neho vlastne nikto neprežije – len jeho sestra Nezuko, avšak tá už nie je úplne človek. Mení sa na démona a Tandžiró s tým chce niečo urobiť a zároveň pomstiť ostatných. Nakoniec sa stretne aj so zabijakom démonov a sám sa za jedného začne učiť. Prvý zväzok tejto mangy je však tak trochu... ťažší na strávenie. Dej je zaujímavý, príbeh uveriteľný a do istého momentu všetko plynulo napreduje. Potom sa však Tandžiró dostal do tábora, kde trénuje, a dej začal v mojich očiach dosť škrípať. Autor sa snažil čo možno najplynulejšie prejsť k iným udalostiam, čiže pomerne často preskakoval dlhé časové úseky, no deju to neprospelo. Bolo to sekané a trošku mätúce a celý čas som rozmýšľala, prečo to radšej nevyriešil retrospektívou, ak teda už považuje celý ten výcvik za taký kľúčový. Našťastie ďalšia kniha už podobným problémom netrpí a dej napreduje oveľa plynulejšie a osudy sa kvalitne zamotávajú, čiže som z čítania mala oveľa lepší zážitok. A až v druhej knihe som naplno dokázala oceniť všetko to dobré, čo sa v tejto mange ukrýva. Takže áno, Zabiják démonů má niečo do seba.

 

 

Čítali ste v poslednom čase nejaký zaujímavý komiks?