Tajné predlohy filmov #12

Aj tento mesiac nakoniec prichádzam s ďalšou dávkou kníh, ktoré sa stali predlohou pre filmy. Aj tentoraz som vyberala úplne náhodne, takže z toho vznikol mišmaš nielen žánrov, ale aj štýlov. Takže nech sa páči – v poradí už dvanásty článok tejto rubriky čaká na vaše prečítanie...

 

Kiki’s Delivery Service (1989)

(Doručovací služba čarodějky Kiki / Madžo no takkjúbin)

Dej dnes už klasického japonského animovaného filmu sleduje osudy trinásťročnej budúcej čarodejnice Kiki, ktorá musí dokázať svoju sebestačnosť. Takže v sprievode svojho čierneho kocúra vyrazí na cesty, pričom sa nakoniec usadí v jednom prímorskom mestečku. Tu si založí živnosť, doručovaciu službu, a divák má možnosť sledovať jej cestu nielen k samostatnosti a zodpovednosti, ale aj hľadania si miesta vo svete. Svoj námet film čerpá z rovnomennej japonskej knihy pre deti z roku 1985, ktorú napísala Eiko Kadono a ilustrovala Akiko Hajaši. Kniha má pritom ďalších päť pokračovaní a medzi vydaniami je vždy niekoľkoročná prestávka. Klasika štúdia Ghibli získala niekoľko ocenení a v spolupráci so štúdiom Walt Disney bol film v roku 1997 predabovaný do angličtiny a nasledujúci rok predstavený americkému publiku. V roku 2014 vyšiel aj hraný celovečerný film, ktorý však získal skôr vlažné a miestami vyslovene negatívne hodnotenia a recenzie.

 

What a Girl Wants (2003)

(Čo to dievča chce? / Co ta holka chce)

Dnes už klasický príklad tínedžerskej romantickej komédie rozpráva príbeh o sedemnásťročnej Daphne – Američanke, ktorá nevie, čo presne od života chce. Cíti sa stratená, nakoľko nikdy nepoznala svojho otca. Napokon sa dozvie, že jej otec žije a je významným anglickým lordom s politickými ambíciami, a tak sa rozhodne ho navštíviť a spoznať. Skôr priemerný béčkový film prináša niekoľko úsmevných a niekoľko vyslovene trápnych momentov a výrazné žánrové klišé. Svoj námet pritom film veľmi voľne čerpá z divadelnej hry The Reluctant Debutante od britského spisovateľa Williama Douglasa Homea z roku 1955. Táto komédia, ako mnohé iné z autorovho pera, je situovaná v britských aristokratických kruhoch a opisuje udalosti spoločenského debutu jednej mladej dámy. Pričom vtipnosť celej hry spočíva v omyle matky, ktorá svoju dcéru spáruje s nesprávnym Davidom. Pôvodná divadelná hra a film z roku 2003 majú teda pramálo spoločné. Film totiž oveľa viac vychádza z prvej filmovej adaptácie danej hry z roku 1958, vďaka čomu je What a Girl Wants považovaný za jeho neoficiálny remake.

 

Čarodějův učeň (1977)

(Krabat)

Dej československého kresleného filmu v réžii Karla Zemana približuje osudy Krabata, chlapca na prahu dospelosti, ktorého fascinujú temné sily. Teda až dovtedy, kým si neuvedomí, že by ho mohli aj zabiť. Tiež rozpráva o moci, ktorá je dobrá alebo zlá vďaka rozhodnutiam tých-ktorých osôb a zdôrazňuje, že cesta z osídiel temných síl je dlhá, no vďaka sile, viere a láske možná. Ide nielen o prerozprávanie lužickosrbskej legendy z prelomu 17. a 18. storočia, ale aj o filmové spracovanie rovnomennej nemeckej knihy z pera Otfrieda Preusslera. Kniha samotná predstavuje prerozprávanie starej legendy, ale autor sa vyjadril, že ide aj o príbeh jeho vlastnej generácie a všetkých mladých ľudí, ktorých priťahuje moc a jej získanie. Keďže je Krabat považovaný za ľudového hrdinu, objavuje sa aj v iných knihách – napríklad v diele lužickosrbského spisovateľa Jurija Brězana.V roku 2008 odpremiéroval hraný nemecký film Krabat (Krabat: Čarodějův učeň), ktorý získal oveľa vlažnejšie hodnotenia ako pôvodný kreslený film. Krabat sa ako postava objavuje aj v kreslenom filme Die schwarze Mühle (Černý mlynář) z roku 1975. Tento film je adaptáciou jedného z románov Jurija Brězana. (Zaujímavosťou pritom je, že kniha Otfrieda Preusslera bola vydaná v anglickom preklade najskôr pod názvom The Satanic Mill (Satanský mlyn), neskôr pod názvom The Curse of the Darkling Mill (Kliatba temného mlyna) a nakoniec pod názvom Krabat and the Sorcerer’s Mill (Krabat a čarodejov mlyn)).

 

The Curious Case of Benjamin Button (2008)

(Podivný prípad Benjamina Buttona / Pidivuhodný případ Benjamina Buttona)

Oceneniami ovenčený film približuje osud jedného zvláštneho muža. Jeho príbeh svojej umierajúcej matke skrz zápisky samotného Benjamina približuje Caroline Buttonová. Všetko sa to začína slepým hodinárom, ktorý vyrobil hodiny, čo išli pospiatky – aby tak vojaci, ktorí sa vracajú z vojny, mohli znovu prežiť svoje životy. Ich spustením však neodvratne ovplyvnil aj život svojho vtedy ešte nenarodeného syna Benjamina. Ten sa narodil so škaredou tvárou v tele starca a postupom času, ako starol, vlastne mladol. Rozsiahla takmer trojhodinová dramatická sága svoj námet čerpá z krátkej rovnomennej poviedky F. Scotta Fitzgeralda. Tá bola prvýkrát publikovaná v časopise Collier’s v roku 1922, pričom neskôr vyšla aj knižne ako súčasť poviedkovej zbierky Tales of the Jazz Age. Autor v zbierke vysvetľuje, že k napísaniu tejto poviedky ho inspirovali slová Marka Twaina o tom, že je škoda, že to najlepšie v živote prichádza na začiatku a to najhoršie na konci. Po dopísaní svojej poviedky našiel takmer identický námet v zápiskoch Samueal Butlera. Pôvodná poviedka je oproti filmu omnoho menej dramatická a Benjaminov život je oveľa bežnejší, hoci v akomsi obrátenom poradí (najskôr sa stane riaditeľom spoločnosti, neskôr študuje a nakoniec navštevuje jasle). V roku 2019 bola poviedka spracovaná do podoby divadelného muzikálu

 

John Carter (2012)

(John Carter: Medzi dvoma svetmi / John Carter: Mezi dvěma světy)

Príbeh tohto dobrodružného sci-fi filmu opisuje životnú cestu Johna Cartera, životom unaveného vojnového veterána. Ten sa zhodnou podivných okolností jedného dňa prebudí na planéte Barsoom, ktorá je vlastne len inak nazvaným Marsom. Tu sa ocitne uprostred nebezpečnej vojny medzi rôznymi národmi, no vďaka odlišnej gravitácii tiež získa obdivuhodné fyzické schopnosti a začne obyvateľom pomáhať. To, že je film natočený na motív knihy, je vlastne prezradené v samotnom filme. Objavuje sa tu totiž postava Neda, Johnovho synovca, ktorý má vyriešiť úlohu svojho strýka a ktorému sa do rúk dostanú jeho zápisky o živote na Marse. Ned je však len prezývka a jeho skutočné meno znie Edgar Rice Burroughs – alebo tiež autor knižnej predlohy, ktorá vyšla prvýkrát v roku 1917 pod názvom A Princess of Mars, tú na základe autorových podrobných opisov priamo z kníh ilustroval Frank E. Schoonover. (Pričom nejde len o filmový výmysel, John Carter bol údajne Edgarovým prastrýkom, čo autor objasňuje v poznáme v knižnom vydaní prvej trilógie so zo sveta Barsoom, v ktorej je John hlavným hrdinom.) Burroughs napísal o tomto svete jedenásť kníh. V súčasnosti platnosť autorských práv v Amerike vypršala, takže minimálne prvá kniha série je považovaná za voľnú (podobne ako v prípade autorovho Tarzana). Film z roku 2012 mal byť prvým dielom pripravovanej trilógie, avšak tieto plány boli zrušené na základe nízkych zárobkov.