nedeľa 31. októbra 2021

Tajné predlohy filmov #13


Nadišiel koniec pre mňa trošku nekonečného mesiaca a opäť som dopísala ďalší článok o nie až takých známych filmových predlohách. Aj tentoraz je výber nanajvýš náhodný, ale vznikol z toho vcelku zaujímavý mix. Nech sa páči...

 

 



The Borrowers (1997)

(Piadimužíci / Pidilidi)

Dej tohto béčkového a z pohľadu niektorého diváka dokonca céčkového rodinné filmu približuje rodinu Lenderovcov, ktorým, podobne ako mnohým z nás, z času na čas čosi malé a takmer bezvýznamné zmizne. Ich syn tvrdí, že tieto veci niekto kradne, no jeho rodičia sa oveľa viac zaujímajú o to, že možno prídu o dom, ktorý zdedili po tete. Malý chlapec však má pravdu, v dome žije aj niekto iný – rodinka miniatúrnych ľudí, ktorí si od tých veľkých všeličo požičiavajú. Svoj námet film dosť voľne čerpá z rovnomennej detskej fantasy knihy od Mary Norton, ktorá prvýkrát vyšla v roku 1952, pričom prvé vydanie ilustrovala Diana L. Stanley. Ide o prvý diel päťdielnej série. Filmové spracovanie sa od knihy dosť výrazne odlišuje a vlastne preberá len ústredný motív a mená rodiny piadiľudkov. Knižná séria pritom bola niekoľkokrát sfilmovaná. Do podoby filmu v rokoch 1973 a 2011 a do podoby seriálu v roku 1992, pričom ďalšia seriálová adaptácia je momentálne v postprodukcii. Za zmienku stojí aj animovaná adaptácia z roku 2010, ktorú pod názvom The Secret World of Arriety uviedlo Studio Ghibli. Dej pôvodného príbehu je zasadený do japonského prostredia, no zo všetkých adaptácií ide nielen o najúspešnejšiu, ale aj o divácky najobľúbenejšiu. Pričom rôzni kritici sa vyjadrili, že tvorcom sa veľmi dobre podarilo spracovať ideu pôvodnej knižnej série.

 

The Birds (1963)

(Vtáci / Ptáci)

Filmy Alfreda Hitchcocka, označovaného za majstra napätia, sú obľúbené aj dlhé roky po ich natočení a uvedení do kín. Jedným z týchto filmov je aj prírodne orientovaní hororový triler o náhodných a pomerne krvavých útokoch vtákov na rôznych ľudí kdesi v Kalifornii. V súčasnosti je film zapísaný na americkom národnom zozname filmov a mnohé scény z neho sú považované za ikonické. Predlohou tohto filmu sa stala rovnomenná poviedka z pera Daphne du Maurier. Krátky príbeh vyšiel prvýkrát v roku 1952 ako súčasť zbierky The Apple Tree. Podobne ako mnohé iné autorkine romány a poviedky, aj táto je situovaná v jej milovanom Cornwalle, tentoraz v časoch krátko po skončení druhej svetovej vojny. Autorka prezradila, že dej poviedky bol inšpirovaný skutočnou udalosťou – nevyprovokovaným útokom čajok na jedného farmára. Okrem tejto poviedky sa inšpiráciou pre Hitchcockov film stala ďalšia skutočná udalosť. Konkrétne masový vtáčí útok zo začiatku šesťdesiatych rokov, ktorý sa odohral v Kalifornii. Ľudia sa tam vtedy zobudili na to, ako sa stovky morských vtákov strmhlav vrhajú nielen na ich domovy, ale aj autá. Až oveľa neskôr sa zistilo, že deštruktívne správanie vtákov spôsobila otrava. V tom čase však išlo o čosi záhadné a ako vystrihnuté z hororu.

 

The Absent-Minded Professor (1961)

(Roztržitý profesor)

Dej tohto v našich končinách nie veľmi známeho filmu z produkcie štúdia Disney približuje život roztržitého profesora Neda Brainarda. Okrem toho, že má talent na to dostávať sa do trápnych situácií, jedného dňa úplne náhodou vyrobí chemickú substanciu, ktorá údermi naberá silu. Keďže sa správa ako lietajúca guma, pomenuje ju flubber. V tomto bode asi viacerí zbystrili, nakoľko spoznali remake tohto filmu z roku 1997 s názvom Flubber, v ktorom sa v úlohe roztržitého profesora predstavil Robin Williams. Hoci ide o divácky horšie hodnotený film, je bezpochyby známejší. Základom pre oba filmy sa stala krátka poviedka A Situation of Gravity, ktorú napísal Samuel W. Taylor a prvýkrát bola publikovaná v časopise v roku 1943, a do dnešného dňa nikdy nebola publikovaná knižne. Pričom hlavný hrdina bol inšpirovaný skutočnou osobou, konkrétne profesorom Hubertom Alyeom, ktorý mal v obľube výbuchy. V roku 1963 sa pôvodný film dočkal svojho pokračovania s názvom Son of Flubber. Podobne ako film z roku 1961, aj tento bol z rozpočtových dôvodov čiernobiely a až v neskorších rokoch ho dodatočne „vyfarbili“.

 

Love and Other Drugs (2010)

(Láska a iné závislosti / Láska a jiné závislosti)

Pomerne obľúbená romantická komédia s Jakeom Gylenhaallom a Anne Hathaway v hlavných úlohách rozpráva príbeh sukničkára Jamieho, ktorý sa zamiluje do Maggie trpiacej Parkinsonovou chorobou. Dej sa odohráva koncom deväťdesiatych rokov v Pittsburghu a napriek celkovej vážnosti zdravotného stavu hlavnej hrdinky ide o úsmev vyvolávajúce dielo. Zvlášť preto, že leitmotívom filmu je sex a sexuálne dobrodružstvá, ktoré hlavného hrdinu často dostávajú do problémov. Svoj námet čerpá kniha z autobiografickej odborne ladenej knihy Hard Sell: The Evolution of a Viagra Salesman, ktorú v roku 2005 napísal Jamie Reidy. Ten vychádzal z vlastných skúseností predajcu liečiv. Kniha je ladená skôr humorne, no odkrýva občas čudné a aj neetické praktiky nielen predajcov liečiv, ale aj samotných lekárov a sestričiek. Príbeh Jamieho Reidyho a jeho skúseností vo filme ožíva prostredníctvom hlavného hrdinu Jamieho Randalla, ktorý po strate predchádzajúceho zamestnania skončí ako predajca liečiv, konkrétne aj Viagry.

 

The Illusionist (2006)

(Iluzionista)

Mysteriózna dráma s romantickým podtónom rozpráva príbeh známeho iluzionistu, ktorý si zvolil umelecké meno Eisenheim. Ten, hoci sa teší veľkému úspechu a obľube, je v skutočnosti len obyčajný syn stolára, ktorý mal v detstve šťastie a stretol kúzelníka. Ten ho naučil niekoľko svojich trikov, a tým udal smer jeho životu. Rovnou mierou ho ovplyvnila aj láska k Sophii, vojvodkyni, ktorá mala príliš vysoké postavenie, takže by nikdy nemohli byť spolu. Film, ktorý sa odohráva vo Viedni na prelome storočí, je veľmi voľne inspirovaný poviedkou Eisenheim the Illusionist od Stevena Millhausera. Tá bola publikovaná v zbierke The Barnum Museum z roku 1990. Okrem príbehu iluzionistu Eisenheima však film predstavuje aj fiktívnu verziu tzv. „Mayerlingského incidentu“. Ide o udalosť spojenú s rakúskou usadlosťou Mayerling, ktorú získal a neskôr prestaval na lovecký zámok korunný princ Rudolf Habsburský. Ten tu vo veku tridsiatich rokov zomrel. Dokumenty boli zničené a svedkovia umlčaní, ale podľa jednej verzie vyšetrovania tu Rudolf najskôr zastrelil svoju milenku barónku Mary Vetserovú a následne, zmietaný vlastnou depresiou, zastrelil aj seba.


 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára