V poslednom čase sa mi do
rúk dostalo hneď niekoľko kratších kníh, ktoré sa dajú prečítať za jeden večer,
no majú v sebe dostatok sily, aby v človeku odstali aj dlho po otočení
poslednej stránky. Nech sa páči, tieto sa dostali do rúk mne...
Amal El-Mohtar & Max
Gladstone – This Is How You Lose the Time War
Kľúčové slová: Nepriateľskí agenti. Tajné
listy. Nepohodlné city.
Základnou myšlienkou tejto knihy
je, čo by sa stalo, ak by sa dvaja agenti proti sebe stojacich agentúr spolu zaplietli.
Dokonca do takej miery, že by sa do seba zamilovali a zrazu by im už
nezáležalo na tom, či to bude práve ich organizácia, ktorá vyhrá. Hlavne, ak si
budú môcť poslať ďalší a ďalší list. V prípade tejto knihy však môžem
za seba povedať len toľkoto – premrhaný potenciál.
Príbeh sám o sebe je veľmi
jednoduchý a to, že je pomerne krátky a tým pádom aj stručný, by malo
zabezpečiť, že sa nebudem nudiť. Pre mňa bol opak pravdou. Kniha u mňa stroskotala
predovšetkým na spracovaní. Chápem, že autori sa snažili pôsobiť tajomne a chceli
moju pozornosť obrátiť smerom, ktorý oni sami považovali za dôležitý. Teda na rodiaci
sa vzťah dvoch agentiek, ktoré spojila náhoda v podobe listu, neskôr ich
puto prehĺbila akási snaha jedna druhej sa dobre v týchto listoch vysmiať,
neskôr to prerástlo do inštinktívnej túžby byť si nablízku, no a napokon z toho
bola láska. Vyzerá to jednoducho, avšak samotné spracovanie, v mojich očiach
asi také letmé ako prelet lietadla, mi túto zápletku nedokázalo predať. Nerozumela
som postavám, nerozumela som tomu, čo sa deje a čo je horšie, v knihe,
ktorá ma mala citovo vydierať, som vlastne nenašla žiadnu emóciu. Síce som tu
neskôr našla niekoľko krásnych okamihov, niekoľko pekných myšlienok a dokonca
ma svojím spôsobom začala baviť aj tá zmätočná atmosféra, no vo výsledku to
nestačilo. Podľa mňa si príbeh vyžadoval predsa len trošku... viac.
2/5
Becky Chambers – A Pslam fot
eh Wild-Built (Monk & Robot 1)
Kľúčové slová: Mestskí ľudia. Prírodní roboti.
Náhodné stretnutie.
Becky Chambers je pomerne známa
autorka sci-fi literatúry. V tejto svojej najnovšej novele, ku ktorej by
tento rok malo pribudnúť aj pokračovanie, ponúka čitateľovi zaujímavý kontrast.
Vystupujú tu roboti a ľudia. Pričom roboti si jedného dňa povedali, že sú
dostatočne uvedomelí a nechcú pracovať pre ľudí. Chcú byť voľní. Tak
odišli a zabrali pre seba prírodu. Mestá a industrializované prostredie
ostalo ľuďom. No a v tejto knihe sa stretne robot z prírody a človek
z mesta.
Príbeh začína pozvoľna. Autorka vysvetľuje,
ako jej svet funguje a predostiera myšlienku, že ľudstvo našlo spôsob na
vytvorenie čo možno najlepšej environmentálne orientovanej spoločnosti. Napriek
tomu však jej postavy nie sú šťastné – pretože napriek spokojnosti, životnému
poslaniu a pocitu dostatku majú niektorí jedinci pocit, že im niečo chýba.
Hľadajú a vlastne ani nevedia čo, no neustále sa za tým naháňajú. Takto sa
stretne človek Dex a robot Mosscap a zhodou okolností sa vyberú na
výpravu cez rozľahlé lesy. To, že ľudia aj roboti o sebe navzájom len počúvajú
príbehy a nikdy sa nestretli, vyvoláva mnohé potenciálne komické okamihy. Autorka
však nenapísala paródiu. Miesto toho stvorila príbeh, ktorého čítanie je
príjemné a zanecháva v duši hrejivý pocit. A v mysli mnoho
námetov na premýšľanie. O pominuteľnosti, o ľudskej náture, o nepokoji
v duši, o tom, ako je v poriadku nebyť v poriadku a o mnohom
inom. Je to skrátka jedna z tých kníh, ktoré so mnou ostanú ešte dlho.
5/5
Neil Gaiman – The Graveyard Book
Kľúčové slová: Život na cintoríne. Duchovia.
Tajné spolky.
Táto kniha, obdobne ako autorova
Koralína, je venovaná skôr mladšiemu publiku. Čo ale neznamená, že by to
starší čitatelia nedokázali oceniť, to v ani v najmenšom. Príbeh je o Bodovi,
ktorý prežíva zaujímavá dobrodružstvá, niektoré z nich poriadne nebezpečné.
Jeho svet je ponurý a smutný, no nie pre rodičov s gombíkmi miesto očí,
ale pre duchov. Bod Owens totiž žije na cintoríne – kde dostal „azyl“, lebo ho
prenasleduje vrah.
Podobne ako iné autorove knihy,
aj táto má svoju špecifickú atmosféru. Vďaka prítomnosti duchov bude pre
niekoho hororová, pre mňa bola taká smutná a ponurá – nakoľko Bod, rastúce
dieťa, tu pobehuje medzi náhrobkami a vychovávajú ho duchovia. Samozrejme
podľa starých zásad, takže z Boda vyrastie dieťa, ktoré je úplne odlišné
od svojich vrstovníkov. Myslím, že tá časť príbehu ma bavila asi zo všetkých
najviac, keď sa Bod dostal do klasickej školy a tam ho považovali za podivína,
keďže nikoho nešikanoval a radšej čítal knihy. Ako celok je kniha zaujímavá,
ponúka zopár zamyslení, ale predovšetkým má byť dobrodružná a to do bodky
spĺňa. Je to kniha o dospievaní, o pocite bezpečia a o tom robiť
to, čo je správne. No a samozrejme je to typická gaimanovka, takže som počas
čítania mala neustále príjemný pocit, že sa mi do rúk dostalo niečo jedinečné a plné
fantázie.
4/5
Čítali
ste niektorú z týchto kníh?
Alebo sa na ich čítanie ešte len chystáte?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára