Putovanie divočinou | Dračí domov

Autor: Robin Hobb
Názov: Dračí domov (orig. Dragon Haven)
Séria: Kroniky Deštné divočiny (orig. The Rain Wild Chronicles)
Diel: druhý
Špecifikácia: o drakoch a ľuďoch a ich spoločnom putovaní za domovom
Slovenské alebo české vydanie: Fragment, 2019 (ČR)
Hodnotenie na GR: 4.10

 

„Žádné vytrpěné těžkosti nejsou ztrátou. Někdo se z nich vždycky poučí.“

 

Draci, ktorí sa zrodili zdeformovaní, sa rozhodli opustiť miesto, kde sa narodili. Ľsťou presvedčili ľudí, že vedia, kde leží dávny dračí domov, mesto Kelsingra. V spoločnosti svojich strážcov, ktorí sú vo väčšine prípadov rovnako zdeformovaní a spoločnosť sa ich túži len z baviť, sa teda vydávajú na pochod hore prúdom rozbúrenej rieky. Púť je dlhá a pomalá, čaká na nich veľa nástrah, niektoré ukryté priamo medzi nimi...

Robin Hobb celý príbeh zamerala hlavne na osudy postáv. Veľa času teda trávi tým, že sprostredkováva čitateľovi, čo si tá-ktorá osoba myslí a hlavne prečo si to myslí. Nejde však len o jednoduché striedanie uhlov pohľadov. Ide aj o nahliadnutie do spôsobu života a do názorov. V prípade tejto knihy sa najviac zameriava na kapitána Leftrina, ale aj na Alise a Sintaru, svoje povie aj dračica Thymara a dosť veľký priestor dostáva aj Sedric.

Títo všetci majú svoje vlastné problémy, sledujú vlastné ciele a okrem toho majú aj unikátny pohľad na svet a na to, ako by mali riešiť svoje problémy – alebo aj neriešiť, v prípade niektorých. Každý z nich dostane veľa priestoru a následne ho využívajú na odhalenie svojej motivácie.

Pre čitateľa je tak jednoduchšie vcítiť sa do ich osudov a rozumieť, prečo konajú tak, ako konajú. V prípade dračice Thymary však nejde úplne o vysvetlenie správania, skôr o priblíženie, akým spôsobom fungujú ľudsko-dračie vzťahy, len vnímané z opačného tábora. Okrem toho v týchto častiach autorka naznačuje históriu sveta, ktorá je ľuďom do veľkej miery skrytá.

Hobb venuje veľkú pozornosť aj tým najmenším detailom, takže sa často zdržiava na jednom mieste alebo pri jedinej scéne. Tempo je teda pomalšie, putovanie je dlhé a občas sa zdá, že členovia družiny veľmi nenapredujú. Čo je čiastočne pravda. Zameranie akéhokoľvek príbehu na postavy je často na úkor dynamiky. Nedá sa však povedať, že by čitateľ nebol svedkom nijakého vývoja.

„Lidé žijí a umírají ve směšně krátkém čase. Možná proto dělají za života tolik hluku. Třeba je to jediný způsob, jak mohou jeden druhého přesvědčit o své důležitosti.“

Pretože ide hlavne o charaktery, ktoré sa majú meniť, o rast osobností, o budovanie vzťahov a o životných rozhodnutiach. Z tohto pohľadu na text viac ako len trochu výživný. Navyše ozvláštnený o autorkin rozprávačský talent, takže to väčšinu času pôsobí, akoby si skupinka priateľov sadla k ohníku a rozprávala si príbehy. Pričom postavy z týchto príbehov sú nedokonalí obyčajní ľudia, ktorí robia chyby, majú svoje poklesky, a o to viac sú sympatickí. Je jednoduché sa do nich vcítiť. Kvôli čomu je neskôr náročné vnímať niekoho z aktérov ako ukážkového záporáka – lebo čitateľ si má celý čas uvedomovať, že každý čin, akokoľvek opovrhnutiahodný, vždy niečo motivuje.

Napriek tomu, že Hobb venuje pozornosť predovšetkým postavám, ponúka aj zaujímavé dejové zvraty. Väčšinou v podobe ďalších a ďalších katastrof, ktorým musia draci a ich strážcovia a s nimi aj posádka magickej živej lode čeliť. Tieto krízy slúžia na preverenie ich odhodlania, ale tiež ako ten tmel, čo ich má spojiť a zároveň eliminovať slabé články. Alebo im dovoliť zmocnieť.

Vďaka tomu je možné na stránkach sledovať istú gradáciu napätia, no klasický veľkolepý koniec plný ohňostrojov tejto knihe chýba. Nie, že by išlo vyslovene o nedostatok. Len ide o ďalší dôkaz, že táto kniha je len zápisom o ďalšej etape náročného putovania. To preverilo nielen ľudí, ale aj drakov, no ich púť ešte nie je na konci a je pravdepodobné, že tie najťažšie skúšky na nich ešte len čakajú.

Kniha Dračí domov je napísaná v podobnom duchu ako prvý diel série. Robin Hobb svoje rozprávanie orientuje na postavy. Veľa času strávila tým, že čitateľovi približovala, čo si jednotliví aktéri myslia a čo motivuje ich činy. Vďaka tomu je tempo pomerne pomalé a v deji sa objavuje len niekoľko výraznejšie akčnejších momentov. Autorkin rozprávačský štýl však dokáže zaujať. Informácie odhaľuje len postupne a je jasné, že čitateľa čaká ešte veľa prekvapení. Len si na ne musí počkať.

 

oficiálna anotácia:

Pouť zubožených draků a jejich lidských průvodců pokračuje. Po Deštné řece směřují ke starodávnému městu Kelsingra – ztracenému domovu draků a tajemných Elderlingů. Čekají, že v něm najdou nové útočiště, kde budou platit jejich vlastní pravidla a zákony, které nebudou svázány žádnými předsudky. Je ale Kelsingra skutečná? Není to pouhý střípek naděje skrytý hluboko v dračí paměti?

Draci i lidé zjišťují, že je těžká cesta neznámou divočinou zvláštním a nebezpečným způsobem mění. Vzájemné pouto se sice upevňuje, všechny však sužuje hlad, povodně a predátoři. Ty největší hrozby však číhají přímo mezi nimi a snižují šanci na to, že všichni dorazí Kelsingry živí.