Keďže
je v poslednom čase o niečo teplejšie a môj mozog odmieta pochopiť
čokoľvek zložitejšie ako rozprávku, opäť som zakotvila v komiksových vodách.
Čítala som predovšetkým jedhnohubky a ľahšie záležitosti, takže z toho
opäť raz vznikla zaujímavá všehochuť...
Alisson
Shaw – Persephone: Hades‘ Torment
Aj tento príbeh sa vezie na vlne popularity mýtu o Hádovi a Persefone. Ide však o trošku staršiu záležitosť, ktorá bola najskôr publikovaná na Patreone Allison Shaw a neskôr, po vyzbieraní peňazí na Kickstarte, vyšla v roku 2017 aj knižne. No a v roku 2021 v reedícií a pod záštitou vydavateľstva. Čo sa týka samotného príbehu, väčšina čitateľov bude už vopred vedieť, o čom bude. Nakoľko samotný mýtus je pomerne známy a aj v tomto prípade sa autorka rozhodla využiť jeho romantický potenciál. Dej je tak predvídateľný a neprináša veľa prekvapení. Našla som tu však náznaky mnohých iných mýtov – napríklad o Erosovi a Psyché, tiež sa tu mihla napríklad aj Dafne. Podobne ako v prípade týchto príbehov, aj ten ústredný o Hádovi a Persefone sú však skôr len naznačené. Osobne mi to takmer pripadalo akoby som sledovala udalosti z rýchlika. Napriek tomu to vo mne nevyvolalo odpor a aj vďaka tomu sa mi ten komiks tak veľmi páčil. Veľkú zásluhu má na tom aj príjemný jednoduchý vizuál. Autorka sa navyše neprejavila prudérne a naplno využila aj erotický potenciál mýtu. Takže pre niektorých to nebude to pravé orechové. Pre mňa osobne to malo dostatok šmrncu, bolo to príjemné čítanie a navyše som celý čas mala na tvári taký ten prisprostý spokojný úsmev. Občas vlastne v komiksoch ani viac nehľadám.
Kay
O’Neill – The Tea Dragon Festival
V tomto prípade ide o druhé pokračovanie komiksovej trilógie o Čajových drakoch. Jednotlivé diely na seba síce nadväzujú, ale tento druhý pôsobí o niečo samostatnejšie (hoci predpokladám, že postavy z neho sa objavia v treťom diele) a je možné užiť si jeho čítanie bez nutnosti čítať prvý komiks. V tomto prípade sa predstavuje štvorica hrdinov, rôznorodých, z rôznych zázemí, s rôznymi cieľmi a snami. Hlavnejšia je však dvojica Rinn, nádejná budúca kuchárka, a drak Aedhan, ktorý sa po dlhoročnom spánku náhodne prebudí. Samotný príbeh je jednoduchý a v zásade ide o to, ako si Aedhan zvyká na nový život a na pozadí sa pripravuje veľkolepý festival, ktorého súčasťou by mal byť, aby robil česť svojim predkom. Typovo však ide o podobne rozkošný a hrejivý príbeh ako to bolo v prvom diele. Navyše v rovnakom grafickom spracovaní. Čiže plné pestrofarebných zlatučkých ilustrácií v pastelových odtieňoch. Podprahovo sa tu síce riešia všakovaké populárne spoločenské témy a svoje zastúpenie dostáva v tomto prípade komunita nemých, ale nejde o výrazné spracovanie na úkor všetkého ostatného. Všetky témy a námety sa pekne dopĺňajú a celkovo vytvárajú hrejivé čítanie vhodné predovšetkým na vyčistenie (napríklad aj teplom) namáhaného mozgu.
Faith Erin
Hicks & Peter Wartman – Suki, Alone
Ďalší komiks z Avatarverzu. Ide o posledný diel minisérie zameranej na ženské hrdinky. Takže po Katare a Toph dostala svoju príležitosť zažiariť aj samotná Suki, ktorá je síce dôležitou časťou Gaangu, ale nedostala toľko priestoru ako zvyšok postáv. Podobne ako v prípade Katarinho príbehu, aj tento sa odohráva v čase samotného seriálu. Konkrétne v tretej sérii, keď Suki skončí vo väzení, kde ju neskôr nájdu Zuko a Sokka. Osobne som sa tešila nielen na opis udalostí zo Sukinho uhla pohľadu, ale aj na to, že by som sa o nej ako o postave mohla dozvedieť viac. Čo sa mi však splnilo len čiastočne. Samotný komiks je z môjho pohľadu dosť rozdvojený. Na jednej strane sú mi opisované súčasné udalosti. Suki je vo väzení, je sama, izolovaná od ostatných svojich sestier a navyše sa musí naučiť prežiť na mieste, kde nádej a ľudskosť väčšinovo vymreli. Na tej druhej strane mi bola osvetlená Sukina motivácia. Teda aspoň čiastočne a to cez udalosti z jej detstva a mladosti. Dokopy to dávalo zmysel. Lenže v mojich očiach sa tieto dve stránky komiksu akosi nespojili. Nie úplne. Takže som mala pocit, že sledujem naraz dve samostatné epizódy seriálu, ktoré síce podporujú celkovú dejovú líniu, ale ich výpovedná hodnota je neistá. Možno aj preto, že v tejto podobe, v ktorej mal komiks slúžiť zároveň ako origin postavy, je skrátka príliš stručný. Na podobné vykreslenie charakteru je vhodnejšia skôr samostatní miniséria. Ale bez ohľadu na to je tento komiks stále milým doplnením Avatarverzu – hoci trošku kostrbatým.
Stjepan
Šejić – Fine Print
Tvorba tohto autora je mi dobre známa. Vyskúšala som už niekoľko jeho sérií a okrem jeho rozprávačského talentu ma dostali hlavne vizuály jeho komiksov. Také dokonalé, farebné a digitálne, ktoré len umocňujú celkový dojem. A áno, síce som dosť povrchná na to, aby som oceňovala na komiksoch najskôr grafickú stránku a až potom príbehovú, ale na Šejićových komiksoch som sa naučila oceniť ešte niečo – ich otvorenosť. Po sérii Sunstone asi neostalo žiadne spoločenské tabu, o ktorom by Šejić nebol ochotný písať. Sex či odvrátené stránky ľudskej nátury – to a mnoho iného otvorene a bez hanby prepiera na stránkach svojich komiksov. A to je sympatické. Lebo je to skrátka ľudské. Takže presne na toto som sa tešila aj v komikse Fine Print a to som dostala. (Áno, uznávam, bola som na to zvedavá aj preto, že tento komiks je cez postavu Háda prepojený s komiksom Punderworld Šejićovej manželky Lindy.) Hoci musím ale priznať aj to, že príbeh bolo trošku náročnejšie sledovať. Hlavne zo začiatku som mala pocit, že mi toho chce autor ukázať až príliš veľa naraz. Toľko dejových línií, toľko konceptov a áno, všetko to bolo zaujímavé, ale takisto som to potrebovala spracovať. Výsledkom síce bol silný úvod do novej série, ale zároveň to bol trošku... neistý úvod. Akoby Šejić na začiatku váhal, kde presne by sa mal zahryznúť do toho koláča, ktorý sa rozhodol upiecť. Našťastie ma hlavne posledné dve kapitoly výborne nalákali a naznačili, akým smerom by sa to všetko mohlo uberať. Dúfam ale, že táto séria bude pokračovať a neskončí tak, ako niektoré autorove predchádzajúce – ktoré pre nedostatok čitateľského záujmu na neurčito odložil.
James
Stewart & K. Roméy – Dinosaur Therapy
Myslím, že nebudem jediná, ktorú k tomuto kúsku doviedli instagramové dinosaurie komiksy. Ide o pomerne zaujímavý fenomén. Samotné ilustrácie sa väčšinou skladajú zo štyroch okienok a v ňom autori predstavujú klasické výjavy zo životov asi všetkých z nás. Prepierajú tematiku ako psychické zdravie, sexualitu, priateľstvo a celkovo medziľudské vzťahy. Robia to však stručne a výstižne, takže vlastne každý ten krátky komiks má nejaké to posolstvo alebo nejakú údernú myšlienku. Poviete si, že v tomto sa komiks v ničom nelíši oproti ostatných podobne ladeným grafikám. A to vlastne budete mať aj pravdu. Ja sama som tu našla príbehy a myšlienky dookola prepierané aj v iných komiksoch – alebo v knihách, seriáloch, filmoch a skrátka všade inde. Takže nejde o niečo dokonale originálne. Skôr je to tuctové a plné klišé, avšak autori túto tuctovosť a klišéoidnosť s radosťou objali a ozvláštnili to všetko inak. Totiž hlavnými postavami ich komiksov sú dinosaury. Pestrofarebné, introvertné a utrápené, ale stále dinosaury. Vďaka tomu jednotlivé výjavy získali šmrnc novosti. Áno, v knihe nájdete poväčšine tie isté ilustrácie, ktoré sú súčasťou pôvodného instagramového účtu dinosandcomics, ale vďaka knižnému spracovaniu sa tieto rozkošné dinosaury dostanú k oveľa väčšiemu publiku. A to ma teší, lebo každý občas potrebuje, aby mu rozkošný dinosaurus vylepšil deň. Lebo ten dinosaurus možno práve rieši to isté, ako tí, čo o ňom čítajú. A to je fajn.
Čítali
ste v poslednom čase nejaký zaujímavý komiks?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára