Magický ostrov a jeho znepriatelení obyvatelia | A River Enchanted

Autor: Rebecca Ross
Názov: A River Enchanted
Séria: Elements of Cadence
Diel: prvý
Špecifikácia: fantasy príbeh o dvoch znepriatelených kmeňoch a tajomných magických stvoreniach
Slovenské alebo české vydanie: zatiaľ nie je
Hodnotenie na GR: 4.15

 

“A weed is just a plant out of place. Treat them kindly, even if they are a nuisance, for they can make a faithful ally amongst the spirits.”

 

Na magickom ostrove Cadence žijú divoké čarovné stvorenia. Medzi nimi na východe a západe dva znepriatelené kmene. Braccanovci a Tamerlaineovci spolu dlhé stáročia bojujú. Ich nenávisť je navyše podporená tým, že tí druhí majú to, čo tým prvým chýba a naopak. Život tu nie je jednoduchý, no napriek tomu tam ľudia ostávajú. Jack Tamerlaine sa po desiatich rokoch na pevnine vracia. Lebo je bard a mohol by pomôcť. Pretože dievčatá z jeho kmeňa po jednom miznú...

Rebecca Ross svoj príbeh začala pozvoľna. Najskôr navodila trochu rozprávkovú, no zároveň magickú a trošku znepokojivú atmosféru. Umocnenú prítomnosťou mocností, ktoré dokážu zatemniť zmysly a prinútiť ľudí robiť to, čo by sa im inak priečilo. Čiže je ľahko uveriteľné, že práve na tomto ostrove sa zrodila mocná kliatba, ktorej účinky ovplyvňujú životy obyvateľov dodnes. Najmä zo začiatku sa teda kniha ponáša skôr na rozprávku. Len s tým rozdielom, že v nej vystupujú oveľa realistickejšie postavy.

Hlavnými hrdinami sa stala štvorica Tamerlaineovcov. Bard Jack, ktorý sa po dlhých rokoch vracia na domovský ostrov. Jeho dopĺňa Adaira, budúca vodkyňa celého kmeňa. Pričom s Jackom ich spája niekdajšia detská rivalita. Neskôr sa však objavuje aj veliteľ stráží Torin a jeho manželka liečiteľka Sidra. Každý z nich je úplne iný, majú iné prednosti i slabosti, ale čosi majú predsa len spoločné. Všetci sú silní nie pre svaly a fyzickú prevahu, ale vďaka odolnosti charakteru.

Práve v tejto časti sa najväčší prejavuje, že tento príbeh nie je primárne určený tínedžerom. Nie pre to, že na pleciach postáv sedia dôležité rozhodnutia. Ale pre to, ako riešia problémy. Nekričia na ostatných, aký je svet nefér. Neurážajú sa preto, že im niekto niečo náhodou zamlčal. Nehnevajú sa na niekoho a potom to neľutujú, ako najhoršiu chybu v živote, lebo daná osoba náhodou zomrela.

“I once thought home was simply a place. Four walls to hold you at night while you slept. But I was wrong. It’s people. It’s being with the ones that you love, and maybe even the ones that you hate.”

Oni sa totiž medzi sebou rozprávajú. Dajú si tu námahu, sadnú si k stolu a hovoria o tom, čo sa deje, prečo sa to deje a ako to môžu riešiť. A navyše, dosť osviežujúco, dokonca pamätajú aj na následky, ktoré môže mať ich konanie. Čiže nejde o rozprávanie o vyvolených alebo o tých, čo sú lepší ako všetci ostatní. Naopak, čitateľ sleduje osudy obyčajných nedokonalých ľudí, ktorí sa snažia čo možno najzodpovednejšie plniť svoje povinnosti. Hoci je to občas náročné.

Predstavenie postáv sa odohráva najmä v úvode, ktorý je pomerne pomalý. Blížiace sa krízy a nabaľujúce sa problémy sú spomínané skôr okrajovo. V istom bode to dokonca získava akýsi nádych klasickej historickej romance. K dokonalosti chýbali už len vášnivé scény na kope sena.

Po niekoľkých kapitolách sa však do popredia dostáva iný prvok – záhadnosť. Miznú dievčatá a nikto nevie, kto ich unáša a prečo. Postavy sa potkýnajú a snažia sa to nejako vyriešiť, no odpovede nie je také jednoduché nájsť. Magické stvorenia mlčia, mágia si pýta svoju daň a okrem toho sú tu stále prítomné každodenné povinnosti. (Lebo ľudia si neprestanú lámať nohy len preto, že vy potrebujete nájsť záhadného únoscu.)

Napätie sa pritom každou stranou prehlbuje. Pribúda problémov, nebezpečenstva. Na povrch začína vyplavovať staré tajomstvá. Navyše ide aj o rozprávanie o zomknutej komunite. Kde sa ľudia síce podporujú a majú sa radi, no zároveň sú náchylní k tomu vybiť si strach a obavy na ostatných. Všetko toto umocňuje veľkoleposť záveru. Ktorý nie je extrémne akčný, no zároveň je napínavý a nesmierne emotívny. A ľahko uveriteľný.

Dej knihy A River Enchanted začína pozvoľna. Prvé kapitoly pripomínajú realistickú rozprávku. V nej vystupujú postavy, ktoré nielenže rozmýšľajú o tom, čo robia a ako to robia, ale navyše sa medzi sebou aj rozprávajú. Keď čitateľovi začne záležať na aktéroch, rozbehne sa aj dej. Prehlbuje sa napätie a záhadnosť, navyše sa pomaly zrýchľuje aj tempo. Záver je prekvapivý a veľkolepý. A to bez toho, aby musel byť krvavý alebo akčný. Čo len podporuje celkový charakter knihy. Lebo síce ide o rozprávanie z magického sveta, no zároveň je realistické a ponúka pohľad na život silno zomknutej komunity. Kde stačí jedno zle skryté tajomstvo a všetci sa obrátia proti vám.

 

oficiálna anotácia:

Enchantments run deep on the magical Isle of Cadence: gossip is carried by the wind, plaid shawls can be as strong as armour, and the smallest cut of a knife can instil fathomless fear. The capricious spirits that live there find mirth in the lives of the humans who call the land home, but that mischief turns to malevolence as girls begin to go missing.

Adaira, heiress of the east, knows the spirits only answer to a bard’s music, enticing them to return the missing girls. But there’s only one bard capable of drawing the spirits forth by song: her childhood enemy Jack Tamerlaine.

He hasn’t stepped foot on Cadence in ten long years, content to study music at the mainland university, but as Jack and Adaira reluctantly work together it becomes apparent the trouble with the spirits is far more sinister than first thought and an older, darker secret lurks beneath the surface, threatening to undo them all.