Komiksové okienko, vol. 19

Aj v uplynulých mesiacoch som čítala komiksy, hoci zase o čosi menej často ako napríklad v lete, keď môj mozog odmieta čítať čokoľvek komplikované. Napriek tomu sa mi do rúk dostali opäť rôznorodé kúsky...

 

 

Bree Paulsen – Garlic & the Vampire

Tento komiks na mňa vyskočil niekoľkokrát v súvislosti s iným podobným komiksami. Jedného dňa som si povedala, že však prečo nie. Občas každý z nás potrebuje niečo nenáročné, rozkošné a možno aj trochu detské, ale veď sme aj tak všetci veľké deti. A tým som vlastne opísala aj celý príbeh. Vystupujú v ňom oživené ovocia a zeleniny, ktoré bývajú u čarodejnice Agnes. Nájde sa tu Mrkva, Zeler alebo Paradajka. Hlavná hrdinka je Cesnak (alebo skôr Cesnačka?), trochu smoliarka, ustráchaná a väčšinou sa dostane do nejakých nepríjemností – naposledy napríklad preto, že zaspala na trh. Dedinou, kde bývajú, sa však začínajú šíriť zvesti o upírovi a ľudia predpokladajú, že upír je zlý a bude ich chcieť všetkých zabiť. Mali by teda niekoho vyslať na výpravu. A keďže cesnak a upíri nejdú práve dokopy, dostane Cesnačka náročnú úlohu. Príbeh je pomerne jednoduchý a napriek prítomnosti upíra vhodný aj pre tých najmenších. Je o odvahe, priateľstve a o tom, že môžeme prekonať svoj strach. Ale takisto je o tom, že by sme nikoho nemali súdiť bez toho, aby sme ho najskôr spoznali. Takže tento komiks vlastne spája príjemné s užitočným. A navyše poteší dokonale rozkošnými kresbami.

 

Alex de Campi & Erica Henderson – Dracula, Motherf**ker!

Ďalší zo série komiksov, ku ktorým som sa dostala len preto, že som čítala niečo iné a toto na mňa „vybehlo“ ako niečo, čo by ma mohlo baviť. Popravde ani neviem, prečo presne som komiks nakoniec otvorila a predsa ho prečítala. Pravdepodobne s tým súvisí aj pomerne nízky počet strán, nakoľko ich je len 70. Predkladala som teda, že to bude jednoduchý príbeh a ak sa mi nebude páčiť, nebudem to ľutovať. V konečnom dôsledku ale neľutujem, že som sa k nemu dostala. Odohráva sa niekedy v sedemdesiatych rokoch a opisuje Draculove manželky a ich snahu pomstiť sa mu. Začínajú sa objavovať mŕtve telá, všade je krv a veľmi málo odpovedí. K tomu všetkému sa dostane fotograf Quincy, avšak čoskoro je jasné, že si odhryzol sústo väčšie, než dokáže momentálne stráviť. Pretože zo svojho väzenia sa vyslobodil sám Dracula a rozhodol sa nájsť si ďalšie manželky, keďže tie predchádzajúce ho zradili. Príbeh samotný však nie je taký jednoznačný, ako sa na prvý pohľad zdalo. Má mnohé vrstvy a ponúka trochu komplexnejší pohľad na postavy, ktoré boli v pôvodnej knihe skôr len tak okrajovo spomenuté. Oceňujem teda ten nápad a aj samotné grafické spracovanie, ktoré bolo možno trošku výstrednejšie (najmä čo sa týka farebných kombinácií), ale možno aj vďaka tomu to na mňa zapôsobilo. Zásadný problém ale vidím v niečom inom – podobne ako iné komiksy doplatil aj tento na to, že sa snaží na príliš malom priestore rozpovedať priveľký príbeh. Ak by išlo aspoň o minisériu, určite by to vyznalo o čosi lepšie.

 

Rachel Smythe – Lore Olympus

Toto je pomerne známa senzácia. Legendárny webtoon komiks, ktorý bol taký dobrý (alebo skôr taký populárny), až sa ho nakoniec rozhodlo jedno vydavateľstvo (konkrétne Del Rey, ktoré sa vydávaním komiksov práve nepreslávilo) vydať knižne. Ľudia navyše väčšinou chvália nielen moderné spracovanie mýtu o Persefone a Hádovi, ale navyše krásny a nevšedný vizuál a navyše spracovanie aj mnohých tabu tém. Povedala som si, že toto je buď príliš dobré na to, aby to bola pravda – alebo je to fakt pravda a ide o ten ojedinelý prípad, keď si niektorá kniha zaslúži tú vlnu obdivu, ktorou sa okolo nej vzniesla. V tomto prípade ide ale o to druhé. Moderné spracovanie príbehu o Persefone a Hádovi možno niekomu naozaj pripadá exotické, ale v skutočnosti sa o niečo podobné pokúšalo už veľa autoriek s rôznou mierou úspešnosti. Toto je veľmi veľmi podobné romantickému spracovaniu od Scarlett St. Clair alebo Katee Robert, kde sú bohovia čosi ako rockové hviezdy a sú prenasledovaní novinármi. S tým rozdielom, že dokonca aj Scarlett St. Clair odviedla lepšiu prácu (a to som jej knihám dala pomerne nízke hodnotenia). Komiks mohlo zachrániť ešte grafické spracovanie. Nehovorím, že je to vyslovene katastrofa, ale je to občas aj divoko farebné a štýl ilustrácií je občas trochu znepokojivý – ale nie v dobrom. No a potom sú tú tie tabu témy, ktoré sú spracované tak, že vlastne nie sú spracované nijako. Spomínajú sa tam a sú naznačené, niektoré skôr v hrubých obrysoch a na hlbšie spracovanie neostáva priestor, lebo autorka to ťahá do vôd telenovely. A nie nijako zvlášť dobrej alebo originálnej telenovely.

 

Nagabe – Dívka ze země Venku

Tentoraz manga, ktorú som si vybrala zámerne. V poslednom čase som na mangy nemala príliš chuť, nakoľko pre mňa ide o špecifický druh prejavu odlišný od bežných komiksov. A práve preto som sa nakoniec pustila do tohto – lebo reklama sa mi snažila nahovoriť, že toto je úplne iné ako všetky ostatné mangy. Tak som to otvorila a zistila som, že tentoraz robil marketing niekto, kto tomu naozaj rozumie a vlastne má pravdu. Príbeh sám osebe je pomerne jednoduchý a na začiatku sa tvári ako klasické čierno-biele rozprávanie o tom, ako je svet rozdelený na svetlú a tmavú stranu. Pričom tmavá strana dokáže obyvateľov tej svetlej nakaziť jediným dotykom, a tak ich premeniť na príšery. Len s tým rozdielom, že tieto dve krajiny sa volajú Vonku a Vnútri. Vo svete Vonku žije malé dievčatko Šiva. Opustené a osamelé a dohliada naň temné stvorenie, ktoré Šiva volá Pán učiteľ. Je to podivuhodné spolunažívane, nakoľko sa jeden druhého nemôžu dotknúť. Šiva tu navyše čaká na návrat svojej tetušky, ktorá ju z nejakého dôvodu opustila, no Šiva je presvedčená, že sa jedného dňa vrátiť. Príbeh začína veľmi pozvoľna a je jednoduchý, hoci s pribúdajúcimi kapitolami sa začne predsa len trošku komplikovať. Mňa na tom však zaujala celková atmosféra a tiež vizuál. Je to temné a pochmúrne, ale zároveň aj veľmi smutné. O sile priateľstva a o väzbách nielen medzi ľuďmi, ale aj medzi domnelými nepriateľmi. Veľmi príjemná manga – aj tým, že je odlišná od bežných máng.

 

M. T. Anderson – The Daughters of Ys

Z môjho pohľadu trochu nenápadný komiks, na ktorý som narazila úplnou náhodou. Nalákal ma kombináciou príbehu zo starých čias, ktorý navyše zaváňa mytológiu. Po obsahovej stránke mal rozprávať príbeh dvoch odlišných dcér mocnej matky, ktorá spolu s manželom postavila bezpečné a veľkolepé mesto a chránila ho všetkou magickou silou, ktorú mala. Lenže nikto nežije večne a teraz jej úloha pripadla jej dcéram – a obe si ochranu svojho domova predstavujú inak. Zo samotného komiksu som sa dozvedela, že ide o prerozprávanie starej bretónskej legendy. Keďže v tomto folklóre sa vôbec nevyznám, čiže som sa s príbehom stretla po prvý raz a nemôžem hodnotiť, o ako veľmi dobrú adaptáciu ide. Takže ho hodnotím ako samostatné nezávislé dielo. Čo sa týka kresby, bola o niečo jednoduchšia, než normálne preferujem, ale páčila sa mi. K tomu trochu divokému príbehu sa skvele hodili. Samotný príbeh ma tiež bavil. Mal prekvapivú hĺbku a ponúkal mi rôzne témy, napríklad akú cenu sme ochotní zaplatiť za to, aby sme boli v bezpečí a na aké zvery sme ochotní sa premeniť len preto, že chceme, aby na nás niekto bol pyšný. Svojim spôsobom bol tento príbeh aj trochu smutný, pretože opisoval aj tragédiu dvoch sestier, ako sa jedna druhej odcudzili, hoci kedysi by jedna pre druhú aj dýchali. Vo výsledku teda príjemný komiks, ale osobne si myslím, že by si zaslúžil viac priestoru. Lebo v tejto podobe pôsobia niektoré časti ako zbytočne rýchlo odbité. Takže väčšina potenciálu ostala žalostne nevyužitá.

 

 

 

Čítali ste v poslednom čase nejaký zaujímavý komiks?