Ďalší mesiac pomaly končí, a teda
prišiel čas na ďalší diel pravidelného seriálu o filmoch a ich predlohách.
Rovnako ako kedykoľvek predtým, aj teraz je výber čisto náhodný...
Doktor od Jezera Hrochů (2010)
Béčková a väčšinu času
trochu zabudnutá komédia rozpráva rozvláčny príbeh o jednom doktorovi. Ten
je dobrák, navyše milý a aj vďaka tomu akoby sa do súčasnej doby trochu
nehodil. Navyše je odhodlaný pomáhať asi úplne všetkým, ktorí ho požiadajú o pomoc.
Aj vďaka tomu sa však dostáva do rôznych úsmevných situácií. Tento český film
svoj námet čerpá z rovnomennej knihy z roku 1980, ktorú napísal Miloslav
Švandrlík. Ten zomrel krátko pred uvedením filmu do kín a žiadal o čo
najvernejšiu adaptáciu. Scenáristi toho jeho prianie do veľkej miery
rešpektovali, hoci predsa len niektoré príbehové línie viac rozšírili a iné
zase skrátili. Oba príbehy majú spoločné však to, že do samotnej Afriky, ktorá bola
lákadlom hlavne filmového traileru a neskoršej rozsiahlej reklamy, sa doktor-dobrák
dostáva až v samotnom závere. Navyše sa po nešťastnej a zároveň zábavnej
príhode vracia takmer okamžite domov. Aj v tomto však prípade platí, že z dvojice
film a kniha je rozhodne populárnejšie to druhé.
A Good Year (2006)
(Dobrý ročník)
Trochu zabudnutý hviezdne
obsadený film rozpráva príbeh o úspešnom Maxovi. Ten kedysi dávno rád
trávil čas so svojim strýkom, ktorý žil vo Francúzsku, kde vlastnil vinicu.
Takýto spôsob života mu vyhovoval. A vlastne aj Maxovi, kým nevyrástol a nestal
sa z neho trochu bezohľadný finančník. Lenže strýko Henry nedávno zomrel,
nezanechal po sebe závet, no Max, ako jeho jediný príbuzný, zdedí jeho majetok.
Vrátane čarovnej vinice uprostred Francúzska, kde má život svoj vlastný rytmus.
Film spracováva rovnomennú knižnú predlohu z roku 2004, ktorú napísal Peter
Mayle. Myšlienka knihy sa zrodila vďaka diskusii, ktorú autor viedol so
svojím susedom v Provensalsku. Týmto susedom nebol nikto iný ako Ridley
Scott, neskorší režisér a zároveň producent filmu. Ich spoločným
zámerom bolo vytvoriť komédiu o človeku, ktorý je vytrhnutý zo svojho
životného zhonu len preto, aby nakoniec skončil práve v Provensalsku. Napriek
tomu je film oproti svojej predlohe v mnohom odlišný. Napríklad príbeh v knihe
začína tým, že Max prišiel o prácu a zdedený majetok v Provensalsku
mu príde vhod, nakoľko vďaka nemu môže začať odznovu. Okrem toho boli zmenené
aj iné detaily a takisto postavy. Zásadný rozdiel je napríklad aj v tom,
že zatiaľ čo strýko Henry je v knihe len párkrát spomenutý, vo filme je
jednou z hlavných postáv. V konečnom dôsledku však len rozdielnym
spôsobom rozprávajú ten istý príbeh. Film samotný si vyslúžil skôr rozporuplné
a vlažné hodnotenia od kritikov a zaznamenal len veľmi nepatrný finančný
zisk.
I Am Legend (2007)
(Já, legenda / Ja, legenda)
Posapokalyptický film približuje
život domnelého posledného človeka na zemi. Robert Neville žije so svojím psom vo
svete, kde záhadný víru zdecimoval ľudstvo tým, že ho premenil na krvilačné
beštie. Robert je však z nejakého dôvodu imúnny a stále dúfa, že
jedného dňa nájde ďalších preživších – alebo vyrobí liek z vlastnej krvi.
No nepriatelia, ľudia premenení na príšery, striehnu v tieňoch a čakajú
na príležitosť. Film svoj námet čerpá v rovnomennej knihy z roku 1954,
ktorú napísal Richard Matheson. Oproti svojej predlohe je v príbehu
zmenených mnoho detailov, vrátane dôvodu, ako vznikol samotný vírus. Film sa takisto
odohráva na inom mieste a aj končí úplne inak, než pôvodná kniha. Tiež
pribudlo niekoľko zápletiek, nakoľko pôvodná kniha prestavuje oveľa jednoduchší
a priamočiarejší príbeh, než ponúka samotný film. Okrem tejto adaptácie sa
kniha dočkala ešte ďalších dvoch. Prvá sa objavila už v roku 1964 pod
názvom The Last Man od Earth, druhá z roku 1971 s názvom
The Omega Man. Posledná adaptácia z roku 2007 okrem pôvodnej
knihy voľne adaptuje aj film z roku 1971. Kniha sa takisto dočkala aj
komiksového spracovania.
Matilda (1996)
Dnes už klasický béčkový film
rozpráva príbeh Matildy, geniálneho dieťaťa, ktoré nezapadá do svojej rodiny.
Namiesto sledovania televízie by radšej čítala knihy. Navyše sníva o tom,
ako konečne začne chodiť do školy. Čo sa jej jedného dňa aj splní, vďaka čomu
si nájde hneď niekoľko priateľov. Ale tiež zisťuje, že na svete žijú aj horší
dospeláci ako jej rodičia – napríklad riaditeľka školy. Svoj námet čerpá z rovnomennej
knihy z roku 1988, ktorú napísal Roald Dahl a ilustroval
Quentin Blake. Film sa v niektorých momentoch od knihy zásadne
odkláňa, napríklad sa namiesto v Anglicku odohráva v Amerike. Takisto
bolo pridaných niekoľko scén a iné boli vynechané, ale v zásade ide o pomerne
vernú adaptáciu, hoci v závere sa predsa len odkláňajú. V knihe Matilda
o svoje schopnosti príde, zatiaľ čo vo filme jej ostali. Roald Dahl sa pri
písaní knihy inšpiroval aj svojimi vlastnými zážitkami. Napríklad riaditeľku
napísal podľa majiteľky obchodu, kam ako dieťa často chodil a skutočný pán
Wormwood žil v Buckinghamshire. Podobne aj knižnica, do ktorej Matilda chodila
čítať, je inšpirovaná skutočnou budovou. Kniha bola adaptovaná aj do podoby muzikálu.
Ten sa zase dočkal filmového spracovania, ktoré odpremiérovalo v roku 2022
pod názvom Matilda the Musical.
The Princess and the Goblin
(1991)
(Princezna a skřítek)
Zabudnutý animovaný film
rozpráva príbeh o tom, ako sa goblini, dovtedy potichu žijúci pod zemou,
rozhodli ovládnuť svet. Ľudia na nich totiž prestali veriť a oni by sa im
radi pripomenuli práve tým, že by si s nimi vymenili miesto. Goblini by
žili nad zemou, ľudia pod ňou. Zastaviť ich môže len princezná Irena a našťastie
o slobodu ľudstva nemusí bojovať sama. Tento film čerpá svoj námet z rovnomennej
detskej fantasy novely z roku 1872, ktorú napísal George MacDonald.
Z pohľadu knihy ide o pomerne vernú adaptáciu, kde sa postavy
správajú rovnako ako v knihe, objavujú sa rovnaké kľúčové momenty a príbeh
má zhruba rovnakú líniu. Film je však ladený trošku hudobnejšie, nakoľko
obsahuje hneď niekoľko spievaných sekvencií. Okrem toho pribudla aj nová
postava – rozkošné mačiatko, ktoré označovali za maskota celého filmu. Film však
nezaznamenal úspech. Stal sa nielen finančným prepadákom, ale vyslúžil si aj
veľa kritiky. To sa režisér snažil zvrátiť tým, že požiadal o názor deti,
ktoré rozprávku sledovali a pre ktoré je určená, no bez väčšieho úspechu.
Ten film nezaznamenal ani pri uvedení v USA v roku 1994 – kde ho do
veľkej miery za tienil animák The Lion King, ktorý dorazil do kín ten istý
mesiac. Kniha naproti tomu mala veľký vplyv na literatúru – Sylvia Plath po nej
pomenovala jednu zo svojich básní, Twyla Tharp podľa nej napísala balet, takisto
ovplyvnila napríklad spisovateľskú kariéru J. R. R. Tolkiena alebo C. S. Lewisa
a G. K. Chestertona. V roku 1883 sa kniha dočkala pokračovania The
Princess and Curdie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára