Tajné predlohy filmov #30

Marec sa takisto pomaly priblížil svojmu koncu, takže som sa ani nenazdala a prišla posledná nedeľa mesiaca a s ňou aj ďalší diel tohto seriálu. Tentoraz s výročným 30. dielom. Rovnako ako kedykoľvek predtým, aj teraz je výber čisto náhodný...

 

 

Koňok-Gorbunok (2021)

(Rozprávková cesta koníka Hrbáčika / Upon the Magical Roads)

Tento trošku zvláštny hraný a zároveň počítačovo animovaný film rozpráva príbeh jedného obyčajného Ivana. Ten nie je najkrajší alebo najmúdrejší a určite nie je najmilovanejší syn svojho otca. Ak niečo, tak je to skôr taký truľo, čo svojou dobrosrdečnosťou a dôverčivosťou dokáže vyrobiť viac problémov, ako ich vyriešiť. Jedného večera stráži polia svojho otca pred tým, aby ich rozdupali divoké zvery. Zistí však, že to nie sú len tak nejaké zvery, ale obrovská kobyla. Tej nakoniec zachráni život a ona mu za odmenu pošle na pomoc svojho syna, podivuhodného malého koníka Hrbáčika. Film svoj námet preberá z klasickej ruskej rozprávky Koník-hrbáčik od Pjotra Pavloviča Jeršova, ktorá prvýkrát vyšla v roku 1834. Autor v príbehu spracováva klasický rozprávkový motív o čarovnom koni a zároveň o cárovičovi Ivanovi. Rozprávka sa dočkala hneď niekoľkých adaptácií, pričom tá z roku 2021 je zatiaľ posledná. Prvá sa objavila už v roku 1941 a išlo o hranú verziu (O hodném koníčkovi). Ďalšie dve boli už animované. Konkrétne z roku 1947 (Koník Hrbáčik) a druhá z roku 1975 (Ivan a jeho zázračný poník). Ivan na svojej ceste vždy plní rôzne druhy úloh. Hľadá čarovné rastliny, zachraňuje princezné a stretáva sa napríklad aj s Ohnivákom alebo Čudom Judom.

 

Jumper (2008)

(Skokan)

Zabudnutý béčkový film o chalanovi, ktorý jedného dňa zistí, že dokáže skákať z miesta na miesto. Do zatvorených domov, do zamknutých trezorov, kamkoľvek na svete. Svoje schopnosti sa teda rozhodne využívať predpokladaným spôsobom – pre svoj vlastný pôžitok a aby získal peniaze. Život je preňho jedna veľká párty. Čo sa nie každému páči a okrem tých, čo dokážu skákať z miesta na miesto existuje aj tajný rád Paladinov – ktorí prisahali, že budú svet chrániť pred úkladmi sebeckých skokanov. Film svoj námet preberá z rovnomennej knihy z roku 1992, ktorú napísal Steven Gould. Ide však o veľmi voľnú adaptáciu, ktorá z predlohy preberá len základný motív. Príbeh chlapca, ktorý v snahe utiecť pred ťažkým životom zisťuje, že sa dokáže teleportovať. Z tohto bodu sa však príbehy asi vo všetkom odkláňajú. Boli pridané postavy, zápletky a aj Paladinovia. Kniha má aj niekoľko pokračovaní, konkrétne Reflex z roku 2004, Impulse z roku 2013 a Exo z roku 2014. Okrem toho do série pribudla aj kniha Jumper: Griffin’s Story z roku 2008, ktorá rozpráva príbeh jednej z postáv filmu – tá sa však v pôvodnej knižnej sérii nikdy neobjavila.

 

Nimo (1989)

(Malý Nemo: Dobrodružství v Dřímkově / Little Nemo: Adventures in Slumberland)

Zabudnutý, no stále čarovný japonský animovaný film približuje život malého chlapca menom Nemo. Ten, keď zaspí, doletí na svojej lietajúcej posteli až do ríše snov, kde je všetko možné. Tu stretáva krásnu princeznú a spoznáva obyvateľov tejto ríše. Zažíva mnohé dobrodružstvá a nakoniec pomáha túto ríšu zachrániť pred nebezpečným zlom. Svoj námet film čerpá z novinového komiksu. Malý Nemo sa ako postava objavil najskôr v komikse Dream of the Rarebit Fiend, no neskôr pre veľký úspech dostal svoj vlastný komiks s názvom Little Nemo in Slumberland, pričom nový diel vychádzal každý týždeň. Postavu Nema vytvoril karikaturista Winsor McCay. Vychádzal v rôznych novinách v rokoch 1905 až 1911, potom medzi rokmi 1911 a 1914 a nakoniec medzi rokmi 1924 a 1927. Neskôr sa objavilo niekoľko pokusov oživiť tento nedeľný komiks, ale bez väčších úspechov. V roku 2005 vyšlo súborné knižné vydanie komiksov s názvom Little Nemo in Slumberland: So Many Splendid Sundays!. V roku 2008 vyšlo druhé pokračovanie s názvom Little Nemo in Slumberland: Many More Splendid Sundays!. Ide o knihu veľkých rozmerov, aby sa priblížili pôvodnej veľkosti v novinách. Nemo sa dočkal aj niekoľkých filmových adaptácií. Prvá sa objavila už v roku 1911 a vytvoril ju Winsor McCay. Pod názvom Winsor McCay, the Famous Cartoonist of the N.Y. Herald and His Moving Comics vytvoril krátkometrážny čiastočne hraný a čiastočne kreslený príbeh o tom, ako ilustrátor pracuje na ďalšej zákazke. V roku 1984 prišla prvá celovečerná adaptácia pod názvom Nemo, neskôr premenované na Dream One. Nemo tu nestretáva postavy z komiksu, ale postavy z iných kníh, napríklad Zorra, Alicu, dokonca sa tu objaví aj Nautilus kapitána Nema. Poslednou adaptáciou je film z roku 2022 s názvom Slumberland, v ktorej vystupuje dievčatko menom Nemo a prerastený rohatý Flip, ktorého hrá Jason Momoa.

 

Speak (2004)

(Mluv)

Trochu zabudnutá dráma sa sústreďuje na život školáčky Melindy. Tá sa po náročnom lete vracia do školy. Spolužiaci ju však ignorujú a bočia od nej aj je najlepšie priateľky. Niečo sa totiž stalo a Melinda sa s tým nedokáže vyrovnať. Navyše musí čeliť aj nepriateľstvu zo všetkých strán a všetko toto vyústi v depresiu. Všetko bez toho, aby o tom rodičia mladého dievčaťa čo i len tušili. Film svoj námet čerpá z rovnomennej knihy z roku 1999, ktorú napísala Laurie Halse Anderson. Skrz postavu, ktorá sa vyrovnáva so svojou traumou a s okolím komunikuje prostredníctvom umenia, vlastne autorka opisovala svoju vlastnú skúsenosť. Knihu navyše napísala pomerne metaforickým jazykom plným obrazov a paralel nielen so skutočným svetom, ale aj so svetom rozprávok a iných kníh. Kvôli tematike sa kniha krátko po vydaní stala kontroverznou a nebola len cenzurovaná, ale aj vyslovene zakazovaná. Výsledný film je nakoniec pomerne dobrou adaptáciou, hoci pozmenenou. Mnoho z pôvodnej knihy muselo byť vynechané, nakoľko film by bol potom pridlhý. Takisto niektoré scény a posolstvá dostali inú podobu, aby boli úderné pre diváka. V konečnom dôsledku však ide o to, že film a kniha, hoci sa v mnoho líšia, ponúkajú podobné, ak nie aj rovnaké, posolstvo. O nutnosti hovoriť o tom, čo sa stalo.

 

The King’s Daughter (2022)

Takmer neznámy film približuje dobrodružný príbeh plný fantázie. V ňom vystupuje Marie-Josèphe, kráľova dcéra, ktorá žije v kláštore a svojimi výčinmi tvorí vrásky na tvárach asi všetkých mníšok. Jej život sa však nečakane prepletie so zvláštnym stvorením – podľa akejsi legendy, ak chce niekto získať nesmrteľnosť, musí morskej panne vyrezať srdce. Ale musí to urobiť, keď nastane zatmenie mesiaca. Svoj námet film čerpá z knihy The Moon and the Sun od Vondy N. McIntyre z roku 1997. Kniha v sebe spája nielen prvky sci-fi, ale najmä alternatívnej histórie. Autorka totiž ponúka príbeh o Ľudovítovi XIV., ktorý sa snaží dosiahnuť nesmrteľnosť tým, že uloví tajomné magické stvorenie. Za túto knihu získala mnohé ocenenia. Samotná adaptácia sa ukázala byť oveľa problematickejšiu. Prvýkrát sa správy o možnom filme objavili už v roku 1999. Od roku 2003 bolo známe meno režiséra a aj obsadenie. Na filme sa začalo pracovať až v roku 2014 a do kín mal byť uvedený v roku 2015. Do kín sa však nedostal, nakoľko bol niekoľko týždňov pred premiérou stiahnutý údajne kvôli ďalšej práci na špeciálnych efektoch. Potom film na dlhé roky hnil niekde v postprodukcii, až si naň v roku 2021 znovu spomenuli – aj to len preto, že niekto konečne odkúpil distribučné práva. Po uvedení do kín sa stal film absolútnym prepadákom. Pričom okrem Ameriky nebol uvedený do kín asi nikde. Čo do otázky autentickosti ide o veľmi voľnú adaptáciu, ktorá zo svojej predlohy preberá len ústredný príbeh a niekoľko scén.