Mocenské hry a intrigy | Mladá vlčica

Autor: Peter Diko
Názov: Mladá vlčica
Séria: Meérska ríša
Diel: druhý (je možné čítať samostatne)
Špecifikácia: epická fantasy o intrigách a mocenských hrách
Slovenské alebo české vydanie: Peter Diko, 2023 (SR)
Hodnotenie na GR: 2.00

 

„Princezná Desana je budúca kráľovná. Bez ohľadu na to, či jej vyberiete ženícha alebo nie, ONA bude vládnuť a rozhodovať.“

 

V Meérskej ríši sa práve začína boj o moc. Viacerí hráči chcú získať výhodu. Niektorí cielia ešte vyššie a túžia po tróne. Medzi nimi je aj princezná Desana. Ako následníčka má predstavu o svojej budúcej vláde. Teraz musí presvedčiť aj ostatných.

Peter Diko stvoril pomerne zaujímavý svet. Obývajú ho zväčša ľudia, ktorí sa medzi sebou škriepia o moc. Akoby sa z nich stali psy bijúce sa o kosť. Do týchto záležitostí len veľmi okrajovo zasahujú mágovia a elfovia. Tých najambicióznejších zaujíma iba to, ako získať akúkoľvek výhodu. V tomto smere ide teda o pomerne ošúchaný motív, ale s istým potenciálom. Nielen morálnym. Navyše tento rámec otvára príbehu dvere do sveta intríg a machinácií.

Dala by sa teda očakávať určitá dávka tajomstva, zvratov a rôznych náznakov vedúcich k rozuzleniam. Problémom však je, že čitateľ ani nemusí hádať, kto má aké úmysly a či je alebo nie je intrigán. Autor mu to skrátka prezradí už pri prvom stretnutí s danou postavou. Od prvej strany je teda bolestne jasné, na koho je potrebné si dávať pozor a prečo. V deji sa možno aj vďaka tomu objavuje len veľmi málo skutočných prekvapení. Všetko odsýpa bez väčších zakopnutí a napreduje po občas až žalostne rovnej ceste.

Každá ďalšia zápletka má rozvíjať tú predchádzajúcu, ale príbeh napriek tomu pôsobí epizódne. Niektoré scény sú však zaujímavejšie než iné. V nich Peter Diko ukazuje, že má čo ponúknuť. Ako príklad môžeme spomenúť prvky detektívky. Lenže v autorovom prípade ide o ešte nevybrúsený talent, ktorý zažiari len na chvíľku a následne aj rýchlo zhasne. Dikovi však nemožno uprieť, že pri tvorení zapájal logiku. Preukázal to hlavne pri tvarovaní postáv a výstavbe samotného deja.

„Všetci cítili napätie v ríši a čakali ako sa vyvrbia posledné udalosti. Boli zvedaví, či kráľ dokáže rázne zakročiť, či preukáže, že ešte stále má silu. Mladá, samostatne konajúca princezná bol nečakaný element. Jej konanie v Salezdane preto sledovali všetci oveľa viac, ako si sama uvedomovala.“

Kniha teda nepôsobí ako predstavenie, pri ktorom kúzelník ťahá králikov z klobúka. Tento dobrý dojem ale autor kazí inými zlozvykmi. Napríklad trvá na tom, že do deja chce zaťahovať obrovské množstvo uhlov pohľadu. Takýto prístup mu na jednej strane naozaj pomôže pridať niekoľko potenciálne zaujímavých kúskov informácií. Na druhej strane sa čitateľ bude pri každom ďalšom obdobnom pokuse chytať za hlavu a pýtať sa sám seba, či je daný aktér pre dej skutočne až taký dôležitý a či by tú informáciu nemohla prezradiť niektorá dejotvorná postava.

Potenciál príbehu takisto zabíja zvolený jazyk, v istých momentoch vyslovene neokrôchaný. Meérska ríša pôsobí ako Veľká Morava v kulisách fantastiky. No predsa sa sem akosi votrel moderný slang. Takže v jednej vete je možné vidieť, ako niekto niekomu „upravil pri výsluchu karabáčom ksicht“. Takéto a podobné konštrukcie sú prinajmenšom úsmevné. Avšak spojené s potrebou dôkladnejšej gramatickej a štylistickej úpravy začnú byť žalostné.

Príslovečnou poslednou kvapkou v pohári čitateľovej trpezlivosti je však niečo iné. Niečo, čo robia mnohí autori a nie nutne len tí začínajúci. Ide o potrebu vodiť čitateľa za ručičku. Je správne vysvetliť to, čo vysvetliť treba. No ak nepíšete rozprávky pre deti, nemusíte tú ruku stískať až tak úzkostlivo. Čitateľ väčšinou nie je idiot a niektoré veci si vie domyslieť aj sám. A v tomto príbehu je jasné, čo, kto, kde, ako, prečo a aj všetko ostatné. Nie je potrebné to toľkokrát pripomínať.

Kniha Mladá vlčica sa napriek všetkému dá čítať a nepôsobí ako strata času. Ak nie ste nároční, tak si pri čítaní oddýchnete. Tí náročnejší uznajú, že Peter Diko ako autor má potenciál. No zároveň sa s ním ešte musí naučiť pracovať.

Recenzia napísaná pre Fandom.sk.

 

 

oficiálna anotácia:

Príbeh odkrýva cestu mladučkej princeznej Desany, ktorá sa snaží presvedčiť kráľa Velemira, ale aj celú ríšu, že je hodná byť následníčkou trónu. Nechce byť len nevestou pre vybraného nového panovníka, ale sama chce byť kráľovnou.

V ceste jej stoja nepriaznivé udalosti v kráľovstve, ale aj radca Belis. Neznámy nepriateľ postupne odkrýva karty a aj svoju identitu. Desana nájde silnú oporu v jej ochrancovi, záhadnom Vlkovi. Spoločne čelia intrigám na dvore, nástrahám čarodejov a hroziacej vojne. Z maličkého dievčaťa sa stáva nebezpečná mladá vlčica.

Román je pokračovaním Šťastia naivných, v ktorom mal čitateľ možnosť zoznámiť sa s niektorými postavami a Meérskou ríšou. Rozvinie osudy hrdinov, odhalí zložitejšiu zápletku a nevynechá ani magický artefakt ukrytý v Roste.