Už
dlhšie obdobie mám sklony čítať skôr časom overené klasiky, a celkovo staršie
záležitosti, než čerstvé horúce novinky. O dôvodoch by sa dalo polemizovať
určite dlhšie, ale miesto toho som sa rozhodla napísať o niektorých z týchto
starších kníh pár slov...
Guy
Gavriel Kay – Ysabel
Kľúčové
slová: Dospievanie. Milostný trojuholník. Tajné dedičstvo.
Guy Gavriel
Kay je autor, ktorého tvorbu stále objavujem a oceňujem, aký je všestranný.
Od nenápadnej knižky Ysabel som napriek tomu nemala žiadne očakávania. Nielen
preto, že kniha má na GR pomerne nízke hodnotenia. Vlastne je to autorova
najhoršie hodnotená kniha, no ja som napriek tomu bola zvedavá. Pretože mám
zvláštnu slabosť pre príbehy o dospievaní a toto je rozprávanie o pätnásťročnom
Nedovi. Ten sa vďaka otcovi-fotografovi práve dostal do Provensálska, kde sa
zaplietol do, povedzme, podivuhodnej času odporujúcej vojne medzi Keltmi a Rimanmi.
Po prečítaní
prvých kapitol som však mala pocit, že práve čítam niečo od Holdstocka. Pretože
v tomto príbehu sa zvláštne prelínali rôzne kultúry vytrhnuté z času a všetko
fungovalo. Atmosféru z väčšej časti takisto tvorila mystika a celkové
ladenie bolo skôr snové (prechádzajúce do nočných môr). Pritom je to len ďalší
dôvod, pre ktorý sa mi kniha páčila. Je svojim spôsobom drsná a trochu nepredvídateľná.
Autor sa v nej pohráva s tematikou akéhosi predurčenia a osudu,
ale zároveň tieto témy „aplikuje“ na moderne zmýšľajúce postavy z modernej
doby. K tomu kombinuje príbeh o tom, že dvaja milenci napriek
tisícročiami bojujú o tú istú ženu. Akoby ich uväznila podivuhodná časová
slučka.
Námetov a motívov
je tu teda neúrekom, ale príbeh dohromady funguje. Hoc od čitateľa vyžaduje,
aby mal pomerne otvorenú myseľ a bol ochotný pripustiť, že najtradičnejší
milostný trojuholník všetkých čias (keď dvaja muži bojujú o nerozhodnú ženu,
ktorá miluje oboch) je v skutočnosti len opakovaním toho istého zápasu
tých istých ľudí (len znovuzrodených v nových telách). A toto všetko
sa deje okolo Neda a jeho priateľov, vďaka čomu sa dozvedá viac o svojom
pôvode a ako do toho všetkého zapadá. Čiže v istom zmysle je táto
kniha autorovým pokusom na napísanie klasickej YA knihy o dospievaní. Ak
teda môže byť niečo klasické na príbehu, ktorý kombinuje zápasy dávnych kultúr
a milenecké spory ich predstaviteľov.
5/5
Robert
Holdstock – séria Merlinův kodex
Kľúčové
slová: Merlin. Mágia. Prepletené kultúry.
Keď už spomínam
Holdstocka, nemôžem ho len tak odbiť jednou vetou a ešte v kombinácii
s iným autorom. Jeho Les mytág je pritom sám osebe legendárny, hoc nie až taký
populárny, ako by si zaslúžil. Čo sa týka zvyšnej autorovej tvorby, pôvodne som
ani neplánovala jej čítanie. Ale práve v doslove k Avilionu som sa
dočítala, že Holdstock zakomponoval do Merlinovho kódexu niektoré postavy a prvky
z Lesa mytág a ja som bola zvedavá.
Táto séria
rozpráva o Merlinovi. O mocnom legendárnom čarodejníkovi, ktorý je v tomto
svete akási nestarnúca nesmrteľná mocná postava, ktorá kráča po chodníku okolo
sveta. Je to teda pútnik, ktorý sa objavuje a zase mizne (čo je jeho asi najklasickejšie
zobrazenie) a v každej ére je niekým iným, no zároveň je Merlinom.
Teraz sa k nemu vracia Iáson, aby spolu na lodi Argó našli Iásonových
synov, o ktorých dovtedy veril, že sú mŕtvi. Nebol by to však Holdstock, ak
by čitateľovi naservíroval niečo takéto priamočiare a jednoduché.
S noblesou
sebe vlastnou totiž zabŕda do rôznych kultúr vytrhnutých z rôznych časov.
Napriek vzájomnej inakosti sa tieto kultúry dopĺňajú a dokopy vytvárajú
veľmi mystický, no zároveň srdcervúci a realisticky pôsobiaci príbeh. Ak
sa teda to posledné dá tvrdiť o niečom, čo sa odohráva naprieč časom a čiastočne
aj v ríši mŕtvych. No funguje to a to je kvalita, ktorú na
Holdstockovi nikdy neprestanem obdivovať. To, ako dokázal pospájať útržkovité a neúplne
informácie z histórie a doplniť ich vlastnou fantáziou tak, aby
vytvoril uveriteľne fungujúce domorodé kultúry.
Takže je tu
viac postáv z rôzneho zázemia a pritom riešia svoje vlastné problémy,
ale zároveň to všetko funguje ako súčasť väčšieho príbehu. Jedinou väčšou výčitkou
z mojej strany je len ten príliš ostrý prechod zo skutočného sveta do toho
mystického. Prostredníctvom čoho potom zložito objasňuje, čo všetko sa stalo
vďaka mágii. Obdobne to fungovalo aj v Lese mytág, ale tam bol prechod o niečo
hladší a hlavne to nepôsobilo, že sa všetko rozbehlo až v záverečných
päťdesiatich stranách a aj to len preto, aby vznikla neprehľadná akčná
scéna podporená mystikou. Ale inak je to pomerne zaujímavé a napínavé čítanie.
4/5
Robin Hobb
– trilógia Farseer
Kľúčové
slová: Kráľovský ľavoboček. Hroziaca vojna. Vrah v zácviku.
Spisovateľka Robin
Hobb má na konce desiatky kníh a veľa sérií, ale asi najznámejšia je jej Sága
o Elderlingoch, ktorá pozostáva z piatich samostatných sérií. Všetko
začína v trilógii Farseer, v ktorej má čitateľ možnosť spoznať Fitza,
kráľovského ľavobočka, ktorého od detstva vychovávajú k tomu, aby sa stal „kráľovým
mužom“, čo vlastne znamená, že bude z tieňov zabíjať a v prestrojení
riešiť ďalšie politické nočné mory.
Robin Hobb
som poznala už aj predtým, keďže som sériu o Elderlingoch začala čítať tak
akosi od konca a ako prvú prečítala štvrtú sériu, ktorá sa bližšie zaoberá
drakmi. (Takže áno, je možné čítať tieto série aj nezávisle na sebe, hoci je
zase pravda, že minimálne prvú, tretiu a piatu sériu by ste mali čítať v poradí.)
Autorka má pre mňa veľmi príjemný rozprávačský štýl, rozvláčny a detailný a väčšinu
pozornosti venuje postavám. Do takej miery, že ostatné udalosti typu intrigy,
politické hry, prežitie kráľovstva či vojny a iné, tak toto všetko predstavuje
skôr pozadie životov postáv. V prípade tejto trilógie ide o Fitza a jeho
životnú cestu a k tomu sa pridružujú osudy aj iných osôb, ale
predovšetkým ide o Fitza.
Ten sa najskôr
predstaví ako nevyzretý puberťák a až neskôr, vplyvom všetkých
dramatických okolností, pomaly dospieva. Jeho príbeh však nie je veselý alebo
pozitívny. Takže celá trilógia má akúsi horkú pachuť. Lebo ide predovšetkým o pomstu,
nenávisť a celkovú nespravodlivosť. Fitz je pritom vykreslený takmer
obyčajne, ako niekto, kto robí chyby, má problémy ovládať sa a občas sa
preto dostane do ťažkostí, no zároveň je aj obeť chytená v pavučine niekoho
iného. Niekto, kto navyše musí čeliť následkom nielen svojich rozhodnutí.
Aj pre toto
všetko je ľahké Fizovi držať palce a tiež je ľahké pochopiť jeho
rozhodnutia, hoci niekedy nepremyslené. Samotné knihy občas síce pôsobia
zbytočne podobne, kde sa opakujú podobné momenty, v ktorých sa ukrýva
takmer totožné posolstvo, ale napriek tomu má Fitzov príbeh niečo do seba. Hoc miestami
láme srdce. Snáď aj preto, že je v ňom zosobnená múdrosť za dobrotu na
žobrotu.
4,5/5
David
Eddings – séria Elénium
Kľúčové
slová: Rytierska česť. Šibeničný humor. Boj dobra so zlom.
Spisovateľ David
Edding je ďalším zo zástupu skôr zabudnutých autorov, hoci jeho dielo je v istom
zmysle považované za klasické. Trilógia Elénium je o niečo známejšia a dnešnému
čitateľovi ponúka skôr klasický rytiersky zážitok. Rozpráva príbeh legendárneho
hrdinu, ktorý sa vracia do domoviny, aby zachránil ohrozenú princeznú. Zlosyn mu
je v pätách, ale dokáže si s ním poradiť – väčšinou silou svojho
dôvtipu a bez toho, aby prišiel o česť.
Elénium je
séria, ktorá na mňa čakala dlhý čas a takmer som sa k nej nedostala.
Odradzoval ma totiž vyslovene trojstranový prológ, ktorý bol napísaný,
povedzme, takým výrazným starším štýlom. (Nič proti tomu, len mi to pripomína
vysokoškolské časy a v tomto prípade to nie je práve príjemná
spomienka, no.) V každom prípade som sa nakoniec k sérii dostala a som
za to vďačná, lebo inak by som sa ochudobnila o príjemný zážitok.
Je pravda, že
toto je rytiersky román, v ktorom česť a sláva majú svoje miesto a všetko
sa dá vyriešiť správne mierenými slovami, vernosťou rytierskym cnostiam a
prešibanosťou. Nepoletujú to síce drakovia, ale zdarne ich nahrádzajú rôzne
magické potvory a svoje neodmysliteľné miesto tu má aj náboženský
mysticizmus.
Príbeh je pomerne
jednoduchý a priamočiary a je jednoduché predvídať, ktorým smerom sa
to celé bude uberať. Napriek tomu má séria čo ponúknuť. Ja osobne na nej
oceňujem najmä ten šibeničný humor a hláškujúcich rytierov. Mám rada uštipačnosť
a tu som si ju mohla naplno vychutnať. Je pravda, že to bolo skôr také
naivnejšie čítanie, ale bavilo ma to. Aj preto, že autor sa venoval témam ako
sú česť, priateľstvo a vernosť a to sú témy, ktoré literatúre
svedčia. Hlavne preto, že na ne miestami autori zabúdajú.
5/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára