Nastala
posledná aprílová nedeľa a s ňou ďalší príspevok do tejto pravidelnej
rubriky. Rovnako ako kedykoľvek predtým, aj teraz je výber čisto náhodný...
First
Blood (1982)
(Rambo:
První krev)
Dnes už v podstate
legendárny akčný film o tom, čo sa stane, keď dráždite vojnového veterána.
A že bez ohľadu na to, koľko ľudí do boja proti tomuto človeku nasadíte,
on bude aj tak o krok pred vami. Svoj námet film čerpá z rovnomennej knihy
z roku 1972, ktorú napísal David Morrell. Práva na
sfilmovanie boli pritom predané už krátko po vydaní knihy, ale cesta k výslednému
filmu bola zdĺhavá a hlavne tŕnistá. Kým sa diváci dočkali dnes už
klasického filmu, „prešiel“ cez tri rôzne štúdia a osemnástich scenáristov,
pritom jednotlivé scenáre sa v rôznej miere odkláňali od predlohy, alebo
jej, naopak, boli v i stom zmysle až príliš verné. Výsledný scenár sa
od knihy v mnohom odkláňa. Postavy tu vystupujú trochu inak. Napríklad taký
plukovník Trautman je vo filme predstavený ako Rambov veliaci dôstojník. V pôvodnej
knihe to bol vyučujúci na vojenskej škole, na ktorého Rambo v podstate úplne
zabudol. Úloha Trautmana vo filme je teda iná. Dôvodom je aj fakt, že film
končí inak ako kniha, kvôli čomu z filmového projektu odstúpil Kirk
Douglas, ktorý mal Trautmana pôvodne stvárniť. Kniha totiž končí tým, že
Trautman Ramba zabije, čo sa vo filme neodohrá. Keďže scenáristi odmietli
urobiť takúto rozsiahlu zmenu a trvali na tom, že Rambo prežije, Douglas z projektu
odstúpil. Boli to práve zmeny v scenári, ktoré neskôr umožnili vytvorenie
celého „Ramboverza“ s niekoľkými filmami a videohrami. Všetko umožnil
najmä finančný úspech prvého filmu a kritikov si získal svojou autenticitou.
K čomu prispeli mnohé faktory, napríklad ako komparz vo filme vystupujú
skutoční vojaci, súčasť kanadskej armády, ktorá strážila nakrúcanie po tom, ako
im niekto ukradol zbrane.
Heaven
is for Real (2014)
(Nebo nie je výmysel / Nebe existuje)
Životopisný film o viere a nezabudnuteľnom zážitku. Aj
týmito slovami by sa dal opísať príbeh, v ktorom otec hovorí o skúsenosti
svojho syna. Ten sa dostal smrti tak blízko, až videl nebo a táto udalosť
ho nenávratne poznačila. A nielen jeho. Svoj námet film čerpá z knihy
Heaven is for Real: A Little Boy’s Astounding Story of Hist Trip to
Heaven and Back, ktorá vyšla z roku 2010 a napísal ju Todd
Burpo s pomocou Lynn Vincent (spoluatorka mnohých
autobiografických kníh). Kniha okolo seba strhla miernu vlnu kontroverzie, keďže
mnohé cirkevné organizácie popierajú, že by takýto príbeh mohol byť skutočný.
Todd Burpo, naopak, tvrdí, že niet pochýb o pravdivosti slov jeho syna,
ktorý po operácii začal rozprávať nielen o tom, ako stretol Ježiša
jazdiaceho na dúhovom koni, ale aj o ľuďoch a udalostiach, o ktorých
nemal ako vedieť. Napríklad o prastarom otcovi, ktorý zomrel tridsať rokov
predtým, ako sa malý Colton vôbec narodil. Autenticitu príbehu poprel aj chlapec,
ktorý tvrdil, že prežil niečo podobné a takisto o tom vyšla kniha.
Tiež priznal, že v jeho prípade išlo fikciu, takže inak to nebude ani v prípade
Coltona Burpa. Možno aj vďaka takejto kontroverzii sa kniha stala populárnou a dobre
sa predávala. Vďaka čomu sa dostala aj do povedomia filmárov. Film bol finančne
výnosný a dobre zarábal nielen v kinách, ale aj neskôr pri predaji.
Aj napriek tomu, že si získal skôr vlažné kritiky plné skepticizmu a pochybností
o tom, či niečo podobné mohlo byť skutočné.
Poor
Things (2023)
(Chudiatko
/ Chudáčci)
Film, ktorý
sa preslávil aj vďaka triumfu pri nedávnom odovzdávaní rôznych cien. Okrem toho
je to však príbeh o ceste mladej ženy, ktorej jeden nekonvenčný vedec
navrátil život. Ona však túži po poznaní a v sprievode zhýralého
právnika vyráža do sveta. Svoj námet film preberá z knihy Poor
Things: Episodes form the Early Life of Archibald McCandless M.D., Scottish
Public Health Officer z roku 1992, ktorú napísal aj ilustroval Alasdair
Gray. Ako názov naznačuje, ide o svojho druhu autobiografiu o Archibalodovi
McCandlessovi, ktorý spomína na svoj život a najmä píše o živote svojej
manželky Belly, ktorá v podstate vstala z mŕtvych. Film sa trochu
líši od svojej predlohy. Napríklad Archibald sa vo filme volá Max a zatiaľ
čo kniha sa sústreďuje predovšetkým na Bellu, film ponúka príbehy viacerých
aktérov. Čo je možno aj dôvod, prečo niektoré postavy z knihy boli vynechané,
zatiaľ čo ďalšie nové pribudli. Takisto sa mení motivácia hlavných hrdinov a film
je celkovo oproti knihe omnoho traumatickejší, aby si dokázal udržať divácku
pozornosť. Všetky tieto zmeny spôsobil, že aj záver filmu a o trochu líši.
Okrem toho sa v knihe ešte objavuje list od Belly adresovaný jej budúcim
deťom, v ktorom vysvetľuje momenty, keď sa ich otec (ktorý napísal knihu o nej)
odklonil od skutočnosti. Film si získal pozornosť kritikov a takisto divákov.
Teda získal mnohé ocenenia a takisto je finančne úspešný.
The
Secret of Moonacre (2008)
(Kliatba
Mesačného údolia / Kletba Měsíčního údolí)
Pomerne
zabudnutá a nenápadná fantasy rozprávka. Príbeh pritom opisuje cestu mladého
dievčaťa, ktoré zisťuje pravdu o dvoch rodinách obývajúcich záhadné
údolie. Pritom sa dozvedá, že je kľúčom k porazeniu starej kliatby, ktorá sa
má čoskoro naplniť. Film svoj námet veľmi voľne čerpá z klasickej detskej
knihy The Little White Horse z roku 1946, ktorú napísala Elizabeth
Goudge a ilustrovali ju C. Walter Hodges a Anne
Yvonne. Film sa v mnohom rozchádza s predlohou. Základným
rozdielom je, že scenáristi sa ju snažili adaptovať pre moderného a hlavne
staršieho diváka. Takže postavy sa tu správajú omnoho viac cynicky alebo
zákerne. Tiež tu boli pridané mnohé fantazijné prvky, ktoré majú podobu nových
fantastických bytostí alebo celých krajín. Pôvodná kniha je pritom skôr všedne fantazijná,
pretože autorka pracuje s predpokladom, že aj tie obyčajné veci v sebe
môžu skrývať mágiu, ak máme odvahu hľadať ju. Najväčším rozdielom je však
samotná zápletka. Zatiaľ čo hlavná hrdinka vo filme má zlomiť prastarú kliatbu,
tá v knihe musí nájsť niečo, čo jedna rodina ukradla druhej. Film viac ako
na odklon od predlohy doplatil aj na iné nedostatky. Kritici ho nešetrili a dalo
by sa povedať, že na ňom neostala nitka suchá. Prekážalo im prakticky všetko od
kostýmov, cez výkony hercov, až po samotný príbeh a špeciálne efekty. Film
bol takisto finančným prepadákom.
Seven
Years in Tibet (1997)
(Sedem
rokov v Tibete / Sedm let v Tibetu)
Dnes už
pomerne klasický príbeh o tom, ako sa jeden horolezec ocitne na zlom
mieste v zlom čase, čo odštartuje sériu dramatických udalostí, s útekom
z väzenia na čele. Nakoniec skončí práve v Tibete, kde prežije mnohé
zaujímavé okamihy a nadviaže nejedno priateľstvo. Svoj námet film čerpá z nemeckej
autobiografickej knihy Sieben Jahre in Tibet. Mein Leben am Hofe des
Dalai Lama z roku 1952, ktorú napísal rakúsky horolezec a vojak
Heinrich Harrer. Na stránkach opisuje svoje skúsenosti z Tibetu medzi
rokmi 1944 a 1951. Hoci ide o autobiografiu, film sa v niektorých
momentoch dosť líši oproti svojej predlohe. Vo filme hrajú Harrerova manželka a ich
syn pomerne významnú úlohu, zatiaľ čo v knihe ich Harrer nespomína takmer
vôbec a až po návrate domov zisťuje, čo sa s nimi stalo. Do filmu
preniklo tiež niekoľko detailov, ktoré nie sú historicky presné a vo filme
sa tiež zatajuje fakt, že Harrer bol verným vojakom, ktorý nešiel na výpravu do
Himalájí, pretože chcel svoj voľný čas tráviť aktívne. Isté rozdiely sú potom
aj v zobrazení čínskej invázie do Tibetu a v úlohe Dalajlámu v týchto
udalostiach. Film bol aj napriek tomu finančne úspešný, hoci si ním tvorcovia
vyrobili niekoľko problémov. Hlavným z nich je zákaz premietania filmov
štúdia Sony v Číne. Kritici voči filmu ostali tiež trochu vlažní a najviac
mu vyčítali istú emocionálnu plochosť. Na motívy tejto knihy vznikol v roku
1956 aj dokumentárny film. V ňom sa objavili zábery, ktoré natočil sám
Harrer.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára