Hoci
sa snažím vyberať si knihy kriticky, nie vždy sa zadarí a občas sa mi do
rúk dostanú knihy, ktoré, bohužiaľ, nesplnia moje očakávania. Tu sú tri také knihy...
Marie
Brennan – A Natural History of Dragons (A Memoir by Lady Trent #1)
Kľúčové
slová: Fiktívna autobiografia. Cestovateľský denník. Draci.
V tomto prípade
ide o knihu, ktorú som striedavo chcela čítať a zase ju odkladala.
Znelo to pritom pomerne zaujímavo. Cestovateľský denník a autobiografia fiktívnej
postavy. Ženy, váženej lady, ktorá svojím odhodlaním zmenila svet a hlavne
to, ako ľudia nezarajú na drakov. A čo všetko o nich vedia. Odrádzala
ma len forma, keďže s cestovateľskými denníkmi som sa stretla len na
vysokej a všetky boli, povedzme, skôr nudnejšie. No tí draci ma predsa len lákali...
Krátka
odpoveď by znela, že toto je ten typ cestovateľského denníka, o ktorý som
ani v najmenšom nestála. Pretože lady Trentová veľmi rada a zbytočne zabieha
do detailov. Jej rozprávanie začína v detstve, a kým sa prepracuje k tomu,
o čom táto kniha má byť, kniha je takmer v polovici. Rozumiem, o čo
sa autorka snažila. Chcela, aby ma hrdinka zaujala, aby som s ňou súcitila
a aby som ju videla ako tú úbohú utláčanú ženu, ktorá v spoločnosti mužov
mohla snívať akurát tak o tom, že sa bude môcť stať matkou. A teraz tu
bola ona, budúca lady Trentová, ktorá si ide odhodlane za svojím. Znie ako recept
na sympatickú hrdinku a „na papieri“ ňou vlastne aj bola. Problémom je, že
skutočnosť sa trochu líšila. Pretože udalosti opisovala staršia lady Trentová a robila
to spôsobom, ktorý bol, prinajmenšom, citovo sterilný. V podstate len
konštatuje, čo sa dialo a čo sa ešte stane, či nestane. Bolo to v podstate
ako čítať čitateľský denník, ako výcuc, o čom bol dej bez toho, aby som
pochopila postavy. A keď ma nezaujíma ani len hlavná hrdinka lady Trentová,
potom nemá veľmi zmysel pokračovať v čítaní. Lebo ma skrátka nezaujíma, čo
sa s ňou stalo. Plusové body dostáva kniha za audioknižné spracovanie,
vďaka ktorému som túto knihu vôbec dočítala.
2/5
Daniel
Abraham – Věk popela (Kitamarská trilogie #1)
Kľúčové
slová: Politické hry. Úklady. Mestský štát.
V predchádzajúcom
prípade som vyslovene pokukovala po tej knihe. V tomto prípade som pokukovala
po autorovi. Daniel Abraham má na konte niekoľko zaujímavých sérií a ja som
bola vždy zvedavá, či by ma jeho príbehy zaujali. Vždy som si však robila
zálusk na sériu Mince a dýka. Miesto toho som sa dostala ku Kitamarskej
trilógii. Ide o osud malej skupinky ľudí na pozadí veľkých politických
udalostí v rámci Kitamary, mestského štátu. A ten koncept ma zaujal.
Autorovi sa
určite nedá uprieť to, že vie písať. Dokáže zaujať a aj mňa pomerne rýchlo
vtiahol do udalostí. Navyše je od začiatku jasné, že sa bude zameriavať na
postavy a to sú knihy, ktoré ja osobne preferujem. Sú síce pomalšie a mnohokrát
dlhšie, než by možno museli byť, ale o to ide. Že autor stvorí fascinujúce
postavy, ktoré si tak veľmi obľúbim, že ma baví čítať aj o tom, ako sedia
pri stole a natierajú si džem na chlieb. To ale nie je príklad tejto
knihy. Uznávam, že išlo o zaujímavo namiešané morálne sivé osoby. Mali
svoje silné stránky i slabé a boli momenty, ktoré ma vyslovene
chytili za srdce. Ale to je tak všetko. Nezaujímal ma ich osud, čo sa s nimi
stane alebo či vôbec prežijú. Viac ako postavy ma bavili všetky tie zákulisné
machinácie, ktoré mali ostať v pozadí. Kniha ako taká ale nie je zlá.
Osobne si myslím, že ide aj o to, že som od nej podvedome očakávala až
príliš a tieto očakávania sa nestretli s realitou. Pravdou však je aj
to, že ma tie postavy skrátka nezaujímali.
2/5
Marie
Domská – Nejasné hranice (Kchrat #1)
Kľúčové
slová: Sci-fi. Stretnutie dvoch druhov. Diplomacia.
Sci-fi
nepatrí k žánrom, ktoré by som aktívne vyhľadávala. Pretože mám rada skôr
tie komornejšie veci, ktoré sú mnohokrát kombináciou viacerých žánrov a viac
ako o nejaké veľkolepé vesmírne boje sa zameriava na príbehy s posolstvom.
Nejasné hranice Marie Domskej ma zaujali najmä tým, že malo ísť o príbeh
o strete národov vizuálne takých odlišných, že jeden je pre druhého
príšerou. Mám rada kontrasty v literatúre a teda som neodolala ani
tomuto.
Základom
pritom nie je len stret odlišných druhov. Podstatu príbehu tvorí pokus o diplomatickú
misiu, ktorej výsledkom má byť nadviazanie spolupráce. Presvedčiť vlastne druhú
stranu (v tomto prípade ľudí), že prvá strana (teda mimozemšťania) má rovnaký
cieľ. Teda majú spoločného nepriateľa a prečo by sa proti nemu nemohli
spojiť. Lenže oba druhy sú odlišné a situácia si vyžaduje veľa diplomacie
a hlavne snahy. Od začiatku som podvedome očakávala, že kniha bude mať skôr
pomalšie tempo. Začiatok bol síce svižný, ale áno, potom sa všetko spomalilo.
Lebo bolo potrebné predstaviť postavy, svet a všetko ostatné, keďže ide
zároveň o prvý diel novej série.
Občas mi
trochu prekážalo, že autorka niektoré veci zbytočne servíruje na podnose, ale to
sa skrátka stáva a je to niečo, čo dokážem stráviť. Čo som muž stráviť nedokázala,
bola hlavná hrdinka. Lebo väčšinu problémov a zádrhelov, ktoré museli
postavy prekonať, mala na svedomí práve ona. Tvrdila, že koná v záujme oboch
rás, no pritom aktívne pracovala skôr proti obom. Nehovoriac o jej sklonoch
k prehnane dramatickému správaniu a to, aká bola zahľadená do seba...
Skrátka, nebola som práve fanúšičkou hlavnej hrdinky. A keďže ona bola väčšinovou
rozprávačkou, tým pádom ma nakoniec nebavila ani kniha samotná. K tej som
síce tiež mala isté výhrady (už spomínanie servírovanie na podnose, zbytočne
opakovanie scén, zbytočne dlhé scény a pár iných nešvárov), ale až moja
antipatia k hlavnej hrdinke rozhodla o tom, že keď vyjde
pokračovanie, radšej sa mu vyhnem.
2/5
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára