Príbehy v príbehoch | The Book That Wouldn't Burn

Autor: Mark Lawrence
Názov: The Book That Wouldn’t Burn
Séria: The Library Trilogy
Diel: prvý
Špecifikácia: fantasy o rôznorodých ľuďoch, ktorý spojila tajomná magická knižnica
Slovenské alebo české vydanie: zatiaľ nie je
Hodnotenie na GR: 4.07

 

“People don’t want truth. They say that they do but what they mean is that they want the truth to agree with them.”

 

Livira a Evar by sa nikdy nestretli, nebyť tajomnej knižnice. V tej nie sú uložené len knihy, o akých nikto nikdy nepočul. Zároveň sa tu ukrývajú mnohé tajomstvá a pravdy, ktoré si nikto už veľmi dlho nevypočul. Lenže pravda si vždy nakoniec nájde cestu, aj keď musí veľakrát odbočiť. A pokojne prekoná aj samotný čas a priestor...

Americký spisovateľ Mark Lawrence má konte hneď niekoľko úspešných sérií. Je teda bezpečné vyhlásiť, že je skúsený a obratný. Sú to práve tieto dve vlastnosti, ktoré mu pomohli pri vytváraní záhadnej knižnice. Nejde len o veľkú inštitúciu s poličkami plnými kníh, hoci aj tých sa tam dá nájsť hojne. Ide o miesto akoby vytrhnuté z času (a občas asi aj priestoru), kde vládnu pradávne sily.

Po uličkách sa pohybujú nemilosrdné entity, ktoré dohliadajú na dodržiavanie pravidiel. Za zamknutými dverami sa ukrývajú celé svety. No najnebezpečnejšia je nevedomosť spojená s tým, čím vlastne táto knižnica má byť. O jej históriu sa takmer nikto nezaujíma a jej pôvod sa podobá skôr rozprávke na dobrú noc. Napriek tomu nie je možné poprieť, že je to miesto plné divov, ktoré ani knihovníci nedokážu naplno oceniť. Pretože tí, pre ktorých pracujú, sa zaujímajú len o vlastné ciele.

Knižnica a jej fungovanie je niečo, čím sa zaoberajú aj hrdinovia tejto série. V prvom rade je to mladučká Livira a o niečo starší Evar. Pochádzajú z úplne odlišných svetov, no napriek tomu sa stretnú práve vďaka tajomným zákutiam knižnice. Ich príbehy sú pritom plné horko-sladkých momentov. Livira však dostáva o niečo väčší priestor. Čitateľ má možnosť vidieť ju vyrastať, vďaka čomu si ju môže obľúbiť.

Pritom predstavuje akýsi prototyp hrdinky-siroty, ktorá pre svoj pôvod čelí predsudkom a aj zbytočnej nenávisti. Je jednoduché držať jej palce. Pretože je odhodlaná a nikdy sa nevzdáva, hoci občas najskôr vrazí hlavou do múru, než skúsi otvoriť dvere. Evar je o niečo tajomnejší, ale sympatické na ňom je určite to, že čosi hľadá. Nejakú ženu, o ktorej nič nevie. No čitateľ sa čoskoro nechá strhnúť jeho nástojčivosťou.

“All of us steal our lives. A little here, a little there. Some of it given, most of it taken. We wear ourselves like a coat of many patches, fraying at the edges, in constant repair. While we shore up one belief, we let go another. We are the stories we tell to ourselves. Nothing more.”

Ako dvojica sú Evar a Livira úplne opaky, možno aj preto je príjemné o nich čítať. Navyše je príbeh zameraný hlavne na nich, takže čitateľova ochota pokračovať v čítaní je podmienená aj tým, či mu budú títo dvaja sympatickí. Okrem ich životov totiž hlavne v prvých dvoch tretinách máločo dáva zmysel.

V deji sa objavujú aj akčné momenty, no je ich pomenej. Celkové tempo je skôr umiernenejšie a zamerané na detaily. Tých je neúrekom a čitateľa v spolupráci s postavami pátra po tej konečnej mozaike, ktorú majú vytvoriť. Výrazne pomalé tempo je teda v tomto prípade výhodou, keďže tých detailov je pomerne dosť. Čítanie je tak náročnejšie na pozornosť. Nehovoriac o tom, že niektoré časti príbehu začnú dávať zmysel až oveľa neskôr.

Lawrecne pritom nie je vôbec skúpi. Zásobuje čitateľa rôznymi odhaleniami a odbočkami. Problémom je, že už neprezradí, ako presne niektoré časti súvisia s inými. Nemá tendenciu vodiť čitateľa za ručičku a dopraje mu voľnosť, aby si všetko mohol premyslieť. Je to táto nevedomosť a celková tajomnosť, ktoré najviac poháňajú v čítaní. Zvedavosť, ako to bude pokračovať. A hlavne neistota, čo sa vlastne deje a hlavne prečo.

V tomto smere je kniha vystavaná skutočne bravúrne. Informačne nasýtená, no zároveň nejednoznačná. Plusom je aj výborne gradované napätie a práca s charaktermi postáv. Samotný štýl rozprávania, práve správne opisný, je potom už len čerešničkou na torte. Toto všetko môže čitateľ obdivovať, kým nepríde samotný záver. Ten je veľkolepý a srdcervúci. Navyše v ňom všetko zapadne na svoje miesto a čitateľ si uvedomí, že to videl už od prvej strany. No domyslieť si to nebolo až také jednoduché.

Román The Book That Wouldn’t Burn nie je jednoduchým čítaním pre nenáročných. Ide o príbeh zameraný na postavy, navyše s mnohými odbočkami. Autor tiež nikoho nevodí za ručičku a dovolí čitateľovi, aby premýšľal a pokúšal sa hádať, čo sa deje. Konečné rozuzlenie sa potom mení na skutočnú odmenu. Čo ale znamená, že knihu neocení každý.

 

 

oficiálna anotácia:

The boy has lived his whole life trapped within a book-choked chamber older than empires and larger than cities.

The girl has spent hers in a tiny settlement out on the Dust, where nightmares stalk and no one goes.

The world has never even noticed them. That’s about to change.

Their stories spiral around each other, across worlds and time. This is a tale of truth and lies and hearts, and the blurring of one into another. A journey on which knowledge erodes certainty and on which, though the pen may be mightier than the sword, blood will be spilled and cities burned.