Ukrýva sa medzi nami vrahyňa? | Fáma

Autor: Lesley Kara

Názov: Fáma (angl. The Rumour)

Špecifikácia: psychologicky ladený triler o sile klebiet

Slovenské alebo české vydanie: Lindeni, 2020 (SR); Ikar, 2020 (ČR)

Hodnotenie na GR: 3.82

„Všetky významné chvíle nášho života závisia od rozhodnutí, ktoré urobíme v okamihu.“

Pozná to azda každý z nás – tie náhodné klebety, ktoré sa dozvedáme o sebe alebo o svojich blízkych. Tie, ktoré niekedy nevedomky šírime aj my, lebo nikdy nevieme, kto vie ako udržať tajomstvo. To je to, čo ma nalákalo na čítanie tejto knihy. Tá známosť toho motívu, pretože to je niečo každodenné, lenže v prípade tejto knihy vybičované do extrému, pretože mestom sa začne šíriť fáma, že medzi obyvateľmi prežíva aj notoricky známy detská vrahyňa. Má však novú identitu, tým pádom to môže byť ktokoľvek.

Už od začiatku som tušila, že sa mi do rúk dostane triler, s trochou šťastia aj psychologicky zameraný. A v podstate som sa nemýlila, problém však bol s formou, ktorú autorka zvolila. Príbeh mi rozprávala (teda až na veľmi krátke prestávky) Joanna, slobodná matka šesťročného syna, ktorá sa tak trochu nedobrovoľne stane šíriteľom fámy o detskej vrahyni žijúcej v prímorskom mestečku. Paradoxom však je, že Joanna je prototypom neklebetnice. Hovoriť o komkoľvek poza jeho chrbát sa jej bridí a dosť kriticky sa pozerá aj na klasické mestské klebetnice, ktoré majú dosť peňazí na to, aby mali príliš veľa voľného času.

Z tohto pohľadu pre mňa bolo fascinujúce sledovať Joannin príbeh. Prakticky sa ocitla v epicentre toho všetkého a keďže mala trochu naivnú povahu a snažila sa byť nekonfliktná, dosť zle to na ňu vplývalo. Zrazu bola paranoidná a videla tiene aj tam, kde neboli. Lebo čo ak odhalila niečie tajomstvo a buď ona, alebo nebodaj jej malý syn, za to zaplatia životom? Z psychologického hľadiska ma teda Joanna a celá jej postava zaujala, avšak nie som si úplne istá, či urobiť z nej rozprávačku bolo úplne správne rozhodnutie.

Problémom totiž bolo, že okrem Joanny som vlastne nemala možnosť s nikým nadviazať nejaký hlbší kontakt. Bolo tu veľké množstvo postáv a dovolím si tvrdiť, že občas zbytočne veľa, nakoľko väčšina z nich boli len epizódne a ich charaktery alebo samotná prítomnosť dej nikam neposúvali. Vďaka ich prítomnosti ale boli do úzadia zatlačené postavy, ktoré by mohli byť zaujímavé, ale nedostali dostatočný priestor.

Čiastočne to bolo spôsobené aj tým, že Joanna, okrem toho, že bola hrozne naivná a paranoidná, nebola ako rozprávačka veľmi zodpovedná. Násilne upriamovala moju pozornosť opačným smerom, čo by som inak autorke kvitovala, lebo nie je nič lepšie ako autor, ktorý dokáže čitateľa zmiasť. Hlavne ak hovoríme o primárne detektívnej knihe. Lenže v prípade tejto knihy sa autorka snažila možno až príliš, čo bolo podozrivé a tým pádom som poľahky dokázala uhádnuť, čo sa predo mnou autorka snažila zakryť.

„Fámy sú ako semená vo vetre. Nedá sa vedieť, kde pristanú, ale raz pristanú. Usadia sa v puklinách a štrbinách, zapustia korene. A zo semien vyrastú výhony. Nezáleží na tom, či je fáma pravdivá, alebo nepravdivá. Čím častejšie ju vyslovia, tým rýchlejšie a silnejšie vyrastie. Ako stonky fazule kníšuce sa vo vetre.“

(Čo ale zase nepovažujem za obrovský nedostatok. Aj keby som od začiatku vedela, kto je tá detská vrahyňa, čo som vlastne vedela, nemuselo by mi to nutne pokaziť zážitok z čítania, ak by ma autorka dokázala aspoň v niekoľkých momentoch prinútiť zapochybovať. Jej sa to však nepodarilo.)

Z toho čisto psychologického hľadiska som za najviac fascinujúce považujem kratučké časti, ktoré boli písané z pohľadu samotnej detskej vrahyne. Pohľad do jej vnútra bol presne to, čo som očakávala od knihy. To napätie, tie emócie, absolútne zmetenie a neistota, či je teda tá osoba vinná nenapraviteľná vrahyňa, alebo je nevypočutá obeť.

Napriek všetkému nemôžem povedať, že by to bola vyslovene zlá kniha. Podľa mňa ide o fascinujúci námet, ktorý autorka trošku podhodnotila spracovaním. Rozhodla sa pre niektoré zbytočne skratkovité riešenia, keď mi opisovala zbytočnosti a tie zaujímavejšie záležitosti cielene utláčala do úzadia a akoby na ne zabudla.

Čo som jej ale dokázala odpustiť, pretože ma predsa len bavilo aj to, že kniha bola nakoniec úplne iná, než na čo sa tvárila. Očakávala som napínavú detektívku. Namiesto toho som dostala skôr taký rozpačitý príbeh o tom, ako klebety vplývajú na spoločnosť a ako sa na to díva niekto, pre koho sú klebety absolútne nedôležité. Plus tu bol ten element dávnej krutej minulosti, s ktorou sa každý vyrovnáva, respektíve nevyrovnáva, po svojom.

Vo výsledku to bolo teda príjemné čítanie. Zo začiatku trošku zdĺhavé, ale plne to vynahradil napínavý záver. Za úplne najlepšie z celej knihy považujem posledné dve strany napísané z pohľadu detskej vrahyne. Prinútili ma zapochybovať o tom, čo som sa vlastne v knihe dozvedela a napadlo mi, že tým nespoľahlivým rozprávačom možno nemala byť Joanna, ale detská vrahyňa, ktorá dostala tak žalostne málo priestoru. V tomto bode sa môžem len domnievať, za čo knihe pridávam body k dobru.

(Myslím ale, že by bolo zaujímavým experimentom čítať tento istý príbeh z pohľadu vševediaceho rozprávača, ktorý by ma celý čas vodil za nos.)

Za poskytnutie knihy na recenziu

veľmi pekne ďakujem spoločnosti Albatros Media.

Knihu si môžete kúpiť TU.

oficiálna anotácia:

Triler o tom, aká smrteľne nebezpečná môže byť obyčajná fáma...

Keď Joanna začuje pred školou svojho syna šokujúcu fámu, nemieni ju šíriť ďalej. Jedna bezstarostná poznámka však vedie k druhej... a teraz sa to už nedá vrátiť. Rozšíri sa fáma, že notoricky známa vrahyňa, ktorá v detstve spáchala surový zločin, žije nový život so zmenenou identitou v Joanninom prímorskom mestečku. Tak kto je tá kriminálnička, čo sa skrýva medzi nimi? Všetky ženy v mestečku sú zrazu podozrivé.