Všetci proti všetkým | Soumrak království

Autor: Morgan Rhodes 
Názov: Soumrak království 
Séria: Falling Kingdoms 
Diel: prvý 
Slovenské alebo české vydanie: Egmont, 2013 (ČR) 
Hodnotenie na GR: 3.84

AURANOS
Princezna Cleo vychovaná v přepychu se musí vydat na strastiplnou a zrádnou cestu na nepřátelské území, aby tam nalezla dávno ztracenou magii. 
PAELSIA
Jonas, rebel zuřící nad nespravedlností světa, se vzbouří proti útlaku, který zbídačil jeho zemi, a stane se vůdcem lidové revoluce. 
LIMEROS
Lucia, sirotek adoptovaný královskou rodinou, odhalí pravdu o své minulosti a objeví nadpřirozené schopnosti, které je předurčena ovládat.
Magnus, prvorozený královský syn vychovávaný svým otcem k násilí a dobývání, začíná zjišťovat, že srdce může být smrtelnější zbraní než meč.

„Dělala jsem jen, co jsem musela.“

„Samozřejmě. Všichni něco musíme.“

Kráľovstvá, princovia a princezné, zabudnutá mágia a príbeh o veľkolepom boji. Ruku na srdce, ten popis je príťažlivý asi pre každého druhého nadšenca fantasy. Navyše, ak je kniha porovnávaná k epických veľdielam, vzbudí to minimálne vašu zvedavosť. Nuž, u mňa to bolo presne takto. Ak niekto napíše, že máme čakať veľké veci, vždy si rada overím, či sa tá predpoveď naplní. Nemôžem povedať, že by sa tak nestalo, ale je tu jedno veľké ALE...

Postavy a prostredie

Myslím, že po otvorení knihy ma prekvapilo najmä to, aké mladé postavy tam vystupujú. Ja som si akosi zabudla uvedomiť, že ide o YA, ale to nič nezmenilo na tom, že som sa predsa len začítala. A to naozaj rýchlo. Jednotlivé stránky plynuli jedna za druhou a ani mi neprekážalo, ako často menila autorka pohľady. Ona totiž každá kapitola bola o niekom inom.

V knihe na nás len jedna hlavná postava (poprípade ústredný pár), ale hneď štyri a striedavo z ich pohľadov sledujeme, ako si nažívajú vo svojich malých (ne)dokonalých krajinkách. Samo o sebe to neohúri, ale v štýle autorky je čosi, čo vás núti úplne sa ponoriť do príbehu.

Nepreháňa to s opismi, má to dynamiku, záhadnosť, trošku tej mágie a hlavne sa nebojí zabíjať. Hej, no, ak nemáte radi krvilačné knihy, toto by vám mohlo dať trošku zabrať, krv tam tečie potokmi. A nielen preto, že v podstate príbeh opisuje prípravu na vojnu a jej priebeh.

Avšak napriek tomuto zdarnému začiatku som nedokázala len tak prehliadnuť niektoré nie práve najvydarenejšie aspekty príbehu. Ono je naozaj skvelé mať rozprávačský talent epických rozmerov, ale ak je to na úkor samotných charakterov, potom je niekde v systéme naozaj chyba.

A aby som bola úprimná, ešte nikdy som nečítala knihu, v ktorej by mi úplne všetky hlavné postavy liezli na nervy takým štýlom, že by som ich najradšej vymazala z knihy. Ruku na srdce, napísať postavu, ktorá dokáže vyvolať negatívne emócie, je tiež skutočným umením. Ale keď takto pôsobia tie kladné postavy... juj, niečo asi vážne nevyšlo. A nie, nebolo to len tým, že tie postavy mi pripadali ako deti, aj tie sa dajú brať s nadhľadom.

„Ty potřebuješ myslet hlavou, nejenom srdcem.“

„Říkáš mi, že právě teď myslím srdcem?“

„Ano. A jestli tomu nevěříš, pak je tvoje srdce stejný hlupák jako zbytek tebe.“

Taká princezná Cleo bola úžasná hneď v niekoľkých veciach. Dokázala zo seba dostať neuveriteľne sebecké prehlásenia a vzápätí sa obetovať pre milovanú sestru. Niečo také ako tvrdohlavosť, miernu nechápavosť a naivitu by som zvládla, veď aj moja hlava je dosť tvrdá. Ale ak je niekto rozmaznaný a do seba zahľadený so sklonmi k sebaľútosti... Och, nie, drahá, choď sa prezliecť do ďalších krásnych šiat a pokračuj v tom, čo robíš. Ale mimo môj dosah. Viete, čo na nej bolo to najhoršie? Bola neskutočne povrchná a sebecká. Také nevyzreté decko a vraj kráľovná. Najsvetlejší moment mala si v posledných kapitolách, keď „dospela“.

Jonas bol naozaj perfektný vo vykonávaní svojej pomsty. Chápete, nie, že by sa snažil chytiť a zabiť toho, kto mu zabil brata. Nie, to on nemôže! Miesto toho nenávidí a v podstate sa zameria na dievča, ktoré tam stálo s ním (nie, nebolo ani zďaleka jediné) a nepokúsilo sa vraha zastaviť (nie, fakt sa o to nepokúsil ani nikto iný). Však kto s normálnou mozgovou bunkou by sa pokúsil napadnúť na mol opitého a ozbrojeného muža. Nie, nikto nebol taký šialený. Ale pán Jonas to nepochopil. Chápete, to je úžasná logika, však?

Magnus, Magnus, Magnus... och, drahý chlapče, zožeň si cvokára. Lebo teba všetci nenávidia, nemajú ťa radi a ľutujú ťa, pretože si kráľovský syn a si zjazvený. Ako fakt? Och, a aby som nezabudla, miluješ dievča, ktoré ťa nemiluje rovnakým spôsobom. Iste, vyriešiť takú dilemu asi nie je jednoduché, ale nemusí sa kvôli tomu z teba stať masový vrah s ľadovým srdcom.

A nakoniec... Lucia. Jediné šťastie bolo, že sa tam tak často nevyskytovala v postate mi nestihla liezť na nervy, ale veľmi sa prejavovala aj na tom kúsku, kde bola. Trošku kostrbatá veta, ale čo sa snažím povedať... toto dievča je na svoj vek príšerné naivné, čo bude iste následok vatičkovského života princeznej. Ale aby niekto necítil nutkanie ctiť nejaké morálne zásady? Však prečo nie. Prečo nebyť zodpovedná za smrť niekoľko tisícok ľudí len pre to, že sa snažím potešiť otca a brata, o ktorých viem, že sú to vrahovia. Svedomie ti nič nehovorí?

„Bude silná.

Znovu získá trůn, na který má plné právo.

Bude královna.“

Ako vidíte, postavy čitateľa ohúria len svojou plochosťou a predvídateľným konaním ako z príručky amatérskeho psychológa. Ale viete, čo je ešte zaujímavejšie? Aj napriek mojej konštantnej zaujatosti voči ich správaniu ma neskutočne bavil príbeh. Všetky tie kráľovstvá, pravidlá a intrigy, záhady a mágia... proste to dokázalo pozdvihnúť príbeh na trošku inú úroveň, povýšiť ju v mojich očiach aj po tom, ako ju kvalitne „dovrzali“ postavy.

Mnohotvárnosť obsiahnutého klišé ma nevydesila a aby som sa priznala, niektoré záležitosti mi ani neprekážali. Áno, bola tam legenda a áno, hovorila o dávno zabudnutej mágii a o proroctve o dievčati, ktoré raz urobí to a tamto. Hej, ak vám to pripadá známe, nebudete v tom sami, ale čo sa snažím povedať/napísať... Vždy ide o spracovanie. A táto forma presne zapadla do konceptu a vzbudila presne tú pozornosť, po ktorej autorka túžila.

Kniha sama o sebe nebola zlá. Veľmi sa mi páčil nápad a spracovanie. Princezné, ďaleké kráľovstvá, boje o život, nejaká tá zrada, mágia, tajné plány a spojenectvá. Áno, toto všetko zbožňujem a toto všetko ma aj ohúrilo. Škoda, že celkový zážitok mi kazili tie postavy. Ale aj na to musíte mať špeciálny talent – aby ste vytvorili postavy tak, aby vám liezli na nervy. Všetky.

Dúfam, že v druhom pokračovaní aspoň jeden z nich dospeje. Snívanie predsa nie je trestné, nie?