Lev, žena s mečom a psychopat | Magie na vzestupu

Autor: Ilona Andrews

Názov: Magie na vzestupu 
Séria: Kate Daniels 
Diel: šiesty 
Slovenské alebo české vydanie: FANTOM Print, 2014 (ČR) 
Hodnotenie na GR: 4.51

Kate a její druh Curran, Pán šelem, se potýkají se závažnou situací, z níž se svírá srdce. Ve Smečce se mnoho dětí kožoměnců nedožije dospělosti, protože nejsou schopné ovládnout svá vnitřní zvířata. Sice existuje lék, který jim v tom může pomoci, ale tajemství jeho výroby bedlivě střeží evropské smečky a v Atlantě je ho k dostání jen velmi málo.
Kate nedokáže přihlížet, když trpí nevinní, ale hrozí, že řešení, jež se jim s Curranem naskytlo, může být ještě mnohem bolestivější. Evropští kožoměnci, kterým už se jednou podařilo nad Pánem šelem vyzrát, ho požádali, aby jako neutrální třetí strana zprostředkoval vyřešení jednoho sporu a zaplatí mu za to právě lékem. Kate a Curran vědí, že musejí nabídku přijmout – v sázce je přežití mladých lidí a budoucnost Smečky –, ale ani na minutu nepochybují, že míří přímo do pasti…

Curran hluboce, hrdelně zavrčel.

„To je sice působivé, ale nemá to moc velkou informační hodnotu, Vaše Chlupatosti.“

Keďže je to už poriadne pokročilý diel, na postavy som si zvykla do takej miery, že viem predvídať ich správanie. Kate je drsná a radšej sama zaútočí, napriek tomu, že by pri tom mohla zomrieť, ak to znamená, že zachráni ľudí, ktorých miluje. Curran je očarujúci podobným spôsobom, ale on je ešte tvrdohlavejší a ešte odhodlanejší. A snaží sa vám zachrániť život aj za predpokladu, že by vás mohol naveky stratiť. Pravá romantika.

Takže bolo hneď na začiatku jasné, že si obaja pri plnom vedomí a dobrovoľne nakráčajú na večierok, kde je na nich prichystaná pekelná pasca rôznych podôb. Nie, neprevracajte očami, toto ste mali čakať. Ale vážne, možno aspoň sekunda zaváhania by bola prospešná pre vaše duševné zdravie. Nie? Nuž, možno to fyzické zdravie vašu odhodlanosť pocíti.

Dej ma neskutočne bavil. Plynul si pomaly, rýchlejšie, tak či onak a občas mi skutočne unikalo, o čom to čítam (hej, vážne by som mala prestať čítať o tretej ráno). Čo je pre mňa však rozhodujúce vždy a pri každom príbehu o Kate a Curranovi, je tá (ne)očividná prepojenosť všetkých malých detajlíkov, na ktoré narazíme. Tam spadne toto, tam sa zlomí hento a nakoniec z toho vznikne mela obrovských rozmerov.

To všetko som čakala a dostala. A bola som za to vďačná. Ako som už stihla spomenúť, predchádzajúca kniha nás nikam neposunula, len v podstate zhrnula to, čo sme už vedeli. Ale táto nás možno presunula až príliš a mne sa tak dokonale zahrala s hlavou. Vážne som zožrala všetko aj s navijakom a ešte sa oblizla.

Currana som tretinu príbehu chcela zabiť a stiahnuť ho z kože. Alebo možno by som to urobila aj naopak. To, čo robil Kate, bolo hnusné, ale keď to vysvetlil... hej, bolo to stále hnusné, ale dávalo to zmysel. Zvrátený, ale dávalo. A cesta k nemu bola naozaj tŕnistá.

Táto kniha totiž nebola len o akcii a príšerkách a mytológii, ktorú zbožňujem. Kate nie je len chodiacou príručkou nadšenca nadprirodzených monštier, ale aj magnet na (sebe)vrahov, ktorí sa ju pokúšajú dostať. Zatiaľ neúspešne.

No, ale v tomto prípade ma prevalcovali aj emócie. Ono je to všetko pekné, ako by to malo byť dokonalé a romantické a sladké a ulepené, až sa z toho rozbzučia včeličky. Nie, je to aj kruté a chladné a nefér, asi ako život sám. Tento aspekt sa mi vždy páčil. Aj keď je to stále poriadne fantasy o svete po konci sveta (veľmi inteligentná veta, ja viem), je to aj veľmi skutočné a reálne práve vďaka tej citovej základni. Veľmi pestrej.

„Takže o tom to celé je? Tohle je tvá dospělá reakce. Radši odejdeš do hor, než aby sis o tom promluvila, a opékáš žužu nad ohněm s nějakým gnómem a horalem.“
„Jop.“
„A co plánuješ na zítra? Pozdní snídani s jednorožcem?“

Počas čítania som sa smiala a to veľa, Kate a a jej hlášky sú legendárne, jej iróniu milujem, pretože je pre ňu prirodzená. Zdvíhala som obočie nad ostatnými, mračila sa, takmer plakala, prežívala každé slovo. Kto by toto nemiloval... Nuž, ja nie som z tých, ktorí by niečomu takémuto dokázali odolať.

Bavia ma hlavné postavy, bavia ma vedľajšie postavy. Niektoré som si obľúbila, niektoré milujem (hej, určite si domyslíte, o kom hovorím) a niektoré by som najradšej utopila v lyžičke tekutého striebra. Alebo v čohokoľvek inom rovnako účinného vo svete mágie.

Myslím, že aj v tomto štádiu série stále dokážem žasnúť nad okruhmi „mágie“ z rôznych krajín a zaniknutých civilizácií, ktoré do knihy Ilona s Gordonom komponujú. V každom príbehu prezentujú iný národ, tentoraz si nie som tak celkom istá, ktorý to bol.

Milujem príšery, o ktorých som nikdy predtým nepočula. Boli fascinujúce a veľmi som ich chcela vidieť mŕtve. Vidíte, dokonca vychovávajú moju krvilačnosť. Navyše sa tu jasne ukazuje, že Ilona je veľmi hrdá na svoj pôvod. S tým súhlasím, ruština v anglicky napísanej knihe pôsobí veľmi exoticky, mne pripadá divne známa... Ale to by bola debata na trošku dlhšie.

Najviac na knihe sa mi pozdával koniec epických rozmerov. Bitky a boje sú tu skutočne dobre vykreslené, pravdepodobne za to môže mužská časť pisateľského dua. Ale nezáleží na tom, kto to napíše, skôr na tom, že to skutočne funguje. Napätie tam, kde má, krv strieka na všetky strany, neboja sa zabíjať a ohrozovať všetkých na živote. Vždy ma to prinúti uvažovať, koľkokrát Curran s Kate skončia na pokraji života a dokážu sa z toho dostať. Som pre testovanie limitov, ale toto hraničí so šialenstvom. Vidíte, jasný dôkaz ich chýbajúceho pudu sebazáchovy. Mučeníci nikdy nedopadnú dobre.

Tak čo z toho nakoniec vzišlo? Príbeh bol skvelý, čítanie som si užila. Dynamický dej bol doplnený dychberúcimi emóciami a hoci to všetko vyzeralo ako na hojdačke, dostalo sa to k nejakému koncu. Neskutočne sa teším na knihu číslo sedem (čo mi pripomína, že by som mala šetriť) a hoci viem, že teraz sa to trochu upokojilo, zase príde kríza. Som zvedavá, akých rozmerov bude tentokrát. Asi zase epických.

Ale utvrdila som sa aspoň v jednom. Doteraz som Hugha len nemala rada. Teraz som naozaj presvedčená o tom, že je to psychopat. Fakt by ma zaujímalo, kde tých bláznov tí dvaja berú. Vyťahujú ich z klobúka?