Bez kožuchu medzi ľudí | Bitten

Autor: Kelley Armstrong

Názov: Bitten 
Séria: Women of the Otherworld 
Diel: prvý 
Slovenské alebo české vydanie: zatiaľ nie je 
Hodnotenie na GR: 4.06

Elena Michaels is the world’s only female werewolf. And she’s tired of it. Tired of a life spent hiding and protecting, a life where her most important job is hunting down rogue werewolves. Tired of a world that not only accepts the worst in her–her temper, her violence–but requires it. Worst of all, she realizes she’s growing content with that life, with being that person.
So she left the Pack and returned to Toronto where she’s trying to live as a human. When the Pack leader calls asking for her help fighting a sudden uprising, she only agrees because she owes him. Once this is over, she’ll be squared with the Pack and free to live life as a human. Which is what she wants. Really.

“Urban survival rule 22: Never annoy an armed man.”

Na túto knihu som narazila náhodou, keď som na GR hľadala jednu trilógiu od tejto autorky, ktorá vyšla v češtine (možno poznáte, volá sa to Nejtemnější síly). Ale keď som zistila, že napísala celú sériu kníh o vlkolakoch, nemohla som odolať. Navyše som sa nedávno dozvedela, že podľa prvej knihy bol natočený aj seriál, takže bolo jasné, že skôr či neskôr o túto knihu zakopnem. Tak som sa do nej nakoniec pustila...

Postavy a prostredie

Tento príbeh ma zaujal hneď na začiatku, hoci prvých pár strán som nemala ani len tušenia, o čom to vlastne čítam (problém bude asi v tom, že som si knihu skopírovala do čítačky pár mesiacov predtým, než som ju skutočne začala čítať). Ale nakoniec som sa zorientovala a bola som očarená od prvého slova. Príbeh bol vyrozprávaný trošku odlišným spôsobom, ale v tomto prípade to rozhodne nebolo na škodu.

Elena bola sympatická hrdinka a som veľmi rada, že mi neliezla na nervy ako jej menovkyňa obľubujúca upírov. Nebola to žiadna sliepka, ale ženská s rozumom, za čo som naozaj vďačná. Vedela, čo chce (hoci to bolo na hlavu) a snažila sa tým riadiť. Nehovorím, že nemala svoje momenty, ale to len občas. Čo je úžasné.

Fascinovala ma najmä jej osobnosť. Ako sa snažila zo všetkých síl zapadnúť medzi ľudí, hoci človekom už dávno nebola. Klamala samú seba a robila to tak presvedčivo, že sa jej podarilo oblafnúť aj mňa. Navyše bolo jasne vidieť jej vývoj v rámci príbehu a ja zbožňujem psychologické rozbory (no čo, rada sa pitvem ľuďom v emóciách). A tento svet má veľký potenciál.

Na druhej strane boli všetci ostatní vlkolaci, ktorí boli tiež skvelí. Prečítala som vedľa kníh o vlkolakoch (Nie, vážne, kto by to čakal?), takže mám s čím porovnávať a musím uznať, že väčšinou vlkolaci vyzerajú len ako zdivočení jazvečíkovia. Nič extra.

Ale tu... takmer sa podobali tomu, čo by som si predstavovala. Lojálni, hraví a dobrí ochrancovia, ale takisto túžia po krvi, zabíjaní, lovení a ak ich niekto ohrozuje (alebo ich svorku), proste to odstránia. Takže to neboli žiadny plyšáci, ale riadne beštie (asi to vyznie hlúpo, ale za to som skutočne vďačná).

“I have to. I've been fighting it all night. I'm going to lose. My battle is as futile as a woman feeling the first pangs of labor and deciding it's an inconvenient time to give birth. Nature wins out. It always does.”

Hlavné postavy a postavičky rozohrali veľmi zaujímavú hru, o ktorej som si najskôr myslela, že skončila skôr, ako začala. Autorka má špecifický spôsob, akým podať to, čo si predstavuje v hlave. Rada sa vracia do minulosti a preplieta to s tým, čo sa deje práve teraz.

Úprimne povedané, najskôr som to ani nepostrehla, ale svojím spôsobom to bolo skvelým doplnením. A ku koncu som už vedela odhadnúť, prečo musím o niektorých veciach stále čítať. Možno bol potom príbeh trošku viac predvídateľný, ale to nemení nič na tom, že bol úžasne napísaný.

Hlavná i vedľajšia línia sa prelínali a občas som si ani neuvedomovala tú vedľajšiu. Jasné, Elena sa chcela vrátiť späť k svojmu životu medzi ľuďmi, ale ani ona si nechcela priznať, že to skutočne nechce. Takže som mohla sledovať aj veľmi výživný vnútorný boj.

Navyše sa musela rozhodovať medzi dvomi mužmi (iste, má to potenciál ľúbostného mnohouholníku nevídaných rozmerov). Zaujalo ma, ako obaja presne reprezentovali to, čím by sa dali charakterizovať ľudia a vlkolaci. Jeden mužíček bol stále v práci, zaneprázdnený a občas nevšímavý, ale takisto bol starostlivý a všetko to ostatné, čo si žena predstavuje, že nájde vo svojom budúcom manželovi.

A ten druhý? Vlkolak, ktorý sa na nič nehrá a dokáže odhryznúť ruku aj vlastnému bratovi, ak to znamená ochranu pre svorku. Veľmi zaujímavý mix. A medzi tým bola Elena, ktorá sa snažila samú seba presvedčiť, že chcieť žiť ako vlkolak je skutočne zlé. Hoci od začiatku bolo jasné, ako to dopadne.

Myslím, že ku koncu knihy som sa veľmi smiala popisu „eroticky ladený triler“. Pred pätnástimi rokmi, keď kniha vyšla prvýkrát, bol tento druh literatúry považovaný takmer za červenú knižnicu. A to tu boli posteľné scény odohrávajúce sa v lese asi štyrikrát. V tom čase to ale bolo skutočne eroticky ladené, ale v súčasnosti? Vo svetle tých slaboduchých päťdesiatich odtieňov čohokoľvek to vyzerá ako čítanie pre detičky. A myslím, že v tejto knihe nie je potrebných viac takýchto scén.

“The truth is, if a werewolf behaved like this psychopath it wouldn't be because he was part animal, but because he was still too human. Only humans kill for sport.”

Dej má naozaj čo ponúknuť (určite viac ako všetky polohy z kamasútry). Dynamický a akciou nabitý príbeh vyrozprávaný zaujímavým spôsobom bol navyše obohatený o krásne myšlienky, skutočné emócie a dokonca aj náznak filozofie. Autorka išla skutočne do hĺbky a myslím, že sa vo veľa veciach „trafila do čierneho“. Najmä v tom, ako sa Elena pretvarovala kvôli svojmu „dokonalému“ životu človeka, pretože sa bála priznať si, čo skutočne chce. A čo potrebuje.

Na koniec mi ostáva len skonštatovať to, čo je očividné – čítanie som si skutočne užila. Vlkolaci v tejto sérii ma veľmi bavia. Sú verní, krvilační a neboja sa zabiť, aby ochránili svojich milovaných (čo by som asi nemala považovať za očarujúce, pretože to tak trochu nie je normálne). Príbeh je plný emócií i akcie všakovakého druhu. Som veľmi zvedavá, ako séria bude pokračovať. Niečo mi hovorí, že na Elenu toho čaká ešte veľmi veľa.