štvrtok 2. júla 2015

Dva/tri v jednom | If I Break



Autor: Portia Moore 
Názov: If I Break 
Séria: If I Break 
Diel: prvý 
Hodnotenie na GR: 4.09 
Lauren Brooks wants to do three things: Escape the small town she grew up in, get accepted to her dream school in Chicago, and graduate without drowning in debt. Now she’s working her ass off to do just that.
Until she meets Cal. Enter distraction.
And for the first time in her life, a little trouble might be just what she needs.It isn't like she’d ever marry the guy.
Until she does.
What she thinks will be her happily ever after, is only the beginning. Cal has a secret. One that makes loving him come with a price, and being his wife cost more than she bargained for.
Názov: Almost Broken 
Diel: druhý 
Hodnotenie na GR: 4.45 

Názov: Beautifully Broken / In Between Broken
Diel: tretí 
Hodnotenie na GR: 4.40

“The Prince Charming myth is the other curse God created to punish Eve and every other woman for biting that stupid apple.”
Raz som tak hľadala nejaké dobré a zároveň ľahké čítanie, pri ktorom môžem vypnúť a náhodou som narazila na prvú knihu tejto série. Navyše bola zadarmo, tak som si povedala, že ju vyskúšam. Aj keď podľa obsahu som presne vedela, čo dostanem. A pritom to dopadlo ešte horšie, než som očakávala.


Postavy a prostredie:
Po prvých stránkach mi bolo jasné, že autorka by mala vážne zapracovať na svojich komunikačných schopnostiach. Vážne, na svete vynašli takú vec, ktorej nadávame synonymá a ona by ich mohla používať aspoň občas. Potom by som nemala problém s tým istým slovom použitým v tretej vete v rade za sebou.
Ale to by sa dalo prepáčiť.
K tomu som však dostala ešte slepačiu hlavnú hrdinku, ktorá má namiesto mozgu misku zrna a nemá absolútne žiadnu sebaúctu. Inak si neviem predstaviť, prečo by sa snažila utopiť v niečom, z čoho mohla kedykoľvek vyjsť po vlastných. Hej, akože láska zachráni svet a tak všetko, ale vážne! To dievča som ľutovala pre jej nedostatok pudu sebazáchovy.
Hlavný hrdina bol... nuž, ťažko ho popísať (a vážne nechcem prezrádzať veľa o tom, aké má problémy), ale ani v jednej chvíli som mu veľmi nežrala jeho správanie. Autorka strávila veľa času s doslovným odlíšením postáv, tieto sú tie dobré a tieto sú tie zlé. Ako super, fajn, musíme mať na pamäti za ktorý tím kopeme, ale nabudúce trošku menej okato, dobre?
Ak by mali na čele vytetované bad/good, nebolo by to dostatočne výstižné. Dokonca ani v rozprávkach už nie sú veci len čierne alebo len biele. Takže keď sa tam objavila nejaká tá postava, hneď bolo možné odhadnúť, ako to s ňou skončí. Na základe toho, ako veľmi otravná a „záporná“ bola. Čo je na tom úžasné?
“The only place I’ve ever felt at home. She made my house a home, she’s home.”
Príbehu sa nedá ubrať, že mal po emocionálnej stránke čo ponúknuť, veľakrát som sa našla pri tom, že mám na krajíčku alebo doslova poťahujem nosom, ale ani to nedokázalo „zabedniť“ tie diery v iných častiach.
Nejaký náznak originality sa tam predsa len predral a nakoniec mi z neho padla sánka. Ale ten potenciál? Och, prečo by sme ho mali využiť, keď ho môžeme zakopať pod zem a zatancovať si na jeho hrobe.
Miesto toho autorka ponúkala pohľady rôznych postáv z minulosti i súčasnosti, až sa v tom asi sama nakoniec stratila, pretože to začínalo pripomínať guláš. A medzitým ešte získala nejaký ten náznak tajomna, niekedy to doslova preháňala a hlavne na tých nie až tak potrebných miestach.
Trilógia vlastne predstavovala ten istý príbeh, ktorý len pokračoval (aj preto som zvolila skupinovú recenziu a navyše sa mi nechcelo na každý diel „kydať“ zvlášť). A pritom keby ho autorka poňala z inej perspektívy, nemusela by hluché miesta vypĺňať nudnou vatou, ktorú som len preskakovala.
Vážne, kto dnes potrebuje čítať o tej istej udalosti z pohľadu dvoch osôb? Neoriginálne a fujky! (Keby som bola editorkou dotyčnej autorky, asi by za to odo mňa dostala po prstoch.)
Ale najviac sklamanie so sebou priniesla práve posledná časť trilógie, na ktorú som sa veľmi tešila. Čakala som viac, ale netuším, prečo som to robila, keď som aj tak vopred vedela, že si autorka podpíli konár pod nohami a spadne do priepasti.
Namiesto toho, aby sa pohrala s opismi toho, čo sa deje, to zamurovala vetou „o šesť mesiacov neskôr“. Totálne odfláknuté a nedomyslené. Takže psychológia postáv išla na export a ostali figúrky tancujúce okolo ako šialené autíčko na ovládanie. A pritom práve táto časť bola tá najdôležitejšia. Lenže keď bola opomenutá, cítila som sa ako okradnutá. Ukrátená o tú krásu vývinu postáv.
“As a parent you don’t stop loving your children when they don’t follow the plan you have for them, or go a little off course.”
Na príbehu ako celku bolo toľko nedostatkov, že som ich ani nepočítala a niektoré sa dali veľmi jednoducho odstrániť, keby autorka dokázala pracovať s tým, čo vytvorila. Pretože priestor na to mala. Venovala sa nepodstatným častiam a tie najdôležitejšie odbila vlažnými opismi bez nejakej tej vášne (ale hlavne, že sexu tam mala požehnane, to hej).
Nakoniec to zachránili niektoré maličkosti alebo znesiteľnejšie postavy (hoci si nemyslím, že takí ľudia naozaj niekde existujú). Ale na druhej strane som autorke skutočne vďačná za to, že mi pripomenula, na čo všetko sú dobrí beta-readeri. Ona by jedného veľmi schopného potrebovala.

Priemer hodnotení:

2 komentáre: