You started as a lawyer, yet you end up as a writer. What started the change of your career?
I used to work as a criminal appeals attorney in New York. At first I loved it, because it consisted mostly of researching and writing briefs, which is what I’m best at (not arguing in court!), and I liked the fact that I was helping the unfortunate in our society. But it became really stressful over the years, and eventually, I decided I really just wanted to write. I wrote my first novel, Swallow, which centers on a criminal appeals attorney, while I was working. But it was so hard to work and write at the same time. It took me years to finish that novel. So, I decided to leave my job and write full-time. At first I was writing crime dramas, but those became almost as stressful as my former job. I’ve always loved reading romance novels, so I decided to switch to romance, which makes me much happier. And, I can still incorporate some of the legal drama into my novels without it being so stressful!
I used to work as a criminal appeals attorney in New York. At first I loved it, because it consisted mostly of researching and writing briefs, which is what I’m best at (not arguing in court!), and I liked the fact that I was helping the unfortunate in our society. But it became really stressful over the years, and eventually, I decided I really just wanted to write. I wrote my first novel, Swallow, which centers on a criminal appeals attorney, while I was working. But it was so hard to work and write at the same time. It took me years to finish that novel. So, I decided to leave my job and write full-time. At first I was writing crime dramas, but those became almost as stressful as my former job. I’ve always loved reading romance novels, so I decided to switch to romance, which makes me much happier. And, I can still incorporate some of the legal drama into my novels without it being so stressful!
What inspire you while writing?
While I was working as a lawyer, I started taking ballroom dancing lessons at night to relieve stress. I really enjoyed them, and before long, fell in love with the world of ballroom dance. That’s mainly where I’m getting my inspiration from right now, as I write this Infectious Rhythm series: all of the beautiful and fabulous dancers I met and all the drama involved in the competitions and performances. They make for such fun melodrama! And, I’m also still inspired by some of my cases and clients and people I used to work with as an attorney. I used a little of that in developing Rory’s story in Fever.
While I was working as a lawyer, I started taking ballroom dancing lessons at night to relieve stress. I really enjoyed them, and before long, fell in love with the world of ballroom dance. That’s mainly where I’m getting my inspiration from right now, as I write this Infectious Rhythm series: all of the beautiful and fabulous dancers I met and all the drama involved in the competitions and performances. They make for such fun melodrama! And, I’m also still inspired by some of my cases and clients and people I used to work with as an attorney. I used a little of that in developing Rory’s story in Fever.
How long it took you to publish your first novel?
My first novel, Swallow, took a long time because I was working while writing. And back then self-publishing wasn’t as much of an option. So, it took me about two years to write it and revise it – mainly through workshops and critique groups. And then it took me about six months to find an agent. Then, it took another couple of years for her to send it out to all the major publishing houses. When it was rejected, I self-published. And then I had a lot to learn about self-publishing That whole process took about five years total.
Fever was so different. I no longer have my full-time job, and am just doing contract-based legal work now. So, I took a few months off and wrote the first draft in that time. Then, it took about a year to revise and edit and have read and critiqued by beta readers and an editor. I didn’t even try to go through traditional publishing because I knew it would take so long. And self-publishing is so much more acceptable now. So, this time, the whole series, from start to finish - took one year and nine months. Far less time than the first one!
My first novel, Swallow, took a long time because I was working while writing. And back then self-publishing wasn’t as much of an option. So, it took me about two years to write it and revise it – mainly through workshops and critique groups. And then it took me about six months to find an agent. Then, it took another couple of years for her to send it out to all the major publishing houses. When it was rejected, I self-published. And then I had a lot to learn about self-publishing That whole process took about five years total.
Fever was so different. I no longer have my full-time job, and am just doing contract-based legal work now. So, I took a few months off and wrote the first draft in that time. Then, it took about a year to revise and edit and have read and critiqued by beta readers and an editor. I didn’t even try to go through traditional publishing because I knew it would take so long. And self-publishing is so much more acceptable now. So, this time, the whole series, from start to finish - took one year and nine months. Far less time than the first one!
How did you come up with the story within Fever world?
Fever is largely based on my experiences learning Latin ballroom dance. Of course I extrapolated a lot – making a lot of things up for purposes of a good, dramatic story. Rory is a total fantasy though! I’d so love to be as good as she was. I’m not, unfortunately! And Sasha is just a combination of so many male dancers I met or knew of. He’s my fantasy Latin man. :-)
Fever is largely based on my experiences learning Latin ballroom dance. Of course I extrapolated a lot – making a lot of things up for purposes of a good, dramatic story. Rory is a total fantasy though! I’d so love to be as good as she was. I’m not, unfortunately! And Sasha is just a combination of so many male dancers I met or knew of. He’s my fantasy Latin man. :-)
It’s actually hard to say how much any of the characters are based on real people. Some of the characters are completely made up. I just thought them up, as I needed them to serve a dramatic purpose in the story. Many of them are originally based on someone I knew or knew of – or combinations of people I knew, but then I really developed them myself, and now, they hardly resemble the person I’d had in my mind when I created them. The more the story went on, the more I developed them and they became my own creation, if that makes sense.
Story includes some pretty awesome dance choreographies. Did you use your own dance background?
Thank you! That was one of the most fun aspects of writing this series! Yes, I used my own knowledge of dance and choreography to make up these routines. They were all the routines I wanted to dance but never did!
Thank you! That was one of the most fun aspects of writing this series! Yes, I used my own knowledge of dance and choreography to make up these routines. They were all the routines I wanted to dance but never did!
Which part of Fever series did you like the most? Which was the most challenging?
I really liked choreographing the dance routines, and designing all of Sasha’s tattoos! (I think those are mainly revealed in the second book). And, of course writing the love scenes (which come mostly in the second book as well).
The most challenging aspect of writing was developing Rory’s eating disorder. Rory had had an eating disorder when she was a younger ballet dancer, and it begins to come back as she returns to dance in adulthood. I really wanted to tell the story from her point of view, but she’s not consciously aware that she even has body image issues until people start telling her how little she’s eating and how much weight she’s lost. Then, she’s dumbfounded because something like that is basically a mental illness that exists primarily in the person’s subconsciousness. Eventually, she realizes, mainly through doctors and physical problems that begin to emerge, that she has a problem, and she takes measures to get help and overcome it. But it was hard to show her developing this disorder through the eyes of other people when she’s so unaware of it.
I really liked choreographing the dance routines, and designing all of Sasha’s tattoos! (I think those are mainly revealed in the second book). And, of course writing the love scenes (which come mostly in the second book as well).
The most challenging aspect of writing was developing Rory’s eating disorder. Rory had had an eating disorder when she was a younger ballet dancer, and it begins to come back as she returns to dance in adulthood. I really wanted to tell the story from her point of view, but she’s not consciously aware that she even has body image issues until people start telling her how little she’s eating and how much weight she’s lost. Then, she’s dumbfounded because something like that is basically a mental illness that exists primarily in the person’s subconsciousness. Eventually, she realizes, mainly through doctors and physical problems that begin to emerge, that she has a problem, and she takes measures to get help and overcome it. But it was hard to show her developing this disorder through the eyes of other people when she’s so unaware of it.
You are quite passionate about dance, do you dance yourself or you leave it for your characters?
I used to dance a lot, doing amateur showcases and competitions. But it got very expensive. I still go out to see ballet and modern dance performances and I still go and watch ballroom competitions. And I still social dance and take a lot of dance-based workouts. But I don’t compete anymore. That’s probably one reason I wanted to create this series – so I could continue competing vicariously through my characters!
I used to dance a lot, doing amateur showcases and competitions. But it got very expensive. I still go out to see ballet and modern dance performances and I still go and watch ballroom competitions. And I still social dance and take a lot of dance-based workouts. But I don’t compete anymore. That’s probably one reason I wanted to create this series – so I could continue competing vicariously through my characters!
Can we expect any more novels about dance?
Yes. There will be several more novels about dancers in the Infectious Rhythm series. Not all of them will be professional dancers though. Some of them will be about people from other walks of life who are simply taking ballroom dancing lessons at night and meet in the studio. But Fever and then next book in the series (which is as of yet untitled) focus on professional dancers.
Yes. There will be several more novels about dancers in the Infectious Rhythm series. Not all of them will be professional dancers though. Some of them will be about people from other walks of life who are simply taking ballroom dancing lessons at night and meet in the studio. But Fever and then next book in the series (which is as of yet untitled) focus on professional dancers.
Thank you so much for your time!
PREKLAD:
Začínali ste ako právnička, no aj tak ste sa nakoniec stali spisovateľkou. Čo spôsobilo túto zmenu kariéry?
Pracovala som ako odvolacia právnička v New Yorku. Najskôr som svoju prácu zbožňovala, pretože zahŕňala veľa hľadania a písania správ, v čom som skutočne dobrá (Nie v hádaní sa v súdnej sieni!) a páčil sa mi fakt, že som pomáhala tým nešťastným v našej spoločnosti. Ale postupom rokov to začalo byť čoraz viac stresujúce a napokon som sa rozhodla, že chcem skutočne len písať. Najskôr som počas práce napísala svoju prvú knihu, Swallow, ktorá sa sústreďuje na odvolaciu právničku. Ale bolo príliš ťažké pracovať a zároveň aj písať. Trvalo mi roky, kým som ju dopísala. Takže som sa rozhodla odísť z práce a písať na plný úväzok. Najskôr som písala kriminálne divadelné hry, ale tie boli rovnako stresujúce ako moje predchádzajúce zamestnanie. Vždy som rada čítala romantické príbehy, takže som sa rozhodla presedlať na romány, čo ma robí oveľa šťastnejšou. A do svojich kníh môžem stále vtesnať nejakú tá právnu drámu bez toho, aby to bolo stresujúce.
Čo vás inšpiruje pri písaní?
Zatiaľ čo som pracovala ako právnička, začala som navštevovať lekcie spoločenských tancov, aby som sa zbavila stresu. Naozaj som si ich užívala a netrvalo dlho a zamilovala som sa do sveta spoločenských tancov. To je hlavná oblasť, z ktorej čerpám inšpiráciu práve teraz, keď píšem sériu Infectious Rhytm: všetci tí krásni a úžasní tanečníci, ktorých som stretla a všetko to napätie spojené so súťažením a vystúpeniami. Vytvárajú toľko melodrámy! A takisto ma neustále inšpirujú niektoré moje prípady a klienti a ľudia, s ktorými som zvykla pracovať, keď som bola právnička. Trochu z toho som využila na rozvinuje Rorynho príbehu v knihe Fever.
Ako dlho vám trvalo vydať prvú knihu?
Mojej prvej knihe, Swallow, trvalo veľmi dlho, kým bola publikovaná, pretože som počas písania pracovala. A v tom čase nebolo samopublikovanie vážnou možnosťou. Takže mi trvalo asi dva roky, kým som ju napísala a prepracovala ju – väčšinou prostredníctvom rôznych kurzov a recenzných skupín. Potom mi trvalo asi šesť mesiacov nájsť si agentku. Potom jej trvalo ďalších pár rokov rozposlať to do všetkých veľkých vydavateľstiev. Keď som bola odmietnutá, publikovala som knihu sama. A potom som sa musela naučiť veľa o samopublikovaní. Celý proces mi dokopy zabral asi päť rokov.
Fever bola veľmi odlišná. Už som nemala prácu na plný úväzok a práve teraz robím len prácu na zmluvu. Takže mi trvalo pár mesiacov a v tom čase som napísala prvý koncept. Potom mi trvalo takmer rok prepracovať a editovať príbeh a dať ho prečítať a zrecenzovať beta-readerovi a editorovi. Ani som sa nesnažila skúsiť tradičné publikovanie, pretože som vedela, že by to trvalo hrozne dlho. A samopublikovanie je teraz oveľa viac akceptované. Takže tentoraz mi táto séria, od začiatku do konca, zabrala rok a deväť mesiacov. Omnoho menej ako tá prvá!
Ako ste vymysleli príbeh knihy Fever?
Fever je z veľkej časti zložený z mojich skúseností cvičenia latinských spoločenských tancov. Samozrejme, veľa som hádala – vytvárať niektoré detaily len kvôli kvalitnému, dramatickému príbehu. Rory je však úplná predstava! Rada by som bola taká dobrá ako ona. Nanešťastie nie som! A Saša je kombináciou niekoľkých tanečníkov, ktorých som stretla alebo o nich viem. Je to môj Latino muž zo sna. :-)
V sérii Infectious Rhytm sú hlavné postavy právnička a profesionálny tanečník – boli inšpirované niekým, koho poznáte? Alebo sa vám proste zjavili v mysli?
Je vlastne dosť ťažké povedať, z akej časti sú postavy strovené zo skutočných ľudí. Niektoré postavy sú úplne vymyslené. Proste som si ich vymyslela, keď som potrebovala, aby v príbehu plnili nejakú úlohu. Veľa z nich sú v skutočnosti stvorené na základe niekoho, koho poznám alebo som o ňom počula – alebo z kombinácií ľudí, ktorých poznám, ale skutočne som ich vymyslela ja a teraz len veľmi málo pripomínajú tú osobu, ktorú som mala v hlave, keď som ich vytvárala. Čím viac sa príbeh vyvíjal, tým viac sa vyvíjali postavy a stávali sa mojim vlastným výtvorom – ak to dáva zmysel.
V príbehu sú zahrnuté aj úžasné tanečné choreografie. Použili ste svoje vlastné tanečné skúsenosti?
Ďakujem! To bol jeden z najzábavnejších aspektov písania tejto série! Áno, použila som vlastné vedomosti z tanca a choreografie, aby som vytvorila tieto zostavy. Boli to zostavy, ktoré som chcela tancovať alebo nikdy som to neurobila!
Ktorá časť zo série Infectious Rhytm sa vám najviac páčila? Ktorá bola najväčšou výzvou?
Naozaj sa mi páčilo robiť choreografie tanečných zostáv a dizajnovanie Sašových tetovaní! (Myslím, že tie sú odhalené v druhej knihe.) A, samozrejme, písaní milostných scén (ktoré sú tiež hlavne v druhej knihe).
Najväčšou výzvou bolo písať o vývoji Rorynej poruchy príjmu potravy. Rory mala problémy s prijímaním potravy, keď bola v mladosti baletka a začala sa jej to vracať, keď sa v dospelosti vrátila k tancu. Naozaj som chcela príbeh vyrozprávať z jej uhla pohľadu, ale ona si neuvedomuje, že jej telo má nejaké nedostatky, až kým jej ľudia nezačnú hovoriť, ako málo je alebo ako veľmi schudla. Potom je ako oparená, pretože niečo také je vlastne psychickou chorobou, ktorá existuje hlavne v podvedomí. Nakoniec si uvedomí, že má problém, hlavne vďaka doktorom a fyzickým problémom, ktoré sa začnú objavovať a požiada o pomoc a vyhrá. Ale bolo ťažké prezentovať vývoj tejto poruchy očami iných ľudí, keď si to ona neuvedomovala.
Máte veľmi rada tanec, tancujete alebo to nechávate na svojich postavách?
Zvykla som veľa tancovať, robila som amatérske prehliadky a súťaže. Ale bolo to veľmi drahé. Stále chodievam pozerať balet a vystúpenia moderných tancov a stále sledujem súťaže spoločenských tancov. Stále tancujem v spoločnosti a zúčastňujem sa veľa tanečných cvičení. Ale už nesúťažím. To je pravdepodobne jeden dôvod, prečo som chcela vytvoriť túto sériu – aby som mohla pokračovať v súťažení skrz moje postavy!
Môžeme očakávať ďalšie knihy o tanci?
Áno. V sérii Infectious Rhytm bude niekoľko ďalších kníh o tanečníkoch. Nie všetci budú profesionálni tanečníci. Niektoré budú o ľuďoch z iných oblastí života, ktorí sa proste večer zúčastňujú hodín spoločenských tancov a stretávajú sa v štúdiu. Ale Fever a potom ďalšia kniha v sérii (ktorá je stále nepomenovaná) sa sústreďuje na profesionálnych tanečníkov.
Recenzia č. 1
Recenzia č. 2
Pracovala som ako odvolacia právnička v New Yorku. Najskôr som svoju prácu zbožňovala, pretože zahŕňala veľa hľadania a písania správ, v čom som skutočne dobrá (Nie v hádaní sa v súdnej sieni!) a páčil sa mi fakt, že som pomáhala tým nešťastným v našej spoločnosti. Ale postupom rokov to začalo byť čoraz viac stresujúce a napokon som sa rozhodla, že chcem skutočne len písať. Najskôr som počas práce napísala svoju prvú knihu, Swallow, ktorá sa sústreďuje na odvolaciu právničku. Ale bolo príliš ťažké pracovať a zároveň aj písať. Trvalo mi roky, kým som ju dopísala. Takže som sa rozhodla odísť z práce a písať na plný úväzok. Najskôr som písala kriminálne divadelné hry, ale tie boli rovnako stresujúce ako moje predchádzajúce zamestnanie. Vždy som rada čítala romantické príbehy, takže som sa rozhodla presedlať na romány, čo ma robí oveľa šťastnejšou. A do svojich kníh môžem stále vtesnať nejakú tá právnu drámu bez toho, aby to bolo stresujúce.
Čo vás inšpiruje pri písaní?
Zatiaľ čo som pracovala ako právnička, začala som navštevovať lekcie spoločenských tancov, aby som sa zbavila stresu. Naozaj som si ich užívala a netrvalo dlho a zamilovala som sa do sveta spoločenských tancov. To je hlavná oblasť, z ktorej čerpám inšpiráciu práve teraz, keď píšem sériu Infectious Rhytm: všetci tí krásni a úžasní tanečníci, ktorých som stretla a všetko to napätie spojené so súťažením a vystúpeniami. Vytvárajú toľko melodrámy! A takisto ma neustále inšpirujú niektoré moje prípady a klienti a ľudia, s ktorými som zvykla pracovať, keď som bola právnička. Trochu z toho som využila na rozvinuje Rorynho príbehu v knihe Fever.
Mojej prvej knihe, Swallow, trvalo veľmi dlho, kým bola publikovaná, pretože som počas písania pracovala. A v tom čase nebolo samopublikovanie vážnou možnosťou. Takže mi trvalo asi dva roky, kým som ju napísala a prepracovala ju – väčšinou prostredníctvom rôznych kurzov a recenzných skupín. Potom mi trvalo asi šesť mesiacov nájsť si agentku. Potom jej trvalo ďalších pár rokov rozposlať to do všetkých veľkých vydavateľstiev. Keď som bola odmietnutá, publikovala som knihu sama. A potom som sa musela naučiť veľa o samopublikovaní. Celý proces mi dokopy zabral asi päť rokov.
Fever bola veľmi odlišná. Už som nemala prácu na plný úväzok a práve teraz robím len prácu na zmluvu. Takže mi trvalo pár mesiacov a v tom čase som napísala prvý koncept. Potom mi trvalo takmer rok prepracovať a editovať príbeh a dať ho prečítať a zrecenzovať beta-readerovi a editorovi. Ani som sa nesnažila skúsiť tradičné publikovanie, pretože som vedela, že by to trvalo hrozne dlho. A samopublikovanie je teraz oveľa viac akceptované. Takže tentoraz mi táto séria, od začiatku do konca, zabrala rok a deväť mesiacov. Omnoho menej ako tá prvá!
Ako ste vymysleli príbeh knihy Fever?
Fever je z veľkej časti zložený z mojich skúseností cvičenia latinských spoločenských tancov. Samozrejme, veľa som hádala – vytvárať niektoré detaily len kvôli kvalitnému, dramatickému príbehu. Rory je však úplná predstava! Rada by som bola taká dobrá ako ona. Nanešťastie nie som! A Saša je kombináciou niekoľkých tanečníkov, ktorých som stretla alebo o nich viem. Je to môj Latino muž zo sna. :-)
V sérii Infectious Rhytm sú hlavné postavy právnička a profesionálny tanečník – boli inšpirované niekým, koho poznáte? Alebo sa vám proste zjavili v mysli?
Je vlastne dosť ťažké povedať, z akej časti sú postavy strovené zo skutočných ľudí. Niektoré postavy sú úplne vymyslené. Proste som si ich vymyslela, keď som potrebovala, aby v príbehu plnili nejakú úlohu. Veľa z nich sú v skutočnosti stvorené na základe niekoho, koho poznám alebo som o ňom počula – alebo z kombinácií ľudí, ktorých poznám, ale skutočne som ich vymyslela ja a teraz len veľmi málo pripomínajú tú osobu, ktorú som mala v hlave, keď som ich vytvárala. Čím viac sa príbeh vyvíjal, tým viac sa vyvíjali postavy a stávali sa mojim vlastným výtvorom – ak to dáva zmysel.
V príbehu sú zahrnuté aj úžasné tanečné choreografie. Použili ste svoje vlastné tanečné skúsenosti?
Ďakujem! To bol jeden z najzábavnejších aspektov písania tejto série! Áno, použila som vlastné vedomosti z tanca a choreografie, aby som vytvorila tieto zostavy. Boli to zostavy, ktoré som chcela tancovať alebo nikdy som to neurobila!
Naozaj sa mi páčilo robiť choreografie tanečných zostáv a dizajnovanie Sašových tetovaní! (Myslím, že tie sú odhalené v druhej knihe.) A, samozrejme, písaní milostných scén (ktoré sú tiež hlavne v druhej knihe).
Najväčšou výzvou bolo písať o vývoji Rorynej poruchy príjmu potravy. Rory mala problémy s prijímaním potravy, keď bola v mladosti baletka a začala sa jej to vracať, keď sa v dospelosti vrátila k tancu. Naozaj som chcela príbeh vyrozprávať z jej uhla pohľadu, ale ona si neuvedomuje, že jej telo má nejaké nedostatky, až kým jej ľudia nezačnú hovoriť, ako málo je alebo ako veľmi schudla. Potom je ako oparená, pretože niečo také je vlastne psychickou chorobou, ktorá existuje hlavne v podvedomí. Nakoniec si uvedomí, že má problém, hlavne vďaka doktorom a fyzickým problémom, ktoré sa začnú objavovať a požiada o pomoc a vyhrá. Ale bolo ťažké prezentovať vývoj tejto poruchy očami iných ľudí, keď si to ona neuvedomovala.
Máte veľmi rada tanec, tancujete alebo to nechávate na svojich postavách?
Zvykla som veľa tancovať, robila som amatérske prehliadky a súťaže. Ale bolo to veľmi drahé. Stále chodievam pozerať balet a vystúpenia moderných tancov a stále sledujem súťaže spoločenských tancov. Stále tancujem v spoločnosti a zúčastňujem sa veľa tanečných cvičení. Ale už nesúťažím. To je pravdepodobne jeden dôvod, prečo som chcela vytvoriť túto sériu – aby som mohla pokračovať v súťažení skrz moje postavy!
Môžeme očakávať ďalšie knihy o tanci?
Áno. V sérii Infectious Rhytm bude niekoľko ďalších kníh o tanečníkoch. Nie všetci budú profesionálni tanečníci. Niektoré budú o ľuďoch z iných oblastí života, ktorí sa proste večer zúčastňujú hodín spoločenských tancov a stretávajú sa v štúdiu. Ale Fever a potom ďalšia kniha v sérii (ktorá je stále nepomenovaná) sa sústreďuje na profesionálnych tanečníkov.
Recenzia č. 1
Recenzia č. 2
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára