Blogerka hrdinkou | Cinder & Ella

Autor: Kelly Oram 
Názov: Cinder & Ella 
Slovenské alebo české vydanie: zatiaľ nie je 
Hodnotenie na GR: 4.29

It’s been almost a year since eighteen-year-old Ella Rodriguez was in a car accident that left her crippled, scarred, and without a mother. After a very difficult recovery, she’s been uprooted across the country and forced into the custody of a father that abandoned her when she was a young child.
If Ella wants to escape her father’s home and her awful new stepfamily, she must convince her doctors that she’s capable, both physically and emotionally, of living on her own. The problem is, she’s not ready yet. The only way she can think of to start healing is by reconnecting with the one person left in the world who’s ever meant anything to her—her anonymous Internet best friend, Cinder.
Hollywood sensation Brian Oliver has a reputation for being trouble. Then a surprise email from an old Internet friend changes everything.

“There are people out there that will be able to see past your scars to the girl inside.”

Toto je pre mňa „oramovská“ premiéra, hoci autorka je dosť známa napriek tomu, že v slovenčine/češtine zatiaľ nevyšla ani jedna jej kniha (ak mi náhodou niečo ušlo, ospravedlňujem sa). Netušila som teda, čo čakať, ale poviem vám, na túto bombu sa vlastne ani nedalo pripraviť.

Na začiatku hneď príde tá nehoda a potom nasleduje všetko ostatné. Netuším, ako dokázala vytvoriť niečo také nereálne reálne. Zožrala som jej každé slovo, či sa to týkalo emócií, rodinných vzťahov až po lekárske záležitosti. Bez ohľadu na to, či by sa niečo takéhoto mohlo alebo nemohlo stať, verila som tomu. Tej nehode i tomu, čo sa stalo po tom.

Ella bola nesmierne silná hrdinka, za čo som vďačná. Celkom sa mohlo stať, že by sme dostali roztrasené kura schovávajúce sa pod lopúchom (čo by som možno aj pochopila), ale miesto toho prišla trošku nalomená dievčina, ktorá sa iróniou prebojovala naozaj všade a dokázal tak všetkým, že hoci to častokrát chcela vzdať, nakoniec vydržala.

Pre mňa osobne bolo takmer nepredstaviteľné, aká silná môže byť ľudská vôľa. Ale tu je dôkaz, že to tak naozaj je. Mala svoje momenty, keď by si zaslúžila lopatkou po čele, ale tých bolo pomenej.

A hlavne má plus za to, že ma rozplakala aj v momentoch, keď to naozaj nikto neplánoval. Celý jej osud i všetko okolo ma proste dokonale dostávali. Skoro som si kvôli tomu utopila vlastnú posteľ, ale stálo to za to. Vlastne som aj prekvapená, ako veľmi sa ma to dotklo.

No a keď som nerodila slzy kvôli tomu realisticky vykreslenému príbehu, smiala som sa. Niekedy na plné hrdlo, čo je takmer paradox. Ale viete čo? Zapadala to tu. Pretože Ella mala proste ostrosť v krvi a Cinder/Brian na tom nebol o nič lepší.

“EllaTheRealHero: You wouldn‘t know normal if it bit you on your ridiculously good-looking face.

Cinder458: You‘ve never seen my face. How do you know it‘s good-looking?

EllaTheRealHero: Because no ugly person could have an ego as big as yours.”

Ten mi síce liezol na nervy trošku častejšie, ale za to asi môže fakt, že mal ego väčšie ako Európa a bol si toho dobre vedomý (čím si to čiastočne vyžehlil). Takisto to zlepšoval fakt, že ich slovné prestrelky boli proste dokonalé.

Takto nejako si predstavujem kvalitne napísané dialógy. A sranda je hlavne to, že časť z toho boli vlastne e-maily. (To, čo mi v inej nemenovanej knihe totálne liezlo na nervy, som tu vnímala ako perfektné spestrenie deja.) A čo bolo ešte lepšie, doberali sa narážkami z obľúbených kníh. (Auto, ktoré je pomenované podľa „milášika“ z Pána prsteňov? No nekecaj...)

Vzťahy, dej, udalosti a správanie ostatných naokolo... všetko to do seba perfektne zapadalo. Rozčuľovalo ma, ako sa ľudia k Elle správali, ale na druhej strane som od nich nič iné nečakala. Ruku na srdce, keby k nej boli všetci extra milí a chápaví, asi by som zvažovala zaradenie tejto knihy do sekcie sci-fi. Pretože nič také ako automatická ľudská ohľaduplnosť neexituje. Dokonca ani dodatočná.

A spolužiaci našej milej Elly neboli z pekla, ale boli to typickí idioti, ktorí si nevidia ďalej od nosa a nevedia, čo by ostatným závideli (alebo prečo by ich mali nenávidieť, hoci o nich nič nevedia). Takže hoci ma to rozčuľovalo, tiež sa to bez toho nedalo.

Kniha ako taká vlastne nie je asi ničím výnimočná. Podľa názvu človek čaká niečo fakt rozprávkové. A ono to tak na viacerých miestach pôsobí. Ten koniec hollywoodskych rozmerov sa tam dokonca aj hodil, veď sa odohral v Hollywoode (ha, to som zase zaperlila).

V praxi z toho nakoniec bola new adultka s jednoduchou dejovou líniou, ale prepracovaným dejom, ktorému som nemala problém zožrať ani len to, že ovca má zajačie uši (tu vidíte, ako sa autorka pohrala s mojou hlavou).

Emocionálna húsenková dráha. Raz som ronila slzy a snažila sa nimi utopiť, potom som sa smiala, že by sa vydesili aj v cvokhause. Niekedy som mala nervy ako cholerický šialenec. Ale to všetko bolo dovolené, lebo som čítala knihu, ktorý rozprával citlivý príbeh o sile ľudského odhodlania.

Ella bola nesmierne sympatická hrdinka. A už som spomínala, že to bola blogerka?