Byť podivný nie je zlé | Miss Peregrine's Home for Peculiar Children

Autor: Ransom Riggs 
Názov: Miss Peregrine’s Home for Peculiar Children 
Séria: Miss Peregrine’s Peculiar Children 
Diel: prvý 
Slovenské alebo české vydanie: Kalligram, 2013 (SR); Jota, 2012 a 2016 (ČR) 
Hodnotenie na GR: 3.85

A mysterious island. An abandoned orphanage. A strange collection of curious photographs. It all waits to be discovered in Miss Peregrine's Home for Peculiar Children, an unforgettable novel that mixes fiction and photography in a thrilling reading experience.
As our story opens, a horrific family tragedy sets sixteen-year-old Jacob journeying to a remote island off the coast of Wales, where he discovers the crumbling ruins of Miss Peregrine’s Home for Peculiar Children.
As Jacob explores its bedrooms and hallways, it becomes clear that Miss Peregrine's children were more than just peculiar. They may have been dangerous. They may have been quarantined on a deserted island for good reason. And somehow—impossible though it seems—they may still be alive.

“We cling to our fairy tales until the price for believing in them becomes too high.”

Ransom Riggs je vášnivým zberateľom starých fotografií a preto sa nikto nemôže čudovať, že časť z nich ho inšpirovala k napísaniu príbehu. Tie sa neskôr dostali aj na stránky samotnej knihy. Niektorých ľudí to prinútilo mylne si myslieť, že táto kniha bude horor. Verte mi, je na míle vzdialená čomukoľvek skutočne desivému.

Príbeh tejto knihy je v podstate jednoduchý. Začína tým, ako starý otec rozpráva vnukovi takmer rozprávky plné zázračných detí, zvláštnych sirotincov a zlých monštier, ktoré sa im snažia ublížiť.

Zatiaľ čo pre dieťa je to svet plný fantázie, pre dospelých je to len divoké rozprávanie, nad ktorým môžu prevrátiť očami. A to v podstate najlepšie charakterizuje dej tejto knihy. Nejde ani tak o fantáziu, ako o jej neustály boj so svetom dospelých. Detský pohľad na svet verzus ten triezvy, pričom ani jeden z nich nemusí byť nutne ten nesprávny.

Práve v takomto prostredí sa zoznamujeme s hlavným hrdinom Jacobom, ktorého jedinou starosťou je prinútiť šéfku, aby ho vyhodila z práce. To sa ťažko dosahuje, keď váš strýko vlastní sieť obchodov, v ktorej pracujete. Ale tieto starosti rýchlo zmiznú, keď celým jeho svetom otrasie hrozná tragédia – jeho starého otca niekto zabije. Avšak nechá sa presvedčiť, že to bolo úplne inak, než si na začiatku myslel.

Istá časť knihy sa neskôr venuje pátraniu po sirotinci, ktorý spoznal skrz rozprávane starého otca. Záhadné prvky skvele dopĺňajú aktívne pátranie a hoci by to mohlo vyzerať ako stagnácia, dej sa niekam posúva. Nakoniec však príbeh explózia fantázie.

“I used to dream about escaping my ordinary life, but my life was never ordinary. I had simply failed to notice how extraordinary it was.”

Brilantne vymyslený svet existujúci v rámci toho nášho, ktorý má presne vymedzené pravidlá pôsobiace ako väzenský poriadok pre odsúdených. Dvere opusteného domu plného podivných detí sa otvoria dokorán. Tento závan so sebou prinesie dni radosti, ale aj tieň strachu. Tam, kde je veľké dobro, musí byť automaticky aj niečo desivé.

Musím povedať, že dej je dobre doplnený záhadnými fotografiami. Vo väčšine prípadov pôsobia až strašidelne, ale to je jediný hrozivý prvok tejto knihy. Samotný dej ničím nepripomína horor, za čo som ja osobne vďačná. Ja sa nerada bojím a som si istá, že v tom nie som sama.

Namiesto toho ale kniha sem-tam pôsobila ako sladučká rozprávka, ale vôbec mi to neprekážalo. O to ostrešie pôsobil kontrast skutočného sveta. Hoci niekedy bol veľmi jednoduchý – ako keď v skutočnom svete zúrila obrovská búrka, ale nebo nad sirotincom ostávalo bez mráčika a po pozemkoch sa ozýval detský džavot. Jednotlivé stránky v sebe skrývajú dobre premyslený príbeh, ktorý sa síce dá veľmi ľahko predvídať, ale stále v ňom pretrváva niečo magické. Má v sebe emóciu, silu a dočkáme sa aj akcie a nebezpečenstva.

Kniha Miss Peregrine’s Home for Peculiar Children na prvý pohľad možno pôsobí útlo, ale skrýva v sebe obrovský príbeh. Fotky dopĺňajú príbeh, ale keby tam neboli, čitateľ by nebol o nič ukrátený. Možno len o pár niekedy dosť bizarne vyzerajúcich záberov.

V deji neustále do seba naráža časť „sveta“ plná fantázie a magických schopností a na tej druhej stojí to všedné, s čím sa stretávame každý deň. Akoby sme neustále porovnávali detský pohľad na svet s tým dospeláckym. Tento prvok sám o sebe posúva príbeh na novú úroveň. Okrem toho je plný fantázie a na stránkach ožíva niekedy až hrozivo nebezpečný svet, kde práve tí neobyčajní ľudia majú ťažký život a v bezpečí sú len nudne obyčajní jedinci.

Iste, príbeh je niekedy až príliš predvídateľný, čo môže nejedného čitateľa odradiť. Ale na druhej strane je nutné povedať, že autorov štýl v sebe skrýva niečo, čo ma dokázalo pohltiť. Vďaka tomu som s nadšením otáčala stránky a užívala si každý aspekt svetu, ktorý vytvoril pre svoje podivné deti a ich milovanú riaditeľku slečnu Peregrinovú. Magické a plné fantázie, ktorá nám v živote niekedy chýba.