Nielen na toto sú knihomoli alergickí

Určite ste sa už neraz stretli s tým, že vám niekto kvôli čítaniu položil divnú otázku. Niektoré z nich sú však také jednoliate a neustále sa opakujú, že vám pomaly ale isto začínajú liezť na nervy. Keď ich niekto vysloví, máte tendenciu začať gúľať očami alebo sa rovno rozčúlite. Nakoniec to dôjde do toho štádia, že už viete predvídať ich príchod. Tu je zoznam tých najhorších prehlásení a otázok, ktoré nám neustále pijú krv. Ale určite by sa ich dalo nájsť aj viac...

Ak v článku nájdete nejaký náznak agresie, nie je namierený proti nikomu konkrétnemu. (Váš problém, keď si niektoré časti zoberiete až príliš osobne.)

1.    Prečo čítaš?

Najstereotypnejšia otázka na svete, na ktorú väčšina ľudí očakáva nejakú super filozofickú otázku. Prečo čítame? Lebo nás to baví! Veľa ľudí robí to, čo ich baví. Niekto rád pozerá futbal (čomu naozaj nerozumiem) alebo nakupuje oblečenie (čomu rozumiem ešte menej) a keď to normálne prehlásia, nikto na tom nevidí nič divné. Ale v momente, ako poviem, že ma baví čítanie? Príde táto otázka. Čo je na tom také nepochopiteľné? Nie je to tak, akoby som povedala, že ma baví vyrábanie oštepov z bambusu, aby som s ich pomocou zabíjala v pralese prerastené hmyzie larvy.

2.    Zase si kupuješ knihy?

Áno, baví ma čítanie a keď chcem čítať, mala by som mať po ruke vždy nejakú dobrú knihu. V poslednom čase ich skutočne veľa vychádza, takže sa nezastavím. Áno, idem okolo kníhkupectva a áno, keď vojdem dnu, nejakú tú knihu si občas aj kúpim. Prečo by to ale mal byť problém? Keď si niekto kúpi nový pár topánok, pretože ho potrebuje, nikto sa nad tým nepozastaví. Ja potrebujem knihy a keď si ich kupujem, všetci vyvaľujú oči. Nuž, vyrovnajte sa s tým, pre knihomoľov je nakupovanie kníh rovnako dôležité ako nový pár topánok pre nákupnú maniačku. (To mi pripomína, že je oveľa viac divné, keď si niekto kupuje tonu oblečenia ako desiatky kníh.)

3.    Nebojíš sa, že ti polica s knihami padne na hlavu?

Áno, moja polica na knihy je skutočne prepchatá. Áno, uvedomujem si to. Ale videli ste niekedy poličky ostatných ľudí, ktorí niečo zbierajú? Im naozaj nikto nechodí neustále pripomínať, že im niečo padne na hlavu. Aj keď je v tom rozdiel, je oveľa menšia pravdepodobnosť, že sa na mňa zrúti polica plná známok. No ja si uvedomujem váhu každej knihy a viete, ako to riešim? Proste tú policu poriadne priskrutkujem. Dnes v domácich potrebách kúpite naozaj všeličo, dokonca aj vystužené držiaky. (Aj keď ten, čo si ich vymyslel, asi neplánoval, že budú slúžiť knihomoľom.)

4.    Robíš aj niečo iné okrem čítania?

Jasné, že robím aj niečo iné okrem čítania! No tak, keď niekoho baví spievanie, neznamená to, že spieva celý deň. Veď aj spať musíme, nie? Chodíme do školy, do práce, máme rodiny a priateľov. Radi chodíme do kina alebo sa len tak baviť. Keď niekto hrá na hudobný nástroj, nikto sa dotyčného nezvykne pýtať, či robí aj niečo iné. Okamžite odhadujú, že majú aj iné koníčky. Tak prečo túto teóriu neaplikujeme aj na knihomoľov?

5.    Nemáš žiadny život!

Mám hneď niekoľko životov, hoci nie vždy sú práve reálne. Takže svoj život považujem za omnoho bohatší. Ale ak už potrebujete poznať odpoveď, tak áno, aj ja mám normálny život. Idem si nakúpiť, idem do školy a keď sa mi nechce nikam ísť, niekedy je to proste preto, že vonku prší a nie kvôli tomu, že plánujem celú noc čítať nejakú knihu. (Aj keby som to naozaj plánovala.) To však neznamená, že ak ma niekto pozve na kávu alebo na pivo, tak automaticky odmietnem. Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, prečo sú mnohí knihomoli samotári? Uisťujem vás, že nie vždy je to z ich vlastného rozhodnutia. Niekedy za to môžu šialenci, ktorí ich zo spoločnosti jednoducho vylúčia. Vážne ste nad tým nikdy neuvažovali? Nuž, asi by ste mali prehodnotiť svoje názory.

6.    Na čo si kupuješ toľko kníh, keď ich nečítaš?

A prečo si milovníci čokolády kupujú neustále čokoládu, hoci ju nezjedia všetku naraz? Každý deň vychádza niekoľko desiatok naozaj dobrých kníh. Niekedy ich proste musíte mať, hlavne ak ide o dotlač nejakej staršej knihy. Čo na tom, že mám na poličke ďalších xy kníh, ktoré som ešte neprečítala. Ale keď ju už vlastním, nikam mi neutečie. V čase núdze budem „vykrádať“ svoje vlastné zásoby, ako ten milovník čokolády. Na druhej strane, čo je na tom divné. Čo takí milovníci počítačových hier? Ich sa nikto nepýta, prečo si neustále kupujú nové a nové hry, hoci ešte nedohrali ani tie predchádzajúce. Možno by títo zvedavci mohli ísť otravovať pre zmenu aj ich.

7.    Prečo čítaš knihu? Veď ju dávno sfilmovali!

Toto... to je skutočne barbarské. To je akoby ste sa pýtali nejakého človeka v reštaurácii, ktorý si práve objednal prvotriednu taliansku pizzu, prečo si miesto toho v supermarkete nekúpil ten mrazený odpad. A tu máte svoju odpoveď. Prečo čítam tú knihu? Pretože hoci bol film natočený podľa motívu knihu, ostane naveky len tým – filmom natočeným na motív nejakej knihy. Kniha je bohatšia, hlbšia a rozoberá všetky udalosti a postavy z úplne iného uhlu. Ak vám toto nič nehovorí, určite ste počuli o zvedavosti. Tak zo zvedavosti chcem vedieť, ako veľmi ten film dokazili, keď ho natáčali.

8.    Ty veľa čítaš, tak určite poznáš odpoveď na túto otázku!

No ale vážne, na toto ste kde prišli? Áno, čítam veľa a čítam rada, ale to neznamená, že musím poznať odpoveď na každú vašu stupídnu otázku. Pravdepodobne totiž nečítam práve ten druh literatúry. Ale keď náhodou budem poznať polomer Zemegule, nebude to preto, lebo veľa čítam. Bude to preto, že to skrátka viem, napríklad, ja neviem, zo školy? Hej, to je tá inštitúcia, do ktorej pravidelne chodíme a aj napriek tomu, že pod lavicou čítame knihy, aj tak vieme viac o obsahu prednášky ako vy. Čím to asi bude? No nie tým, že ja viac čítam!

9.    Prečo čítaš tú istú knihu viackrát?

Keď máte obľúbený film, tiež si ho pustíte viackrát. Niekedy sa naučíte niektoré repliky doslova naspamäť. To nikomu nepríde divné, skôr ľudia začnú dvíhať obočie, keď poviete, že nemáte obľúbený film. Tak prečo tá istá logika nefunguje pri knihách? Keď nejaký príbeh milujem, rada sa k nemu vrátim. Zakaždým v ňom nájdem niečo, čo som si predtým nevšimla. Pretože je oveľa jednoduchšie naučiť sa spamäti citovať sedemdesiatminútový film než zapamätať si každý detail tristostranovej knihy. Takže áno, čítam tú istú niekoľkokrát. Lebo ľudia vôbec nemajú tendenciu vracať sa k veciam, ktoré si obľúbia.

 Ako ste na tom vy a tieto nekonečné otázky? 

 Ktorá vás dokáže doviesť do šialenstva?