Dobro a Zlo v Ríme | Zlaté puto

Autor: Ivica Ďuricová 
Názov: Zlaté puto 
Séria: Zlaté puto 
Diel: prvý 
Slovenské alebo české vydanie: Adlervia Press, 2016 (SR) 
Hodnotenie na GR: zatiaľ nehodnotené

Keď sa Sofia, nič netušiaca majiteľka baliaceho servisu, nechtiac dostane do boja dvoch odvekých rivalov Williama a Adama, jej život začne ísť prudko dolu z kopca. Zrazu odhaľuje prastaré umenie charizmágie a sama zisťuje, že má dar, ktorý vôbec nechcela.
Slepo nasledujúc agenta Williama na jeho misiu v talianskom Ríme sa ocitne v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Stane sa obetným baránkom a je donútená pykať za chyby iných.
Na jej pleciach napokon stojí rozhodnutie, či zachrániť seba alebo celý svet...
Na ktorú stranu sa pridáte vy? Vyberiete si zmysel pre spravodlivosť alebo túžbu po moci? A je toto rozhodnutie vôbec také čierno-biele?

„Sofia... Sofia... žiaľ, zaplietli ste sa do zväzku, ktorý vám bude osudný.“

Ivica Ďuricová je na poli beletrie úplným nováčikom, hoci ako autorka už vydala knihy o podnikaní. Avšak, ekonomika a fikcia sú dve rozdielne veci, ktoré by nemohli byť od seba viac vzdialené, hoci na obe potrebujete aj kus predstavivosti. Niekedy dobrú inšpiráciu.

V prípade tejto knihy to boli najskôr Star Wars, najmä kvôli rozdeleniu postáv na tie, ktoré svoju silu používajú tým správnym spôsobom a tie, ktoré ju zneužívajú. Pri niektorých scénach som už len čakala na to, kedy sa objaví Darth Vader a Temná strana sily.

Moju predstavivosť bokom, táto kniha bola príšerne archetypálna. Iste, v každej druhej knihe nájdeme boj dobra so zlom, to je najstarší a takpovediac aj večný motív v akomkoľvek žánri. Ak však pomenujete tú dobrú organizáciu Biela a tú zlú Čierna, buď máte mierny nedostatok fantázie, alebo nejaké eso v rukáve.

Keďže je táto kniha len prvým dielom trilógie, je ťažké usudzovať, ktorá z tých dvoch možností to bude. Pevne verím, že by to mohla byť tá druhá, nakoľko samotný príbeh dokazuje, že autorka dokáže aj prekvapiť a z čierno-bieleho zmýšľania sa miestami stáva sivé.

Hlavné postavy sú viac či menej otravné, avšak to nie je taký veľký problém. Je to ako v živote, tiež nemôžete mať všetkých radi bez toho, aby vám aspoň jeden z nich zdvíhal krvný tlak. V mojich očiach sa vďaka tomu postavy stávajú uveriteľné. Aj vďaka nim niekedy dej plynie oveľa rýchlejšie.

Zápletka je veľmi zaujímavá. Charizmágia prináša so sebou niečo nové, možno nie stopercentne originálne, ale aspoň dobre spracované. Teória, že to kedysi dokázali všetci ako deti, je veľmi zaujímavá. Rovnako je na tom aj samotné prostredie. Hoci by Sofiin obchod mohol byť kdekoľvek na svete, prostredie Ríma vnáša do knihy istý nádych exotickosti, ktorý je pre naše končiny vítanou zmenou.

„Je to jednoduché. Žijeme v dobe informačnej. Dnes už sú až tak dôležité vojny so zbraňami. Bojovať sa začína na úrovni núl a jednotiek. A kto kontroluje tok informácií a dokáže ich správne vyhodnocovať a využívať, ten má moc.“

Zhruba v polovici knihy, keď sa všetko konečne rozbehne, je však prostredie to posledné, čo vás bude zaujímať. Nedá sa síce povedať, že išlo o niečo nečakané alebo doslova prekvapivé, ale na druhej strane sa s tým autorka vcelku dobre vyrovnala. Vďaka neustálemu striedaniu pohľadov dodala príbehu na komplexnosti a mohli sme sledovať dianie na viacerých frontoch.

Tieto postavy a ich osobné drámy prinášali nové zápletky, ktoré niekedy okorenili inak lineárne plynutie. Bonusom je už len emocionálnejšie ladená časť, ktorá je hlavne precítená, nielen napísaná. Akčné vyvrcholenie zase sľubuje, že autorka sa nebude štítiť ani väčšej drámy a krízových situácií, ktoré preveria nielen postavy, ale aj samotný dej.

Zlaté puto predstavuje zaujímavý príbeh v surovej podobe, ktorý by potreboval ešte niekoľko úprav k tomu, aby sa naplno prejavil jeho potenciál. Gramatická stránka je jedným z nedostatkov, nakoľko korektorka nepozná niečo také základné, ako je zdvojená väzba, čiarky v osloveniach považuje za zbytočnosť a asi nikdy nepočula o príslovke sčasti.

To sú však faktory, ktoré autorka neovplyvní. Čo však ovplyvniť môže, je lepšie vystavanie príbehu. Problémom tejto knihy nebola zápletka či rozdelenie strán na bielu a čiernu. Išlo o rozprávača. Priamy rozprávač, ktorým bola samotná hlavná hrdinka, prechádzal vo väčšine zvyšných kapitol do takmer autorského rozprávača.

Vďaka tomu vznikol v príbehu paradox, vďaka ktorému boli niektoré časti vyslovene nudné – zdvojenie informácií. Niektoré sa dokonca opakovali aj viackrát. Navyše to ku koncu vyzeralo tak, akoby sa autorka sama stratila v tom, ktorého rozprávača by mala použiť, keďže aj o Sofie už rozprával autorský rozprávač.

Napriek tomu je kniha vcelku vydarenou oddychovkou, ktorá sa pomerne rýchlo a dobre číta. Určite by bola oveľa zaujímavejšia, keby jej jediným nedostatkom bola otravná hlavná hrdinka. Našťastie sú to záležitosti, na ktorých sa dá pracovať.