Patrick Ness v Bratislave

Informácia o tom, že sa Patrick Ness chystá aj na Slovensko, pošteklila pozornosť mnohých jeho čitateľov. Mnohí si týždne pred akciou zapisovali dátum 30.3. do kalendára a čistili harmonogram, len aby sa im podarilo prísť. Ako to však vyzeralo? To sa vám pokúsim popísať v tomto článku...

Ako asi každá akcia, na ktorej som sa kedy zúčastnila, aj táto bola poznačená chaosom. Čo iné by sa dalo čakať, keď sa do Bratislavy vydáte autobusom a z neho potom vystúpite na autobusovej stanici, o ktorej ste ani nikdy v živote nepočuli. Viete, akou linkou sa dostanete tam, kde potrebujete. Zaobstaráte si lístok. Ale nájsť zastávku, to sa ukázalo ako pravá výzva.

No nie je ten strop v Martinuse úžasný?

Náhodne sa nám to podarilo a nakoniec som ja, Lyn a Biba došli až do Martinusu. Tam však nastala otázka, kde sú všetci a prečo sme tam vlastne prišli tak skoro. Čas sme si krátili originálnym spôsobom. Nie, nečítali sme knihy. Hľadali sme záchod. Áno, vidíte správne. Tri sme totiž prehľadali Martinus a nevšimli si oznámenie nad dverami. Také slepé asi všetky sme.

Každopádne z toho vznikla veľmi zábavná situácia, keď sme sa pešo vybrali do mesta hľadať nejaké nákupné centrum. Nakoniec sme boli úspešné a našli sme aj svoj vysnívaný cieľ, ale keďže sme chudobní študenti, odmietli sme kvôli nedostatku financií a pokračovali sme v ceste. Nakoniec sme ale našli Euroveu, ku ktorej sme celý čas smerovali.

Napokon sme sa vrátili do Martinusu, kde sme sa stretli s niekoľkými blogerkami. Viete, je veľmi zábavné, keď sa na jednom mieste stretne toľko žien/dievčat so zdvihnutou hladinou endorfínu v krvi. To vznikajú veľmi zaujímavé fangirl momenty a nedočkavé reči typu „ako dlho ešte musíme čakať?“, hoci viete, že to bude asi dlho, keď beseda začína o šiestej a vy tam sedíte už pred štvrtou. Ale hlavné je nevešať hlavu! A tešiť sa na príchod Patricka Nessa.

Už usadené sme sa dočkali a s nami aj celý preplnený Martinus. Musí povedať, že som nikdy v živote nevidela toľko ľudí na nejakej besede. Ale je tiež pravda, že v bratislavskom Martinuse som nikdy predtým na žiadnej besede nebola. Možno tam to takto počas besied vyzerá vždy.

Fotku som si požičala od Maggie.
Patrick práve pridáva fotku na Instagram.

Patrick Ness je veľmi bezprostredný a neuveriteľne vtipný človek. Vlastnú besedu odštartoval tak, že si odfotil veľkú časť publika s tým, že si nás zavesí na Instagram. Tak sa niektorí zúčastnení neplánovane zjavili na jeho Instagrame, čo by sa za iných okolností stalo len ťažko.

Potom urobil ďalšiu veľmi neočakávanú vec. Namiesto toho, aby sa usadil do kresla, ktoré preňho bolo pripravené, sa posadil na operadlo. Aby na neho mohli vidieť aj ľudia zozadu. Hoci je pravda, že niekoľkokrát takmer prepadol dozadu a logo Martinusu, ktoré viselo za ním, prirovnal k Drozdajke.

Keď to vyslovil, začala som si okolo jeho hlavy namiesto cípov loga predstavovať krídla. Niečo, čo ma bavilo len o niečo menej ako jeho vtipné vyhlásenia. (Ešte sa cítim povinná poznamenať, že sa nesnažím urážať logo Martinusu, ktoré sa mi za normálnych okolností veľmi páči a obdivujem jeho mnohoznačnosť.)

Beseda bola naplnená určitou ľahkosťou. Čo iné sa dá očakávať od autora, ktorý sa neštíti ukázať moderátorovi prostredník za podpichnutie o tom, že má trochu ďaleko od pubertálneho veku.

Neskôr zamestnancovi kaviarne v Martinuse vymyslel prezývku „handsome cappuccino man“, pretože ho hneď na začiatku „vyrušil“ tým, že pre niekoho vyrábal kávu. Neskôr sa na diaľku ešte niekoľkokrát doberali. Nakoniec mu barista (ak som menovku prečítala správne, volal sa Mojmír) doniesol šálku kávy (alebo kapučína?) a Patrick mu sľúbil, že sa stretnú po skončení besedy. Asi nemusím zdôrazňovať, že celý Maratinus sa na tom skvele zabával.

Všetky jeho odpovede sa niesli v podobnom duchu ako jeho knihy. Dokázal si všetkých získať nielen svojim humorom, ale aj otvorenosťou. No zároveň niektorým jeho odpovediam nechýbala ani hĺbka. Teda, keď si to otázka vyžadovala, prešiel aj to trochu menej vtipných vôd, ale aj o tom hovoril s určitým nadnesením.

Myslím, že jeho knihy sú jeho dokonalým obrazom. V skutočnosti je rovnaký, ako jeho knihy. Niekedy prekvapivo vtipný, no nikdy sa nevyhýba ani ťažkým a hlbším témam. Na všetko má svoj názor a nebojí sa ho ponúknuť. Vďaka tomu vládla na besede veľmi povznesená a príjemná atmosféra. Tá povzbudila veľa zúčastnených ku kladeniu vlastných otázok.

Opäť fotka od Maggie.
S takouto náložou kníh sme čakali v rade.
Na zelených papierikoch sme mali
napísané mená.

Kvôli ich množstvu sme sa nedostali ku všetkým, ale niektoré boli naozaj zábavné. Napríklad, keď sa Sue opýtala na jeho hobby a on začal rozprávať príbeh o tom, ako v Anglicku existuje kniha, v ktorej sú napísané krátke životopisy a hobby mnohých spisovateľov. On, aby zistil, či sú tam ochotní nechať doslova hlúposti, uviedol ako jeden zo svojich koníčkov „cat harmonica“. A oni to tam vytlačili. Takže jeho hobby je hratie na mačaciu harmoniku.

Samozrejme, nasledovala veľmi dlhá autogramiáda. Ja so skupinkou niekoľkých blogeriek sme skončili takmer na konci. Hoci pred nami bolo neuveriteľné množstvo ľudí, Patrick nestrácal nič zo svojej dobrej nálady. Naďalej sa usmieval, bol ochotný fotiť sa so všetkými a neustále ďakoval asi za všetko. Podpisoval knihy a dokonca sa snažil aj odlišovať venovania.

Mojej kamarátke, ktorá kvôli chorobe nemohla prísť, do knihy napísal, aby sa rýchlo uzdravila. U mňa zase spomenul, že som doniesla všetky knihy pre svojich priateľov. Nechtiac sa mi podarilo strápniť spolužiačku, keď ma vyslala podpísať jej knihu, pretože sa bojí rozprávať po anglicky. Len tak som povedala, že sa hanbí.

No, čoskoro celý Martinus vedel, že sa spolužiačka volá Bibiána a hanbí sa. Dokonca jej to napísal do venovania! (Biba, naozaj ma to mrzí, nemala som v pláne dostať ťa do tejto situácie.) Nakoniec sme sa unavení, ale obohatení o zaujímavú skúsenosť a neuveriteľný zážitok vybrali domov. Samozrejme, v našom prípade by to opäť nešlo bez adrenalínu, keď sme o 20:54 ešte len vbehli do budovy stanice a autobus odchádzal o 21:00. Ale stihli sme to!

Na záver ešte nemôžem zabudnúť pochváliť prekladateľa. Hoci som pôvodne nemala v pláne počúvať preklad, neubránila som sa tomu. Naozaj veľmi dobre prekladal dokonca aj niektoré hovorové výrazy a hoci niekedy použil iné slová alebo synonymá, podarilo sa mu vystihnúť podstatu toho, čo Patrick hovoril.

Takže touto cestou by som chcela vysloviť obdiv všetkým prekladateľom (aj tým, ktorí tento odbor ešte len študujú). Tlmočiť niečo takéto spontánne je naozaj veľmi náročné. „Náš“ prekladateľ to zvládol na lepšie ako výbornú. Rovnako dobre si počínal aj moderátor, ktorý kládol veľmi zaujímavé otázky a takisto mal veľmi trefné a vtipné poznámky. Aj vďaka tomu fungovala interakcia medzi ním, Patrickom Nessom a publikom tak dobre. 

Na záver ešte spoločná fotka nás a Patricka Nessa: 

Fotku robila fotografka Martina Cimermanová.