Opäť
som sa rozhodla rozšíriť si aj vlastné obzory a pustila som sa do žánru,
ktorý v mojej knižnici alebo v kindli nie je až taký frekventovaný.
Čo ale neznamená, že by bol o niečo menej zaujímavý alebo pútavý. Dokonca
som sa dozvedela, že do tohto žánru patria aj knihy, o ktorých by som to
nepovedala. Dámy a páni, aj takto vyzerá steampunk...
Steampunk
Ako
žáner spadá pod sci-fi alebo science fantasy, ktorý zahŕňa technológiu a umelecké
dizajny, ktoré sú voľne inšpirované priemyselným vývojom parných strojov v 19.
storočí. Literárny žáner má svoj pôvod v žánri „cyberpunk“ avšak oproti
nemu sa líši tým, že sa príbeh často odohráva v alternatívnej histórii,
ktorá najviac pripomína viktoriánske Anglicko 19. storočia alebo americký „divoký
Západ“. Okrem toho sa ešte častokrát odohráva v budúcnosti, v ktorej má
veľké slovo para a ľudia ju používajú ako hlavný zdroj nielen v priemysle,
ale prakticky vo všetkých oblastiach života.
Steampunk
ako žáner býva často zamieňaný s dvomi žánrami. Jedným je už spomenutý cyberpunk a tým druhým je Neo-Victorian. Avšak rozdiely medzi
nimi existujú. Diela cyberpunku sú
zasadené do budúcnosti a väčšinou sa sústreďujú na kombináciu biedneho
života a špičkovej techniky, takisto sa tu objavujú najnovšie výdobytky
modernej techniky ako sú umelá inteligencia a kybernetika (klasickým
príkladom tohto žánru je séria Mesačné kroniky od Marissy Meyer). Naproti tomu
sa Neo-Victorian zaoberá hlavne
viktoriánskym umením, ktoré je pomiešané v modernými princípmi a technológiami.
Viac ako v literatúre sa s týmto žánrom môžeme stretnúť vo
všakovakých médiách, napr. v časopisoch. V knihách sa tento žáner
zaoberá skôr prepisovaním klasických viktoriánskych dejín, väčšinou s fantastickým
twistom (najpodobnejším dielom tejto charakteristike by bol Jonathan Strange
& pán Norrell).
Naproti
tomu steampunk sa venuje anachronickým technológiám a „retro“ vynálezom
spôsobom, akým ich mohli vidieť ľudia žijúci v 19. storočí a toto všetko
je zasadené do prostredia, v ktorom je podobným spôsobom videná móda,
kultúra, architektúra a celkovo umenie. V skratke to znamená, že je
to v podstate viktoriánska éra so všetkým čo k tomu patrí, ale čo sa
týka vedy a techniky, pokrok je na trochu vyššej úrovni, takže para v podstate
riadi celý svet a niektoré vynálezy vyzerajú ako vystrihnuté z časopisu
o modernej vede (až na to, že ten stroj bude najskôr poháňať para).
V knihách
je však dosť náročné nájsť čistý steampunk, čiže v praxi to znamená len
toľko, že často býva kombinovaný s prvkami z iných žánrov, väčšinou
to býva fantasy alebo horor, avšak často sa objavujú aj iné prvky. Nezriedka
dokonca narazíte na steampunk high fantasy alebo steampunk dystópiu.
Ikonickými
autormi tohto žánru sú napríklad Jules Verne, H. G. Well alebo aj
moderní autori ako Philip Pullman, Scott Westerfeld alebo Stephen
Hunt.
Gail Carriger – Etiketa & špionáž (Akadémia
pre mladé dámy #1)
Prvé dve
knihy tejto štvordielnej série vyšli v českom aj slovenskom preklade vo
vydavateľstve Cooboo.
Táto séria
predstavuje klasický prípad žánru steampunk. Hlavné hrdinky navštevujú akúsi
akadémiu pre mladé dámy, ktorá ich učí všetkým zákutiam etikety a nielen tomu.
Okrem toho sú mladé dámy zaučované aj do tajov špionáže, avšak toto nie práve „dámske“
zamestnanie vykonávajú s gráciou a slušným vychovaním dokonalej
debutantky. Prostredie alternatívnej viktoriánskej éry pripravilo naozaj
elegantné kulisy a jednotlivé parné vynálezy zase ozvláštnili dej. Takže
tu okrem úklon a lichôtok lietajú aj vzducholode. Okrem tejto série
autorka napísala aj sériu Parasol
Protectorate a tieto dve série majú spoločné viac, než sa na prvý
pohľad môže zdať. Obe sa odohrávajú v rovnakom svete, len s tým rozdielom,
že Etiketa & špionáž sa odohráva dvadsaťpäť rokov pred sériou Parasol Protectorate. Okrem týchto
dvoch sérií sa v rovnakom svete odohráva aj séria The Custard Protocol, ktorá sa zase odohráva niekoľko desiatok
rokov po udalostiach v sérii Parasol
Protectorate. Dalo by sa teda povedať, že Gail je autorka, ktorej para
jednoducho učarovala.
Betsy Cornwell – Mechanica (Mechanica #1)
Táto kniha
nebola preložená.
Hlavná
hrdinka tejto série je vynálezkyňa, vďaka čomu si vyslúžila prezývku Mechanica.
Takto ju volajú jej zlé nevlastné sestry, aby jej ukázali, že je čímsi menej
než sú ony. Pripadá vám to známe? Nečudujte sa. Táto kniha je totiž jednám z mnohých
retellingov klasickej Popolušky, táto však so steampunkovým twistom. Viac ako
na romantiku sa autorka zamerala na objavovanie tajomstiev a na budovanie
parných strojov, ktoré všetkým vyrazia dych. Hlavná hrdinka nájde tajnú dielňu
svojej matky a v nej ukryté všakovaké kovové zvieratká, ktoré „vedie“
mechanický kôň. Avšak nebojte sa, neprídete ani o princa. Ale kvôli tomu,
že sa väčšina deja zameriava hlavne na nové vynálezy, na romantiku už neostalo
miesto. Preto v tomto príbehu autorka zvolila skôr feministický koniec,
ktorý ukazuje, že Popoluška nepotrebuje princa, aby bola šťastná. Ale na druhej
strane je to celkom obstojný návod na to, ako sa z chudobnej dievčiny môže
stať vcelku úspešná podnikateľka.
Daniel Tučka – Pelyněk (Pelyněk #1)
Z pripravovanej
trilógie zatiaľ vyšli prvé dve knihy. Vydáva vydavateľstvo Straky na vrbě.
Mňamózna
obálka pripomína niečo z dielne geniálneho Alfonsa Muchu, čím určite
zaujme nejedného tuzemského čitateľa. Okrem toho kniha sľubuje aj zaujímavý
príbeh, v ktorom sa v plnom prúde preháňajú vzducholode a čítajú sa
mechanické knihy. Príbeh je ladený dobrodružne a venuje sa niekoľkým
hrdinom, ktorý sa vybrali na veľkolepú misiu na záchranu ich sveta... alebo
elektriny? Anotácia sľubuje aj rôznorodých hrdinov a podľa všetkého je to
skupinka, ktorá by sa za normálnych okolností nestretla. Svet sám o sebe tiež
vyzerá zaujímavo, menu a platidlo tu vraj predstavujú knihy, symbolom
bohatstva nie je zlato ale drevo a para tu má svoje neoddeliteľné miesto.
Nuž, rozhodne niečo, čo stojí za pozornosť.
Ken Liu – Cnosti králů (Dynastie pampelišek
#1)
Prvý diel pripravovanej
trilógie nedávno v českom preklade vydalo vydavateľstvo Host.
Na prvý pohľad
môže táto séria pôsobiť ako epická fantasy. Rozsiahly svet, ktorý zjednotil
cisár a ktorý sa snaží uspokojiť svoje obrovské ego stavaním všakovakých
projektov, ktoré ľudí už unavujú, vďaka čomu sa chcú búriť a cisára sa
zbaviť. Nájdete tu všakovaké zaujímavé postavy, hlavne veľa intríg a boje o moc.
Teda nič, čo by sme predtým nevideli v iných veľkolepých epických ságach
(z ktorých mnohé vyšli práve vo vydavateľstve Host). No keď sa bližšie zadívate
na obálku, všimnete si kresby, ktoré až príliš pripomínajú vzducholode a po
opakovanom prečítaní anotácie zistíte, že vás neklame zrak. Táto séria je
naozaj ovplyvnená aj žánrom steampunk, nakoľko tých vzducholodí tam bude naozaj
pomerne veľa, rovnako aj iných výdobytkov techniky. No okrem toho zažijete aj
obrovské dobrodružstvo a bude vám ho rozprávať párik postáv, ktoré spojili
okolnosti len preto, že obaja túžia po vzbure a zvrhnutí cisára. Takže v podstate
niečo ako denníček rebelanta, ktorému nad hlavou lietajú vzducholode. To znie
viac ako len zaujímavo.
Cassandra Clare - Mechanický anjel (Pekelné
stroje #1)
Trilógia vyšla
v slovenskom preklade vo vydavateľstve Slovart, v češtine v YOLi.
Rovnako ako
väčšina (alebo sú to všetky?) kníh tejto autorky, aj táto séria sa odohráva v Tieňoloveckom
svete. Dej tejto trilógie je zasadený do viktoriánskeho Anglicka. Hlavná
hrdinka sa vyberie na dlhú cestu, aby mohla nájsť brata, no miesto toho nájde
čosi iné. Keďže táto séria patrí do už väčšieho a väčšine čitateľom
známeho sveta, nájdeme tu rovnaké prvky, to znamená rovnaké nadprirodzené
bytosti, teoreticky veľmi podobný alebo totožný scenár čo sa týka vývoja deja.
Okrem toho sa však autorka trošku pohrala s kulisami a sem-tam sa tam
objaví čosi inšpirované parnou érou impéria. Kto má rád knihy tejto autorky,
tak trilógiu rozhodne ocení, nie som si istá zvyškom publika. Aj keď je pravda,
že zo všetkých kníh, ktoré Cassandra napísala, je táto trilógia asi najlepšia.
Aj vďaka steampunkovým prvkom a faktom, že sa séria odohráva niekoľko
desiatok rokov pred udalosťami hlavnej série Nástroje smrteľníkov.
Genevieve Cogman – Neviditelná knihovna
(Neviditelná knihovna #1)
Prvé dve
knihy tejto zatiaľ päťdielnej série v českom preklade vydalo vydavateľstvo
Omega.
Príbehy
odohrávajúce sa v knižnici sú pre mnohých knihomoľov veľmi príťažlivé. Táto
kniha je aj o tom, že zbieranie kníh môže byť nebezpečné. Hlavná hrdinka
je profesionálna špiónka a pracuje pre organizáciu, ktorá sa venuje
zbieraním dôležitých beletristických diel zo všakovakých časových období. Spoločne
so svojim asistentom je vyslaná do alternatívneho Londýn, kde majú získať jednu
nebezpečnú knihu. Tá je však ukradnutá skôr, ako sa k nej dostanú, a preto
sa vydajú ju hľadať. Avšak ukazuje sa, že ju nehľadajú ako jediní. Alternatívny
Londýn je plný mágie a kúzelníkov, takisto tu nechýbajú ani steampunkové
kulisy a tajomstvá. Samotný nápad je veľmi zaujímavý, rozhodujúce je však
spracovanie. Autorka sa rozhodla spracovať prvky viacerých žánrov a vyzerá
to tak, že sa takisto snažila predstaviť čitateľom napínavé dobrodružstvo.
Catherine Fisher – Inkarceron (Incarceron
#1)
Prvý diel
dilógie v slovenčine vydalo vydavateľstvo Ikar. V češtinu celú
dilógiu vydalo vydavateľstvo Knižní klub.
Názov knihy i samotnej
série odkazuje na futuristické väzenie, ktoré je nesmierne obrovské. Až tak
veľmi, že sa v jeho vnútri nenachádzajú len cely, ale aj chodby, lesy,
hory, mestá a dokonca aj moria. V tomto väzení v súčasnosti žijú
potomkovia originálnych väzňov a nikto z nich nikdy nebol vonku. No
aj tak sa nájde jeden z nich, kto sníva o minulých dobách a o svete
tam vonku. Tento svet pôsobí ako čosi vystrihnuté z minulého storočia,
avšak lemujú ho steampunkové vynálezy. Príbeh sa sústreďuje na opisovanie
rôznych druhov väzenia, o útekoch z nich a čo by ti bolo za
dystopickú sériu, keby v nej niekto nebojoval za záchranu sveta.
Bec McMasater – Kiss of Steel (London
Steampunk #1)
Táto
päťdielna séria nebola preložená.
Dej sa
odohráva v alternatívnom Londýne, kde vládne veda a technika. Je
bežné, že ľudia majú mechanické časti tela. Niektorých dokonca pokrok tak veľmi
premenil, že už viac ani nie sú ľuďmi. Hlavná hrdinka sa túži skryť pred istým
vojvodom a ako úkryt si zvolí jednu z najnebezpečnejších londýnskych
štvrtí. Pre ňu je to bezpečný úkryt, pre niektorých domov. Tu sa stretne s mužom,
ktorý to tam celé vedie. Ten ju môže ukryť, ale takisto ju môže zneužiť pre
svoju pomstu voči vojvodovi, ktorý ho premenil na monštrum. Všetky kulisy sú
naozaj zaujímavé, avšak v konečnom dôsledku je nutné povedať o sérii jedno
– v skutočnosti ide o urban fantasy so steampunkovým twistom, a preto
by bolo nemúdre očakávať od tejto série čokoľvek iné. Čím však nechcem povedať,
že nie je zaujímavá. Iba varujem pred chybou, ktorú urobili mnohí čitatelia.
Brandon Sanderson – Ritmatik (Ritmatik #1)
Zo zatiaľ plánovanej
dilógie zatiaľ vyšiel v origináli len prvý diel. V slovenskom preklade
vydalo vydavateľstvo Slovart, v češtine Talpress.
Brandon
Sanderson je autor, ktorého nie je potrebné dlho predstavovať. Preslávil sa
svojimi fantasy sériami a tvorbou pre dospelých, avšak ukazuje, že dokáže
stvoriť aj dobré príbehy určené pre mladších čitateľov. Táto séria sa venuje
svetu ritmatikov a hrdinovi, ktorý túži po tom, aby sa stal jedným z nich.
Prostredie i samotný svet sú veľmi zaujímavé, avšak pri autorovi tohto formátu
sa to tak trochu očakáva. Príbeh sa sústreďuje aj na pátranie po záhadnom
páchateľovi, ktorý v noci z izieb unáša študentov a necháva po
nich len niekoľko kvapiek krvi. Hlavný hrdina sa rozhodne pomôcť profesorovi,
ktorý zločiny vyšetruje a pri tom im pomáha jeho kamarátka. Podľa všetkého
okrem páchateľa nájdu aj niečo, čo otrasie základmi ritmatického sveta. Kniha je
dokonca ilustrovaná. Anotácia sľubuje epický príbeh, však séria ma predsa len
jeden obrovský nedostatok – prvý diel vyšiel pred štyrmi rokmi a pokračovanie
je stále v nedohľadne (hoci už má aspoň názov).
Scot Westerfeld - Leviatan (Leviatan #1)
Celú trilógiu
vydalo v českom preklade vydavateľstvo Knižní klub.
Dej sa
odohráva v alternatívnej steampunkovej minulosti krátko pred prvou
svetovou vojnou. Svet je rozdelený na dve základné skupiny a to na ľudí,
ktorí ovládajú mohutné parné vojnové stroje a potom na tých, ktorých
vynálezy fungujú ako vzducholode, parné vlaky alebo ponorky. Ako je vidieť,
táto séria doslova dýcha parou a na jej základoch je vystavaný celý svet. Príbeh
prvej knihy sa sústreďuje na osudy nelegitímneho syna zavraždeného Františka
Ferdinanda a na jeho útek nielen pred vlastným strýkom. Na svojej ceste
stretne mnoho ľudí, no vďaka jednému škótskemu dievčaťu sa dostane až na palubu
vzducholode Leviatan, ktorá funguje ako obrovský ekosystém zložený z veľrýb,
netopierov, včiel, šesťnohých psov a iných strovení, vďaka čomu je táto
vzducholoď prakticky neporaziteľná. Pri tejto sérii je však žáner steampunk na
pomedzí s dieselpunkom, do ktorého spadajú príbehy odohrávajúce sa v čase
prvej a druhej svetovej vojny, teda v dobe, keď svetu „panujú“ naftou
ovládané stroje. Avšak v prospech steampunku vypovedá aj fakt, že vojnové
stroje tu fungujú na báze pary a nie nafty.
Máte v tomto žánri nejaké obľúbené
knihy/série?
žáner new adult
žáner high fantasy
žáner dystópia
žáner urban fantasy
žáner mythopoeia
žáner time travel
žáner paranormálna romanca
žáner low fantasy
žáner magický realizmus
žáner space opera
žáner historická fikcia
žáner gotický román (klasický)
žáner gotický román (moderný)
žáner autorská rozprávka
žáner planetary romance
žáner temná fantasy
žáner alternatívna história
žáner science fantasy
žáner high fantasy
žáner dystópia
žáner urban fantasy
žáner mythopoeia
žáner time travel
žáner paranormálna romanca
žáner low fantasy
žáner magický realizmus
žáner space opera
žáner historická fikcia
žáner gotický román (klasický)
žáner gotický román (moderný)
žáner autorská rozprávka
žáner planetary romance
žáner temná fantasy
žáner alternatívna história
žáner science fantasy
Fúha, to som sa zase dozvedela niečo nové z teórie žánrov :D
OdpovedaťOdstrániťTemné hmoty som čítala, keď som mala asi 12 a popravde, boli to knižky (okrem HP) kvôli ktorým som začala vážne že čítať. Dodnes ich milujem.
Unpopular opinion: Cassanandru Clare nemôžem vystáť, takže mechanická séria ma minula a Inkarceon ma nezaujal. Naopak Ritmatik bol viac ako brutálny a riadne ma štve, že sa Sanderson inými vecami zaoberá práve a nie pokračovaním :D
Sérku Leviatan mám zmáknutú tiež - d.o.k.o.n.a.l.o.s.ť. :DDD Tam podľa mňa steampunk vo všeobecnosti zohrával najväčšiu rolu. A sadlo to tam ako riťka na šerbel: prostredie + príbeh
Inak, čauko! :DD
Ahoj, Adi. :D
OdstrániťNuž, som rada, že týmito článakmi aspoň niekomu rozširujem obzory - teda, okrem seba, keďže teraz sa už venujem žánrom, ktoré nemám až tak veľmi načítané.
Unpopular opinion: Cassandru nemám ani ja nejako rada. Teda, jej knihy som čítala, ale nie je to niečo, čo by mi výrazne zmenilo život a kebyže to čítam dnes, asi tomu dám oveľa horšie hodnotenie ako kedysi.
Ja sa na Ritmatika ešte len chystám, ale keďže je pokračovanie v nedohľadne, nijako sa s tým neponáhľam. :)
No, možno dám šancu aj tomu Leviatanovi. Uvidím. Ja a voľný čas sa v poslednom čase nejako obchádzame vo dverách. A srdcervúco jeden druhému mávame na rozlúčku.
Tomu rozumiem dokonale :D Ak chceš, potom ti sérku Leviatana požičiam, neviem, či sa dá ešte zohnať :D Ale od toho týpka, čo to napísal, som čítala aj to Škaredí/Krásni, ale to sa mi vôbec nepáčilo. Ani som to nedočítala.
OdstrániťAle ty čítaš dosť, pokojne si daj aj pauzu niekedy! :D
Ja si dávam pauzu v čítaní, len si to málokto uvedomuje. :D
Odstrániť