streda 22. novembra 2017

Top 10 #10: Parou ovplyvnený steampunk



 
Opäť som sa rozhodla rozšíriť si aj vlastné obzory a pustila som sa do žánru, ktorý v mojej knižnici alebo v kindli nie je až taký frekventovaný. Čo ale neznamená, že by bol o niečo menej zaujímavý alebo pútavý. Dokonca som sa dozvedela, že do tohto žánru patria aj knihy, o ktorých by som to nepovedala. Dámy a páni, aj takto vyzerá steampunk...


Steampunk
Ako žáner spadá pod sci-fi alebo science fantasy, ktorý zahŕňa technológiu a umelecké dizajny, ktoré sú voľne inšpirované priemyselným vývojom parných strojov v 19. storočí. Literárny žáner má svoj pôvod v žánri „cyberpunk“ avšak oproti nemu sa líši tým, že sa príbeh často odohráva v alternatívnej histórii, ktorá najviac pripomína viktoriánske Anglicko 19. storočia alebo americký „divoký Západ“. Okrem toho sa ešte častokrát odohráva v budúcnosti, v ktorej má veľké slovo para a ľudia ju používajú ako hlavný zdroj nielen v priemysle, ale prakticky vo všetkých oblastiach života.
Steampunk ako žáner býva často zamieňaný s dvomi žánrami. Jedným je už spomenutý cyberpunk a tým druhým je Neo-Victorian. Avšak rozdiely medzi nimi existujú. Diela cyberpunku sú zasadené do budúcnosti a väčšinou sa sústreďujú na kombináciu biedneho života a špičkovej techniky, takisto sa tu objavujú najnovšie výdobytky modernej techniky ako sú umelá inteligencia a kybernetika (klasickým príkladom tohto žánru je séria Mesačné kroniky od Marissy Meyer). Naproti tomu sa Neo-Victorian zaoberá hlavne viktoriánskym umením, ktoré je pomiešané v modernými princípmi a technológiami. Viac ako v literatúre sa s týmto žánrom môžeme stretnúť vo všakovakých médiách, napr. v časopisoch. V knihách sa tento žáner zaoberá skôr prepisovaním klasických viktoriánskych dejín, väčšinou s fantastickým twistom (najpodobnejším dielom tejto charakteristike by bol Jonathan Strange & pán Norrell).
Naproti tomu steampunk sa venuje anachronickým technológiám a „retro“ vynálezom spôsobom, akým ich mohli vidieť ľudia žijúci v 19. storočí a toto všetko je zasadené do prostredia, v ktorom je podobným spôsobom videná móda, kultúra, architektúra a celkovo umenie. V skratke to znamená, že je to v podstate viktoriánska éra so všetkým čo k tomu patrí, ale čo sa týka vedy a techniky, pokrok je na trochu vyššej úrovni, takže para v podstate riadi celý svet a niektoré vynálezy vyzerajú ako vystrihnuté z časopisu o modernej vede (až na to, že ten stroj bude najskôr poháňať para).
V knihách je však dosť náročné nájsť čistý steampunk, čiže v praxi to znamená len toľko, že často býva kombinovaný s prvkami z iných žánrov, väčšinou to býva fantasy alebo horor, avšak často sa objavujú aj iné prvky. Nezriedka dokonca narazíte na steampunk high fantasy alebo steampunk dystópiu.
Ikonickými autormi tohto žánru sú napríklad Jules Verne, H. G. Well alebo aj moderní autori ako Philip Pullman, Scott Westerfeld alebo Stephen Hunt.



Gail Carriger – Etiketa & špionáž (Akadémia pre mladé dámy #1)

Prvé dve knihy tejto štvordielnej série vyšli v českom aj slovenskom preklade vo vydavateľstve Cooboo.
Táto séria predstavuje klasický prípad žánru steampunk. Hlavné hrdinky navštevujú akúsi akadémiu pre mladé dámy, ktorá ich učí všetkým zákutiam etikety a nielen tomu. Okrem toho sú mladé dámy zaučované aj do tajov špionáže, avšak toto nie práve „dámske“ zamestnanie vykonávajú s gráciou a slušným vychovaním dokonalej debutantky. Prostredie alternatívnej viktoriánskej éry pripravilo naozaj elegantné kulisy a jednotlivé parné vynálezy zase ozvláštnili dej. Takže tu okrem úklon a lichôtok lietajú aj vzducholode. Okrem tejto série autorka napísala aj sériu Parasol Protectorate a tieto dve série majú spoločné viac, než sa na prvý pohľad môže zdať. Obe sa odohrávajú v rovnakom svete, len s tým rozdielom, že Etiketa & špionáž sa odohráva dvadsaťpäť rokov pred sériou Parasol Protectorate. Okrem týchto dvoch sérií sa v rovnakom svete odohráva aj séria The Custard Protocol, ktorá sa zase odohráva niekoľko desiatok rokov po udalostiach v sérii Parasol Protectorate. Dalo by sa teda povedať, že Gail je autorka, ktorej para jednoducho učarovala.

Betsy Cornwell – Mechanica (Mechanica #1)
Táto kniha nebola preložená.
Hlavná hrdinka tejto série je vynálezkyňa, vďaka čomu si vyslúžila prezývku Mechanica. Takto ju volajú jej zlé nevlastné sestry, aby jej ukázali, že je čímsi menej než sú ony. Pripadá vám to známe? Nečudujte sa. Táto kniha je totiž jednám z mnohých retellingov klasickej Popolušky, táto však so steampunkovým twistom. Viac ako na romantiku sa autorka zamerala na objavovanie tajomstiev a na budovanie parných strojov, ktoré všetkým vyrazia dych. Hlavná hrdinka nájde tajnú dielňu svojej matky a v nej ukryté všakovaké kovové zvieratká, ktoré „vedie“ mechanický kôň. Avšak nebojte sa, neprídete ani o princa. Ale kvôli tomu, že sa väčšina deja zameriava hlavne na nové vynálezy, na romantiku už neostalo miesto. Preto v tomto príbehu autorka zvolila skôr feministický koniec, ktorý ukazuje, že Popoluška nepotrebuje princa, aby bola šťastná. Ale na druhej strane je to celkom obstojný návod na to, ako sa z chudobnej dievčiny môže stať vcelku úspešná podnikateľka.

Daniel Tučka – Pelyněk (Pelyněk #1)
Z pripravovanej trilógie zatiaľ vyšli prvé dve knihy. Vydáva vydavateľstvo Straky na vrbě.
Mňamózna obálka pripomína niečo z dielne geniálneho Alfonsa Muchu, čím určite zaujme nejedného tuzemského čitateľa. Okrem toho kniha sľubuje aj zaujímavý príbeh, v ktorom sa v plnom prúde preháňajú vzducholode a čítajú sa mechanické knihy. Príbeh je ladený dobrodružne a venuje sa niekoľkým hrdinom, ktorý sa vybrali na veľkolepú misiu na záchranu ich sveta... alebo elektriny? Anotácia sľubuje aj rôznorodých hrdinov a podľa všetkého je to skupinka, ktorá by sa za normálnych okolností nestretla. Svet sám o sebe tiež vyzerá zaujímavo, menu a platidlo tu vraj predstavujú knihy, symbolom bohatstva nie je zlato ale drevo a para tu má svoje neoddeliteľné miesto. Nuž, rozhodne niečo, čo stojí za pozornosť.

Ken Liu – Cnosti králů (Dynastie pampelišek #1)
Prvý diel pripravovanej trilógie nedávno v českom preklade vydalo vydavateľstvo Host.
Na prvý pohľad môže táto séria pôsobiť ako epická fantasy. Rozsiahly svet, ktorý zjednotil cisár a ktorý sa snaží uspokojiť svoje obrovské ego stavaním všakovakých projektov, ktoré ľudí už unavujú, vďaka čomu sa chcú búriť a cisára sa zbaviť. Nájdete tu všakovaké zaujímavé postavy, hlavne veľa intríg a boje o moc. Teda nič, čo by sme predtým nevideli v iných veľkolepých epických ságach (z ktorých mnohé vyšli práve vo vydavateľstve Host). No keď sa bližšie zadívate na obálku, všimnete si kresby, ktoré až príliš pripomínajú vzducholode a po opakovanom prečítaní anotácie zistíte, že vás neklame zrak. Táto séria je naozaj ovplyvnená aj žánrom steampunk, nakoľko tých vzducholodí tam bude naozaj pomerne veľa, rovnako aj iných výdobytkov techniky. No okrem toho zažijete aj obrovské dobrodružstvo a bude vám ho rozprávať párik postáv, ktoré spojili okolnosti len preto, že obaja túžia po vzbure a zvrhnutí cisára. Takže v podstate niečo ako denníček rebelanta, ktorému nad hlavou lietajú vzducholode. To znie viac ako len zaujímavo.

Cassandra Clare - Mechanický anjel (Pekelné stroje #1)
Trilógia vyšla v slovenskom preklade vo vydavateľstve Slovart, v češtine v YOLi.
Rovnako ako väčšina (alebo sú to všetky?) kníh tejto autorky, aj táto séria sa odohráva v Tieňoloveckom svete. Dej tejto trilógie je zasadený do viktoriánskeho Anglicka. Hlavná hrdinka sa vyberie na dlhú cestu, aby mohla nájsť brata, no miesto toho nájde čosi iné. Keďže táto séria patrí do už väčšieho a väčšine čitateľom známeho sveta, nájdeme tu rovnaké prvky, to znamená rovnaké nadprirodzené bytosti, teoreticky veľmi podobný alebo totožný scenár čo sa týka vývoja deja. Okrem toho sa však autorka trošku pohrala s kulisami a sem-tam sa tam objaví čosi inšpirované parnou érou impéria. Kto má rád knihy tejto autorky, tak trilógiu rozhodne ocení, nie som si istá zvyškom publika. Aj keď je pravda, že zo všetkých kníh, ktoré Cassandra napísala, je táto trilógia asi najlepšia. Aj vďaka steampunkovým prvkom a faktom, že sa séria odohráva niekoľko desiatok rokov pred udalosťami hlavnej série Nástroje smrteľníkov.

Genevieve Cogman – Neviditelná knihovna (Neviditelná knihovna #1)
Prvé dve knihy tejto zatiaľ päťdielnej série v českom preklade vydalo vydavateľstvo Omega.
Príbehy odohrávajúce sa v knižnici sú pre mnohých knihomoľov veľmi príťažlivé. Táto kniha je aj o tom, že zbieranie kníh môže byť nebezpečné. Hlavná hrdinka je profesionálna špiónka a pracuje pre organizáciu, ktorá sa venuje zbieraním dôležitých beletristických diel zo všakovakých časových období. Spoločne so svojim asistentom je vyslaná do alternatívneho Londýn, kde majú získať jednu nebezpečnú knihu. Tá je však ukradnutá skôr, ako sa k nej dostanú, a preto sa vydajú ju hľadať. Avšak ukazuje sa, že ju nehľadajú ako jediní. Alternatívny Londýn je plný mágie a kúzelníkov, takisto tu nechýbajú ani steampunkové kulisy a tajomstvá. Samotný nápad je veľmi zaujímavý, rozhodujúce je však spracovanie. Autorka sa rozhodla spracovať prvky viacerých žánrov a vyzerá to tak, že sa takisto snažila predstaviť čitateľom napínavé dobrodružstvo.

Catherine Fisher – Inkarceron (Incarceron #1)
Prvý diel dilógie v slovenčine vydalo vydavateľstvo Ikar. V češtinu celú dilógiu vydalo vydavateľstvo Knižní klub.
Názov knihy i samotnej série odkazuje na futuristické väzenie, ktoré je nesmierne obrovské. Až tak veľmi, že sa v jeho vnútri nenachádzajú len cely, ale aj chodby, lesy, hory, mestá a dokonca aj moria. V tomto väzení v súčasnosti žijú potomkovia originálnych väzňov a nikto z nich nikdy nebol vonku. No aj tak sa nájde jeden z nich, kto sníva o minulých dobách a o svete tam vonku. Tento svet pôsobí ako čosi vystrihnuté z minulého storočia, avšak lemujú ho steampunkové vynálezy. Príbeh sa sústreďuje na opisovanie rôznych druhov väzenia, o útekoch z nich a čo by ti bolo za dystopickú sériu, keby v nej niekto nebojoval za záchranu sveta.

Bec McMasater – Kiss of Steel (London Steampunk #1)
Táto päťdielna séria nebola preložená.
Dej sa odohráva v alternatívnom Londýne, kde vládne veda a technika. Je bežné, že ľudia majú mechanické časti tela. Niektorých dokonca pokrok tak veľmi premenil, že už viac ani nie sú ľuďmi. Hlavná hrdinka sa túži skryť pred istým vojvodom a ako úkryt si zvolí jednu z najnebezpečnejších londýnskych štvrtí. Pre ňu je to bezpečný úkryt, pre niektorých domov. Tu sa stretne s mužom, ktorý to tam celé vedie. Ten ju môže ukryť, ale takisto ju môže zneužiť pre svoju pomstu voči vojvodovi, ktorý ho premenil na monštrum. Všetky kulisy sú naozaj zaujímavé, avšak v konečnom dôsledku je nutné povedať o sérii jedno – v skutočnosti ide o urban fantasy so steampunkovým twistom, a preto by bolo nemúdre očakávať od tejto série čokoľvek iné. Čím však nechcem povedať, že nie je zaujímavá. Iba varujem pred chybou, ktorú urobili mnohí čitatelia.

Brandon Sanderson – Ritmatik (Ritmatik #1)
Zo zatiaľ plánovanej dilógie zatiaľ vyšiel v origináli len prvý diel. V slovenskom preklade vydalo vydavateľstvo Slovart, v češtine Talpress.
Brandon Sanderson je autor, ktorého nie je potrebné dlho predstavovať. Preslávil sa svojimi fantasy sériami a tvorbou pre dospelých, avšak ukazuje, že dokáže stvoriť aj dobré príbehy určené pre mladších čitateľov. Táto séria sa venuje svetu ritmatikov a hrdinovi, ktorý túži po tom, aby sa stal jedným z nich. Prostredie i samotný svet sú veľmi zaujímavé, avšak pri autorovi tohto formátu sa to tak trochu očakáva. Príbeh sa sústreďuje aj na pátranie po záhadnom páchateľovi, ktorý v noci z izieb unáša študentov a necháva po nich len niekoľko kvapiek krvi. Hlavný hrdina sa rozhodne pomôcť profesorovi, ktorý zločiny vyšetruje a pri tom im pomáha jeho kamarátka. Podľa všetkého okrem páchateľa nájdu aj niečo, čo otrasie základmi ritmatického sveta. Kniha je dokonca ilustrovaná. Anotácia sľubuje epický príbeh, však séria ma predsa len jeden obrovský nedostatok – prvý diel vyšiel pred štyrmi rokmi a pokračovanie je stále v nedohľadne (hoci už má aspoň názov).

Scot Westerfeld - Leviatan (Leviatan #1)
Celú trilógiu vydalo v českom preklade vydavateľstvo Knižní klub.
Dej sa odohráva v alternatívnej steampunkovej minulosti krátko pred prvou svetovou vojnou. Svet je rozdelený na dve základné skupiny a to na ľudí, ktorí ovládajú mohutné parné vojnové stroje a potom na tých, ktorých vynálezy fungujú ako vzducholode, parné vlaky alebo ponorky. Ako je vidieť, táto séria doslova dýcha parou a na jej základoch je vystavaný celý svet. Príbeh prvej knihy sa sústreďuje na osudy nelegitímneho syna zavraždeného Františka Ferdinanda a na jeho útek nielen pred vlastným strýkom. Na svojej ceste stretne mnoho ľudí, no vďaka jednému škótskemu dievčaťu sa dostane až na palubu vzducholode Leviatan, ktorá funguje ako obrovský ekosystém zložený z veľrýb, netopierov, včiel, šesťnohých psov a iných strovení, vďaka čomu je táto vzducholoď prakticky neporaziteľná. Pri tejto sérii je však žáner steampunk na pomedzí s dieselpunkom, do ktorého spadajú príbehy odohrávajúce sa v čase prvej a druhej svetovej vojny, teda v dobe, keď svetu „panujú“ naftou ovládané stroje. Avšak v prospech steampunku vypovedá aj fakt, že vojnové stroje tu fungujú na báze pary a nie nafty.

Máte v tomto žánri nejaké obľúbené knihy/série?


4 komentáre:

  1. Fúha, to som sa zase dozvedela niečo nové z teórie žánrov :D
    Temné hmoty som čítala, keď som mala asi 12 a popravde, boli to knižky (okrem HP) kvôli ktorým som začala vážne že čítať. Dodnes ich milujem.
    Unpopular opinion: Cassanandru Clare nemôžem vystáť, takže mechanická séria ma minula a Inkarceon ma nezaujal. Naopak Ritmatik bol viac ako brutálny a riadne ma štve, že sa Sanderson inými vecami zaoberá práve a nie pokračovaním :D
    Sérku Leviatan mám zmáknutú tiež - d.o.k.o.n.a.l.o.s.ť. :DDD Tam podľa mňa steampunk vo všeobecnosti zohrával najväčšiu rolu. A sadlo to tam ako riťka na šerbel: prostredie + príbeh

    Inak, čauko! :DD

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ahoj, Adi. :D
      Nuž, som rada, že týmito článakmi aspoň niekomu rozširujem obzory - teda, okrem seba, keďže teraz sa už venujem žánrom, ktoré nemám až tak veľmi načítané.
      Unpopular opinion: Cassandru nemám ani ja nejako rada. Teda, jej knihy som čítala, ale nie je to niečo, čo by mi výrazne zmenilo život a kebyže to čítam dnes, asi tomu dám oveľa horšie hodnotenie ako kedysi.
      Ja sa na Ritmatika ešte len chystám, ale keďže je pokračovanie v nedohľadne, nijako sa s tým neponáhľam. :)
      No, možno dám šancu aj tomu Leviatanovi. Uvidím. Ja a voľný čas sa v poslednom čase nejako obchádzame vo dverách. A srdcervúco jeden druhému mávame na rozlúčku.

      Odstrániť
    2. Tomu rozumiem dokonale :D Ak chceš, potom ti sérku Leviatana požičiam, neviem, či sa dá ešte zohnať :D Ale od toho týpka, čo to napísal, som čítala aj to Škaredí/Krásni, ale to sa mi vôbec nepáčilo. Ani som to nedočítala.
      Ale ty čítaš dosť, pokojne si daj aj pauzu niekedy! :D

      Odstrániť
    3. Ja si dávam pauzu v čítaní, len si to málokto uvedomuje. :D

      Odstrániť