Knižné spektrum #1

Nedávno som rozmýšľala nad tým, aký druh čitateľa vlastne som. Zo všetkej teórie, ktorú do nás neustále tlačia, sa na mňa predsa len niečo nalepilo. Jednou kategóriou čitateľa je aj čitateľ emotívny, teda taký, ktorý číta kvôli emóciám. Uvedomila som si, že pre mňa je veľmi dôležitá emócia, ktorú vo mne kniha zanechá. A tak nejako vznikla táto nová rubrika...

Na úvod:

Určité farby v človeku vyvolávajú určitú emóciu. Jedna farba však môže reprezentovať niekoľko emócií. V každom článku si vyberiem jednu farbu a jednu emóciu, ktorú môže predstavovať. A potom vám predstavím päť kníh a vysvetlím, prečo sa mi s touto emóciou spájajú.

farba: modrá = smútok

téma: knihy, ktoré ma rozplakali

Patrick Ness – Sedem minút po polnoci

Patrick Ness rozpovedal príbeh trinásťročného chlapca, ktorého v noci navštevuje podivné stromové monštrum a rozpráva mu príbehy. Táto kniha je možno útla, ale má o to silnejšie posolstvo. Je o neľahkých životných situáciách a o tom, ako odlišne sa môžeme vyrovnávať so stratami. Kniha ma niekoľkokrát dojala, no rozplakala ma až vtedy, keď ma naučila niečo naozaj podstatné – niekedy nemusíme nástojčivo držať ruku, ktorá sa k nám naťahuje. Pretože je správne chcieť sa posunúť vpred.

Jay Asher – Mŕtve dievča neklame (Thirteen Reason Why)

Táto kniha nepropaguje samovraždu a netvrdí, že je jediným riešením problémov. Netvrdí, že tí, ktorí si siahnu na život, sú zbabelci. Nenavádza nás, že je správne obviňovať ostatných, pretože je to jednoduchšie. Táto kniha je v skutočnosti návodom – návodom na to, ako vo svojom okolí vidieť ľudí, ktorí zúfalo volajú o pomoc, no ostatní ich ignorujú. Chce nás naučiť, že niekedy stačí jediný človek, aby sa predišlo tragédii. Chce z nás urobiť toho človeka, ktorý by tej tragédii mohol zabrániť.

Amanda Lovelace – The Princess Saves Herself in This One

Niektorí ľudia tvrdia, že básne v tejto zbierke nie sú básňami. Že hoci mala autorka ťažký život, nedáva jej to právo nútiť ostatných cítiť sa mizerne. Možno títo ľudia majú pravdu, možno nie. Rozhodnutie je na konkrétnom čitateľovi. Ja poézii nerozumiem. Väčšinou básne naozaj nečítam. Táto zbierka ma však zaujala. Hlavne svojim názvom. Začítala som sa a pristihla som sa pri tom, že som skutočne rozcítená. Pretože autorka si toho prežila veľa. Možno to niekoho prinútilo cítiť sa pochmúrne. Mne to ukázalo, že v každom sa skrýva neuveriteľná sila, ktorú ak objavíme, môžem nám zachrániť život. Rovnako, ako to dokázala tá pomyselná princezná tejto zbierky.

Kelly Oram – Cider & Ella

Táto kniha nie je recept na hollywoodsku ulepenú romantiku. Hoci to tak môže pôsobiť. Hlavná hrdinka v tejto knihe prišla o všetko a denne prechádza bolesťou takou hroznou, že si ju väčšina z nás nevie ani len predstaviť. Permanentne ma rozplakávala v každej druhej kapitole. Rodina nás vie v mnohom podržať, no nie vždy to tak je. Hlavne ak si k nej musíte vytvoriť úplne nový vzťah. Ale ako to urobiť, keď máte v skriniach toľko kostlivcov? V knihe je možné nájsť odpoveď, ale to až po tom, ako ma hrdinka zobrala na emocionálnu húsenkovú dráhu a odmietla ma odtiaľ pustiť, až kým som nevyzerala ako reklama na zúfalstvo.

Markus Zusak – Zlodejka kníh

Knihy o vojne vo všeobecnosti nečítam. Asi sú tie príbehy na mňa príliš silné. Ale táto konkrétna si ma niečím získala. Možno aj tým, ako o nej moja kamarátka dookola rozprávala. Vo vnútri sa skrýval nielen netradičný rozprávač, ale aj čosi iné. Alebo skôr ktosi? Malí ľudkovia, ktorí žili svojimi každodennými problémami, snažiac sa nevnímať vojnu, ktorá im neustále klopala na dvere. Bolo to silné, emocionálne a dychberúce. Prečo? Pretože viem, že sa to pokojne mohlo stať. A nielen preto mi táto kniha zlomila srdce.

Aké knihy dokázali rozplakať vás?