Výnimočné priateľstvo | Môj priateľ tučniak

Autor: Tom Michell 
Názov: Môj priateľ tučniak (angl. The Penguin Lessons) 
Slovenské alebo české vydanie: NOXI, 2016 (SR aj ČR) 
Hodnotenie na GR: 4.02

Tom Michell, mladý učiteľ angličtiny, zažíva v poperónovskej Argentíne nečakané dobrodružstvo. Nebolo to ale odvážne spoznávanie latinskoamerických krajín, na ktoré sa toľko tešil. Jeho život zmení smer, keď počas výletu v Uruguaji zachráni tučniaka špinavého od ropy a dechtu, ležiaceho na pobreží plnom mŕtvych vtákov. Očistí ho a chce ho vrátiť do mora, kam patrí. Tučniak s tým však nesúhlasí. V tom momente sa začína ich spoločná cesta.
Keď sa vráti do školy s tučniakom, všetci sa o nich dozvedia a Juan Salvador sa dostane do centra pozornosti – bude z neho maskot školského tímu, dôverník domácej, spoluhostiteľ Tomových party a inštruktor plávania. Napriek ťažkým časom perónistickej vlády, hrozivej ekonomike a politickým bojom v Argentíne, Juan Salvador všetkých okolo seba rozveseľuje.
Michell dal tučniakovi meno Juan Salvado, čo znamená zachránený – napokon sa však ukáže, že práve Juan Salvado zachránil Toma Michella.

„Tak veľa ľudí je zaujatých vecami, ktoré ich nikdy neurobia šťastnými!“

Tom Michell nie je spisovateľom. Aspoň nie v pravom slova zmysle. Keď bol mladší, strávil niekoľko rokov ako učiteľ angličtiny v Južnej Amerike. Táto skúsenosť ho mnohému naučila. Navštívil nové miesta, všeličo objavil, no jedna skúsenosť ovplyvnila celý jeho život. Až tak veľmi, že sa o nej, o niekoľko desiatok rokov neskôr, rozhodol napísať knihu. Aby tak jeho príbeh mohol inšpirovať aj iných ľudí.

Hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá, táto kniha nie je dielom fikcie. Udalosti, ktoré sú v nej opísané, sa naozaj stali. Táto kniha je vlastne autorovou biografiou, hoci sa viac ako čomukoľvek inému venuje jednej udalosti z jeho života. Nedozvedela som sa, kde sa, napríklad, autor narodil alebo aké mal detstvo. Nepoznám mená jeho súrodencov a neviem, či nejakých mal. Viem však veľa o príhode, ktorá mu doslova zmenila život.

Exotické prostredie Južnej Ameriky ma priviedlo až do obdobia sedemdesiatych rokov. V tomto čase sa mladý, dvadsaťtriročný Tom Michell vydáva na cestu späť do Argentíny, kde vyučuje angličtinu na jednej z internátnych škôl. Opisuje svoju mladosť a to, čo zažil, čím sa jeho výpoveď stáva zároveň niekoľkými žánrami.

Kvôli svojej nenahraditeľnej historickej hodnote je tak trochu aj učebnicou dejepisu. Venuje sa udalostiam, ktoré v tom čase otriasli Latinskou Amerikou. Rozpráva o nich ako priamy účastník, vďaka čomu svojim slovám dodáva hodnotu, ktorá je oveľa cennejšia ako čokoľvek, čo vytvoria pisatelia učebníc dejepisu.

Tom Michell však svojim čitateľom sprostredkúva hlavne emóciu. Smiech jednoduchých ľudí žijúcich na kraji chudoby; príbehy ľudí, pre ktorých sú dôležité úplne iné hodnoty ako pre súčasného človeka. Prináša však so sebou aj plač a utrpenie trpiacich. Ale to je v poriadku. Táto výpoveď má byť reálna.

Zároveň je táto útla knižočka aj cestopisom. Tom Michell ma zobral na úžasne fascinujúcu cestu až k civilizáciou nedotknutým plážam plných všakovakých morských živočíchov, od malých tučniakov až po obrovské mrože. Kráča v pustinách okrajových častí Čile, cestuje večne meškajúcimi vlakmi v Uruguaji a objavuje zákutia vždy živého Buenos Aires. Sprostredkoval mi jedinečný pohľad na tento vzdialený svet, ukázal mi, ako ho videl on. Bola som fascinovaná tým, čo všetko videl a prežil. A chcela som viac.

„Dúfal som v nemožné a veril som, že ten tučniak prežije, pretože od tej chvíle mal meno a s menom sa dostavila nádej a puto, ktoré malo pretrvať po celý život.“

V krásach prírody sa prepletali ľudia, ich osudy a výpovede. Ich skutočný život. Nie to, čo niekedy vidíme na obrazovkách televízorov. Ja som videla život ľudí s ich radosťami a každodennými starosťami. Uvedomila som si, aké ťažké je pre nich niekedy sa pretĺkať. Čo všetko musia robiť, aby ich rodiny mali čo jesť a kde spať. A viete, čo som sa ešte naučila? Že tí ľudia tam boli šťastní.

Nepotrebovali honosné domy a drahé autá. Pre nich nič neznamenali. Pretože tí ľudia si uvedomovali, čo je v živote skutočne dôležité. Vďaka slovám Toma Michella ma títo ľudkovia dokázali inšpirovať. Avšak v tejto knihe je dôležité ešte čosi. Niečo nenápadné, čo nám občas vstúpi do života bez toho, aby sme na to boli pripravení. V tom čase, keď sa to stane, ešte nevieme, čo všetko to zmení. Čo nám to prinesie, čo všetko ukáže.

Niektorí ľudia to volajú náhoda, iný osud. Pre Toma Michella to bol tučniak. Malé operené stvorenie, ktoré našiel na pláži plnej mŕtvych tučniakov obalených v rope. A tam uprostred toho všetkého našiel jediného tučniaka, ktorý ešte stále bojoval. Trepotal krídlami, chcel prežiť. Možno mal šťastie, že práve v tej istej chvíli okolo kráčal učiteľ angličtiny, ktorý ho so sebou zobral do hotela. Čo viedlo k zrodu neobyčajného priateľstva. Také, ktoré dokáže ovplyvniť život a všetkých okolo seba.

Vďaka tomuto príbehu som sa zrazu na svet pozerala úplne inak. Začala som si uvedomovať, ako veľmi nás niečo dokáže ovplyvniť. Niekedy na to stačí len tučniak, ktorý načúva našim problémom. To malé stvorenie, ktoré je šťastné, že nás vidí, raduje sa z prítomnosti ostatných a pri ktorom sa ostatní zrazu pristihnú pri tom, že chcú byť lepší. A na to všetko stačí tučniak. V očiach niektorých ľudí to navždy ostane len zviera, no vďaka tomuto príbehu si snáď ešte viac uvedomujem, aké sú zvieratá vnímavé a ako veľmi zjavne prežívajú svoje emócie, čím obohacujú naše životy.

Môj priateľ tučniak je nenápadná a útla knižočka, ktorá v sebe ukrýva neskutočne silný a veľký príbeh. Autobiografický príbeh nie je len rozprávaním o nečakanom priateľstve. Zároveň je cestopisom, reportážou i dielom s hlbokou filozofiou. Čítanie mi sprostredkovalo pohľad na mnohé stránky života. Vnímala som starosti i radosti ľudí nepoznačených dychtením po všetkom hmotnom. Smiala som sa, plakala a hltala každé slovo.

Na stránkach sa mi odkrýval neskutočne výnimočný príbeh vyskladaný z rôznych epizód a príbehov. Všetky ich však spájal jediný tučniak a neočakávané priateľstvo, ktoré ho spájalo s učiteľom Tomom Michellom. Príbeh ma v mnohom inšpiroval. Zničil ma. Prinútil ma premýšľať. Takisto som si vďaka nemu uvedomila, ako žalostne málo je táto kniha známa. A viem, že je to škoda. Pretože takéto nenápadne obrovské príbehy vo svojom živote potrebujeme – aj keby len na to, aby nám pripomenuli, že zmenu nám môže priniesť čokoľvek. Niekedy to môže byť nevzdávajúci sa tučniak pokrytý ropou.