Medzinárodný deň
pôvodného obyvateľstva sveta bol vyhlásený
v roku 1994 vďaka Organizácii spojených národov a pravidelne si ho
pripomíname od roku 1995. Pritom „pôvodné obyvateľstvo“ predstavuje skupinu asi
370 miliónov ľudí, čo tvorí v prepočte necelých 5 percent celkovej
populácie sveta, a dorozumievajú sa zhruba 7000 jazykmi (pričom sa odhaduje, že
na celom svete sa používa približne 7111 jazykov) a predstavujú 5000
samostatných kultúr. Práve z dôvodu zachovania tejto rôznorodosti bol
vyhlásený tento pamätný deň, ktorého cieľom je nielen podpora a ochrana
pôvodných obyvateľov na celom svete, ale aj posilnenie medzinárodnej
spolupráce, ale hlavne riešenie problémov, ktorým musí pôvodné obyvateľstvo
čeliť (spojené napríklad s dodržiavaním ľudských práv, so životným
prostredím, so vzdelávaním alebo zdravotnou starostlivosťou).
Preto
je najvhodnejšie pripomenúť si tento deň knihami, v ktorých pôvodné
obyvateľstvo bojuje o zachovanie svojej kultúry (pričom nie vždy vyhráva).
Libbie Hawker –
Tidewater
Najklasickejší
príbeh o tom, ako sa dve rozdielne kultúry stretli a nedopadlo to
úplne dobre, je historická udalosť vzniku prvej britskej kolónie v Amerike.
Jamestown a jeho história bola spracovaná rôznymi spôsobmi a sám príbeh
sa veľmi často líši. Jeho podstata však ostáva rovnaká – dve odlišné kultúry,
pričom nie je jasné, či dokážu obe obstáť. O tejto tematike sa dá nájsť
veľmi veľa kníh alebo dokumentárnych filmov a stačí si len vybrať.
Tidewater som sa tu rozhodla spomenúť preto, lebo autorka má veľa skúseností s písaním
príbehov o silných ženách našej minulosti. Hoci jej prístup je viac
beletristický, opiera sa o skutočné udalosti a hlavne historicky
presné fakty, takže vo výsledku ponúka vcelku akurátny obraz o tom, ako to
mohlo vyzerať, keď sa Angličania prvýkrát stretli s Indiánmi. A hlavne
o tom, či dokážu staré zvyky obstáť v boji proti tým novým.
Petra Stehlíková –
Naslouchač (Naslouchač #1)
(recenzia)
Séria
Naslouchač sa aj vďaka minuloročnému Humbooku stala hitom, no možno sa niektorí
pýtate, čo robí práve v tomto zozname. Vo svojej podstate však hovoríme o pôvodných
obyvateľoch, ktorí sa ocitli pod nadvládou iného národa, ktorý vedome potláča
nielen ich kultúru a zvyky, ale aj ich osobnosti. Sklenaři žijú v podstate
ako otroci a občas to vyzerá, že tak žijú dobrovoľne, pričom ľuďom z nížin
to vyhovuje, pretože sa silne magicky obdarovaných obávajú. A hlavne sa
boja toho, že si uvedomia, ako veľmi navrch oproti nim majú. Táto kniha,
vlastne celá séria, je tak klasickým príkladom toho, keď je jedna kultúra
ničená len kvôli niekoho strachu a nepochopeniu. Je jednoduchšie niečo zničiť,
nútiť ostatných, aby na to zabudli, než uznať, že ide o niečo jedinečné,
čo by sa malo zachovať. Toto posolstvo je vo svojej podstate až mrazivé a pripomína
nám, prečo je dôležité chrániť kultúru pôvodných obyvateľov.
Hanya Yanagihara – Lesní
ľudia
Túto
knihu nie je jednoduché niekomu odporúčať, nakoľko nejde o jednoduché čítanie.
Na tejto knihe nie je nič oddychové a pri čítaní niektorých častí je
potrebné mať poriadne otvorenú myseľ. Možno aj vďaka tomu, že sa autorka nevyhýbala
niektorým nie až takým pekným a príjemným záležitostiam, je posolstvo
príbehu o to údernejšie. Je to vlastne predobraz toho, čo vidíme
každodenne a sme z toho už unavení – niekto objaví novú kultúru, kmeň
ukrytý pred civilizáciou, ktorý prežíva skromne, bez modernej techniky alebo
poriadneho oblečenia, ale ľudia sú tu zdraví a šťastní, pretože majú presne
to, čo potrebujú. Lenže moderný človek si to nemyslí, donesie sem svoj odpad,
svoju modernú dobu a svoje náboženstvo, pretože tento novoobjavený národ
považuje za divochov. Pritom svojim správaním dosť úspešne naruší fungujúci
spôsob života a z ľudí, ktorí boli dovtedy schopní dokonale sa o seba
postarať, sa zrazu stanú choré a umierajúce trosky žobrajúce na uliciach o jediný
hlt vody. Autorka predovšetkým píše o viere niektorých ľudí vo vlastnú
nadradenosť, ktorá však väčšinou je práve tým spúšťačom schopným pochovať mnohé
kultúry a premeniť ich na spomienky.
Tomi Adeyemi –
Children of Blood and Bone (Legacy of Orïsha #1)
(recenzia)
Táto
kniha je známa a oslavovaná, hoci niekedy z iných dôvodov, než by
mohla. Autorka sa v nej rozhodla rozpovedať takmer až klasický príbeh utláčaného
národa, ktorý sa nakoniec rozhodne tyranii vzoprieť. Pritom utláčaný národ
vlastne predstavuje skupinku kultúrne silných ľudí, ktorí však majú nadania,
ktorými ich utláčatelia pohŕdajú. Takže sa rozhodli týchto ľudí trestať pre to,
kým sú. Táto kniha je teda dôkazom toho, pred čím často zatvárame oči – že akýkoľvek
národ, bez ohľadu na to, ako vyzerá, ako žije, či ako harmonicky spolunažíva s ostatnými,
môže čeliť silnej nenávisti, ktorá je motivovaná strachom. Podobne ako v sérii
Naslochač, aj v tejto tak máme možnosť sledovať progresívne ničenie jednej
kultúry. Len s tým rozdielom, že v tejto máme možnosť sledovať aj
povstanie zamerané na zachovanie tejto kultúry.
Marie Rutkoski –
Kletba vítězů (Kletba vítězů #1)
(recenzia)
Táto
kniha inšpirovaná Rímskym impériom ponúka zase iný obraz toho, akým spôsobom
bola ničená kultúra pôvodných obyvateľov. Výbojný národ zvaný Valeriáni žijú
len pre vojnu a dobývanie nových území. Robia to pre radosť a hlavne preto,
že skrátka môžu. Takže sa stalo, že niektorého svojho suseda aj dobyli. Pôvodné
obyvateľstvo však neskončilo dobre – tí, ktorí sa im postavili na odpor,
zomreli a tí, čo sa vzdali, boli zotročení a ich kultúra sa premenila
na niečo nežiaduce a nepotrebné. Museli sa prispôsobiť životu tých,
ktorými slúžili, učiť sa ich jazyk a ich zvyky prebrať ako svojej vlastné.
Pričom Valeriáni toto všetko urobili skrátka len preto, že mohli, čo je svojim
spôsobom ešte horšie, než keby to robili pre vidinu zisku. Táto kniha je teda
pripomienkou toho, koľko kultúr a národov bolo zabudnutých a dnes sa
o nich dozvedáme len vďaka dejepisu. Tiež však upozorňuje na to, že niečo
podobné sa deje aj dnes a ak si nedáme pozor, svet zničí ďalšie úchvatné
kultúry. A že sa o to veľmi úspešne pokúša vlastne každý deň.
Poznáte iné knihy o kultúrach pôvodných
obyvateľov bojujúcich o prežitie, ktoré by ste mi chceli odporučiť?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára