Reader Problems Book Tag

V poslednom čase sa cítim veľmi lenivo, nakoľko v práci toho máme naozaj veľa (keďže je ešte stále v prúde perná letná sezóna), takže keď prídem domov, nemám veľmi chuť niečo čítať, radšej si pustím nejaký film (najlepšie animovaný). Preto som sa aj rozhodla vyplniť si nejaký ten tag a hoci som ich našla hneď niekoľko, tento o čitateľských problémoch ma asi najviac oslovil.

Jeho originál nájdete TU.

Na TBR zozname máš asi milión kníh. Ako si vyberáš, čo budeš čítať?

Ja som vždy bola a myslím si, že aj vždy budem, hlavne veľmi náladový čitateľ. Čo v praxi znamená, že čítam to, na čo mám v danej chvíli chuť. Len málokedy sa stane, že mám niečo dopredu naplánované, nakoľko to väčšinou pre mňa nefunguje (a s tým, ako veľa práce občas mám, sa niekedy skrátka plánovať nedá). Občas mám ale tendenciu čítať knihy s podobnou tematikou alebo podobne ladené v rade za sebou. Skrátka, moje čitateľské plány sú nepredvídateľné a presne tak ich mám rada. Aspoň je môj čitateľský zážitok o to zaujímavejší.

Si v polovici knihy, ale vôbec sa ti nepozdáva. Vzdáš to alebo pokračuješ ďalej?

Nuž, priznám sa, ako kedy. Niekedy som v polovici knihy a tá ma totálne nebaví, neznášam ju, najradšej by som ju rituálne spálila a hlavných hrdinov predala na orgány, no napriek tomu v čítaní pokračujem. Niekedy je to z dôvodu masochizmu, inokedy som skrátka zvedavá, či to bude celý čas také príšerné. Alebo len chcem vedieť, či niekto z tých príšerných postáv nakoniec zomrie. Ale potom sú tu prípady kníh, ktoré skrátka nedočítam. Pretože ma nezaujímajú, nudia ma a som presvedčená, že ich publikovanie bol jeden z najväčších omylov ľudstva. S takýmito knihami nestrácam čas, pretože tam vonku je tak veľa dobrého čítania, že skrátka odmietam strácať čas s tým, čo sa mi nepáči.

Koniec roka za dverami a síce sa blížiš splneniu čitateľskej výzvy na Goodreads, ale od úspechu ťa delí príliš veľa kníh. Snažíš sa to dobehnúť?

Mnoho ľudí, ktorí ma poznajú, si myslia, že je pre mňa dôležité, koľko kníh ročne prečítam a väčšinou sa ma pýtajú, ako je možné, že ich dokážem prečítať tak veľa. Väčšinou je to tak, že nepozerám na to, koľko kníh a kedy čítam. Napriek tomu som sa však často pristihla pri tom, ako som pozerala na zväčšujúce sa číslo prečítaných kníh a premýšľala som, či by som nemala čítať viac. Myslím, že som to robila podvedome a ani som si to neuvedomovala, ale na nejakej úrovni ma to obmedzovalo. Dokonca znervózňovalo. A čítanie je niečo, v čom nachádzam oddych a relax, nechcem si to spájať s povinnosťou a určite sa nemienim do ničoho nútiť. Tak som sa tento rok rozhodla urobiť niečo iné – ako svoj cieľ som si zvolila presne 12 kníh, jednu za každý mesiac v roku, čo som zvládla ešte niekedy v januári. Odvtedy je výzva splnená a počet kníh len stúpa. Ale nie som v strese, necítim sa pod tlakom a hlavne si užívam čítanie vtedy, keď chcem a nie preto, že by som mala, lebo potrebujem splniť nejaký smiešny cieľ. Čítanie by sa nikdy nemalo stať pretekmi.

Obálky tvojej obľúbenej série k sebe akosi „nepasujú“. Ako sa s tým vyrovnáš?

Osobne? Fakt nijako. Odlišné obálky mi ani tak neprekážajú, dokážem s nimi žiť. Hlavne v prípade, že sa mi páči ich dizajn a všetko ostatné. V tom prípade môže byť na prvom diele série abstraktný tvar pripomínajúci ružu a na pokračovaní pokojne fotka pozadia hlavného záporáka a bola by som spokojná. Čo ma však fakt rozčuľuje, sú zmeny v rozmeroch. Fakt neznášam, neznášam, neznášam, keď sa niekto rozhodne, že dopekla, prečo by pokračovanie nemalo byť menšie, po prípade väčšie, ako kniha predtým? Ľudia, viete, ako debilne to vyzerá na poličke, keď štvordielna séria zrazu vyzerá ako somársky rad?

Každý, koho poznáš, tú knihu miloval, ale tebe sa fakt nepáči. U koho hľadáš pochopenie (a aspoň trochu podobný názor)?

Unpopular opinions. Nuž... takto. Myslím, že som dospela do bodu vo svojom živote, keď už nehľadám nikoho, kto by mi odsúhlasil názory. Môj názor je len môj a ja si za ním väčšinou stojím a to, že ho so mnou niekto nezdieľa, neznamená, že sa mi teraz nutne musí zrútiť svet. Iste, je super, ak niekto má na nejakú knihu podobný názor ako ja, čiže sa s dotyčným môžem porozprávať, ale ak nikoho takého nenájdem, nepokladám to za koniec sveta. Skrátka to k životu nepotrebujem a vďaka tomu som spokojnejšia. (Po prípade, keď ma tá kniha veľmi rozčúlila, vždy môžem napísať hnusne ostrú recenziu.)

Práve čítaš knihu, pri ktorej hrozí, že sa rozplačeš. Na verejnosti. Ako to vyriešiš?

... v tom momente prestávam čítať. Vo všeobecnosti platí, že ja som síce citlivý človek, ale príliš veľký introvert na to, aby som svoje emócie nejako verejne prejavovala. Tým pádom emotívne knihy čítam v zásade ukrytá na miestach, kde by ma nemal nikto vidieť. Po prípade len ľudia, ktorí ma lepšie poznajú a nebudem sa pred nimi cítiť zahanbená. Problémom je, že niekedy neviem predvídať, či ma niektorá kniha rozplače alebo nie, nakoľko občas mám pocit, že každý deň ma dokáže rozplakať niečo úplne iné.

Práve vyšlo pokračovanie tvojej milovanej knihy, no za ten čas si zabudla veľa detailov. Prečítaš si tú knihu znovu?

Veľmi závisí od toho konkrétneho pokračovania. Väčšinou sa stáva, že medzi jednotlivými knihami býva tak rok alebo dva prestávka, niekedy dlhšie, závisí to od samotného autora. Avšak aj v prípade, že som musela čakať dlhšie, väčšinou predchádzajúce knihy nečítam znovu. Aspoň nie hneď. Najskôr si zoberiem pokračovanie a začítam sa. Oni totiž autori majú vo všeobecnosti tendenciu k dôležitým udalostiam sa vracať a tým pádom si môžem pokračovanie vychutnať bez toho, aby som musela nejakú knihu čítať znovu.

Nechceš, aby si ktokoľvek požičiaval tvoje knihy. Ako im čo najslušnejšie povieš „nie“, keď sa spýtajú?

Nemám problém knihy požičiavať. Ako knihomoľ viem, aké to je túžiť čítať niektorú knihu, ale zároveň byť trochu na vážkach, či si ju kúpiť. Knižnice pritom nie sú vždy dobre zásobené (hlavne čo sa týka anglických titulov), čiže nie vždy je jednoduché nejakú knihu zohnať. A napríklad ja som z tej generácie čitateľov, ktorí preferujú čítanie papierových kníh. Takže do úvahy pripadá jedine knihu si od niekoho požičať. Preto ak za mnou niekto príde a slušne si nejakú tú knihu vypýta, nemám problém ju požičať. Ak sa však vráti fakt v katastrofálnom stave, potom už dotyčnému nič nepožičiam. (Nič podobné sa mi však nestalo. Raz jedna moja spolužiačka knihu, ktorú som jej požičala, nechtiac obliala pomarančovým džúsom. A keďže ju to veľmi trápilo a nechcela mi vrátiť knihu v takom stave, kúpila mi novú. No a potom tvrdila, že je to tá istá. Nemala som to srdce povedať jej, že som videla, ako tú predchádzajúcu tým džúsom oliala – veď sedela v lavici predo mnou a dosť hlasno pri tom nadávala.)

V poslednom čase si začala čítať už niekoľko kníh, ale žiadna si nevie udržať tvoju pozornosť. Ako bojuješ s čitateľským blokom?

Kedysi ma nič podobné netrápilo, ale posledné roky aj mňa občas prepadne nejaká tá čitateľská kríza – našťastie žiadna z nich nemala veľmi dlhé trvanie. Keď sa však nejaká ukáže, snažím sa nevešať hlavu. Väčšinou postupujem tak, že čítam vybrané pasáže z obľúbených kníh. Niekedy si tie knihy dokonca prečítam celé znovu, aby som si pripomenula, aké úžasné je čítať nádherné príbehy. To mi väčšinou najviac pomáha a čoskoro môžem kríze mávať na rozlúčku. Ale keď nepomáha ani čítanie obľúbených príbehov, skrátka nečítam. Pustím si telku alebo pozerám nejaký obľúbený seriál, niekedy aj niečo úplne nové, a chuť do čítania sa tiež pomerne rýchlo vracia.

Vychádza naozaj veľké množstvo nových kníh, ktoré si chceš prečítať. Koľko z nich si nakoniec kúpiš?

Väčšinou nie všetky. Nie kvôli tomu, že by som snáď na ne nevedela našetriť, zase až toľko kníh si väčšinou nechcem kupovať, ale problém je stále niekde inde. Ja mám skrátka príliš veľa kníh a príliš málo priestoru. Nemám ešte vlastný byt alebo dom, takže mám len obmedzený priestor u rodičov s tým, že veľa kníh mám teraz u tety. Čiže to je u mňa najväčší problém a najväčšia stopka, keď si chcem niečo kúpiť – premýšľanie, či tú knihu ešte mám kde vopchať. Zvyčajná odpoveď je „nie“, ale ja si tú knihu aj tak kúpim a hneď potom si za to nadávam. Nuž čo, každý máme zlé zvyky, no nie?

Plánujete si vyplniť tento tag?

Ak ste tak už urobili, pridajte odkaz do komentárov.