Autor: Crystal Smith
Názov: Krvavec (angl. Bloodleaf; čes.
Krvavý lístek)
Séria: Zväzky mágie (angl. Bloodleaf;
čes. Krvavá magie)
Diel: prvý
Špecifikácia: ya temná fantasy o strachu, mágii a predsudkoch
Slovenské alebo české vydanie: CooBoo, 2020 (SR);
Fragment, 2020 (ČR)
Hodnotenie na GR: 3.87
„Nihil nunc salvet te. Už ťa nič nezachráni.“
Svet v tejto
knihe je rozdelený, hoci kedysi dávno tomu tak nebolo. V tom čase bola
mágia vítanou silou a tí najmocnejší sa tešili nielen veľkej obľube, ale
aj rešpektu. Lenže po niekoľkých storočiach je všetko inak. V kráľovstve Renalt
je hlavným utláčateľským orgánom Tribunál, ktorý vyhľadáva bosorky a tie potom
krutým spôsobom popravuje. Verejnosť sa teda bojí kohokoľvek, kto sa len trošku
odlišuje, pretože logicky, keď je niekto bosorka, musí to byť vidieť aj
navonok.
Podobným
predsudkom čelí aj princezná Aurelia, hoci vlastne právom, a tak žije v dennodennom
strachu, že ju odhalia a popravia. Jej jedinou nádejou je odcestovať do
mesta Achlev, v ktorom na ňu čaká kráľovský ženích a tiež prísľub
lepšej budúcnosti. Lenže ani v Achleve nie je život dokonalý a Aurelia
si uvedomuje, že možno tak trochu prešla z blata do kaluže. Poháňaná nielen
svojou mágiou a rôznymi prízrakmi, ale aj túžbou pomôcť nevinným, sa vrhá
do nebezpečného boja s cieľom dopriať svojim poddaným vytúženú slobodu a bezpečie.
No čím viac sa snaží, tým tesnejšie sa uťahuje slučka okolo jej krku a je otázne,
či sa jej nakoniec podarí vykĺznuť.
Koncept
autorkinho sveta je pomerne jednoduchý a má jasne stanovené pravidlá. Žijú
v ňom ľudia obdarovaní mágiou, no viac je tých obyčajných nemagických.
Pričom mágovia sa buď tešia veľkej úcte, ale skôr im do životov zasahujú
predsudky a strach ostatných. Nie je to ktovieako originálna zápletka, ale
je dostatočne pevná a uveriteľná na to, aby sa o nej aj dobre čítalo.
S rozdelením
mágie si autorka dala trochu viac práce, pričom najviac som sa dozvedela práve
o krvavej mágii, ktorú praktizuje aj hlavná hrdinka princezná Aurelia. Tá
navyše okrem toho vidí aj duchov mŕtvych. Tečúca krv a duše mŕtvych zabezpečili,
že príbeh bol o čosi temnejší, čo mňa osobne vždy baví o čosi viac.
Tiež ma bavil
autorkin štýl a to, akým spôsobom svoj dej vyrozprávala. Vlastne sa
snažila striedať akčnejšie momenty plné napätia s úsekmi opisov a čakania
na búrku, vďaka čomu som sa nemala čas nudiť, príbeh získal nielen svižné
tempo, ale aj dobrú dynamiku. To prispelo k stupňovaniu napätia a zamotávania
zápletky, čiže ku koncu som miestami už ani nedýchala. Nie všetky veľké odhalenia
pre mňa boli síce prekvapením, ale zase predsa ich ostalo aspoň pár, aby som z čítania
nebola úplne sklamaná.
„Tajomná nečistá moc bosoriek, ktoré používajú animálne rituály a krvavú obetu na komunikáciu s mŕtvymi, je v priamom rozpore s Božím svetlom Empyrey,“ predniesla som.„To je citát z Knihy príkazov vášho Zakladateľa?“„Je pravdivý.“Sadol si vedľa mňa a vážne sa naklonil dopredu. „Nie, nie je. Pravdivé je to, že v našom svete exituje moc, ktorá má mnoho podôb a tvárí, ale o tom, či je dobrá alebo zlá, rozhoduje iba úmysel osoby, ktorá ju používa.“
Navyše ide o vcelku
podarený retelling jednej z menej známych rozprávok Husiarka, v ktorej
komorná podvedie princeznú ktorej slúži a vymení si s ňou miesto, aby
si mohla zobrať za muža dokonalého princa, pričom pravá princezná je poslaná
pásť husi. Tento námet je v knihe veľmi viditeľný, ale všetko je premyslené
tak, aby to zapadalo do zápletky celej knihy i do magického prostredia,
čiže som bola nadmieru spokojná.
Z čoho som
už taká nadšená nebola, boli postavy. Nie, že by boli jedna ako druhá, to ani v najmenšom.
Vlastne boli pomerne rôznorodé. Najväčší priestor dostala Aurelia, keďže bola
zároveň aj rozprávačkou príbehu. Z ustrašenej princeznej sa postupne
menila na silnú a odhodlanú ženu, ktorú by dokázal kadekto nasledovať. Do
cesty sa jej priplietli aj iní zaujímaví hrdinovia, niektorí mi zlomili srdce,
iní ma znechutili a tí ostatní jej síce väčšinou len hrali druhé husle,
ale ich prítomnosť bola aspoň zväčša príjemná.
Čo mi teda na
postavách tak veľmi prekážalo? To, že logiku hodili cez palubu a absolútne
nepremýšľali o tom, čo robia. Ich nelogické rozhodnutia pritom len boli
recepty na čakajúce katastrofy a osobne som niekedy mala chuť trhať si z toho
všetkého vlasy, pretože všetkému, čo sa stalo, sa dalo jednoducho predísť, keby
aspoň niekto z nich dokázal používať to vzduchoprázdno, čo mali v hlavách.
Vďaka tomu som si čítanie nedokázala naplno užiť, ale aj napriek tomu túto
knihu považujem za príjemne napísaný príbeh so zaujímavým dejom a vcelku schopnou
zápletkou.
Krvavec je vcelku slušivým úvodom do
novej série. Autorke sa podarilo stvoriť zaujímavý svet s pevným základom
a jasne rozlíšiteľnou mágiou. Obdobne dobre poskladala aj dej, v ktorom
sa striedali akčnejšie scény s tými opisnými, čiže dej mal svižné tempo,
ktorého prostredníctvom dosť úspešne gradovalo aj napätie. Navyše kniha sa
čítala príjemne a rýchlo, čo pripisujem na vrub autorkinmu peknému a miestami
metaforickému štýlu.
Čítanie ma
teda bavilo, autorka ma dokázala rozcítiť a raz či dvakrát dokonca aj
prekvapiť, tiež stvorila postavy, ktoré boli rôznorodé a bolo aj
vidieť, že sa ich charaktery nejako vyvíjajú. Bohužiaľ však už zabudla, že
tieto jej postavy by mohli aj premýšľať o tom, čo robia, vďaka čomu by
videli, že to nemá absolútne žiadnu logiku, čím by predošli väčšine katastrof,
ktorým v deji museli čeliť. Napriek tomu ale ide o príjemný rozprávkovo-magický
príbeh ako vystrihnutý zo sveta bratov Grimmovcov.
Za poskytnutie knihy na recenziu
veľmi pekne ďakujem spoločnosti Albatros Media.
Knihu si môžete kúpiť TU.
oficiálna anotácia:
Princezná Aurelia vidí duše mŕtvych a praktizuje krvavú
mágiu. Hoci na hlave nosí korunu, za takéto prehrešky by mohla skončiť na
hranici, kde by ju upálili ako čarodejnicu. Preto v prestrojení za slúžku utečie
do susedného kráľovstva.
Pocit šťastia z novonadobudnutých priateľstiev, z lásky
k tajomnému cudzincovi a zo slobodne praktizovanej mágie však netrvá dlho.
Prenasleduje ju minulosť – a rovnako aj duša pradávnej kráľovnej, ktorá jej
odhalí pravdu o plánovanom sprisahaní, ktorému môže zabrániť jedine ona. Pomôže
kráľovstvu, kde by ju bez okolkov odsúdili na smrť, alebo dá prednosť slobode,
ktorú sa jej podarilo získať len nedávno?
Romantická zápletka, nebezpečná mágia a príbeh plný
zvratov.
Podmaňujúci retelling rozprávky bratov Grimmovcov.
Nedávno som knihu dočítala, páčil sa mi námet a niektoré prvky boli tiež super napr. magický múr chrániaci mesto :-) Súhlasím, že postavy mohli byť toršku, hm, uvedomelejšie :D Ja osobne som čakala temnejšiu atmosféru, keď sa to točilo okolo mágie krvi a to mi tam chýbalo, ale inak dobrý príbeh, bavil ma :-)
OdpovedaťOdstrániťInak áno, ten múr bol asi jeden z najlepších prvkov v celej knihe, celkovo ako bol vytvorený a všetko s ním spojené. :) A tiež je pravda, že ani ja by som nepohrdla o čosi temnejšou atmosférou, ale tak zase na druhej strane, stačili mi aj tí duchovia. :D
Odstrániť