Keď je túžba po sláve príliš silná | Milosrdné přízraky

Autor: April Genevieve Tucholke

Názov: Milosrdné přízraky (angl. The Boneless Mercies)

Špecifikácia: fantasy napísaná štýlom epických severských ság

Slovenské alebo české vydanie: Host, 2019 (ČR)

Hodnotenie na GR: 3.65

„Způsob, jakým si lidé přejí zemřít, hodně vypovídá o jejich životě.“

V krutom svete plnom mrazivých nocí majú všetci svoju pevne určenú úlohu. Skupina dievčat tak vykonáva remeslo prinášajúce milosrdnú smrť všetkým smrteľne chorým a zúfalým. Za to si vyslúžili len pohŕdanie a nevraživosť. Až raz si tieto štyri milosrdné vrahyne povedia, že stačilo. Život predsa ponúka viac ako prázdne bruchá a nevraživé pohľady. Rozhodnú sa vykročiť na dobrodružnú výpravu, túžiac po sláve, avšak miesto toho ich možno dostihne smrť. Pretože hrozby na obzore sú nielen veľké, ale hlavne smrtiace.

Niekde som sa dočítala, že autorka v tejto knihe spracováva námety škandinávskeho folklóru. A je to jasne vidieť. Prostredie je pomerne drsné a chladné, temné noci a neistota stvorili takú ťahavú melancholickú atmosféru, z ktorej ma miestami až mrazilo. Akoby som bola uprostred nehostinného severu. Preto ma neprekvapilo, akým spôsobom ľudia žili a zomierali, že všetci mali svoje pevne určené úlohy a nikdy nevybočovali zo zabehnutých koľají. Skrátka všetko bolo pevne určené a nikto s tým nič nezmohol.

S týmto problémom teda bojovali aj štyri hlavné hrdinky, ktoré boli všetky milosrdné, čiže tie, ktoré niekto zavolal, keď mal na smrteľnej posteli obstarožnú matku trpiacu bolesťou. Vtedy prišli milosrdné a za minimálny poplatok vykonali to, na čo si bežní ľudia netrúfli. Ale v skutočnosti aj tak boli len glorifikované vrahyne, ktoré väčšina ľudí len trpela a ostatní sa im radšej vyhýbali.

Preto mi prišlo absolútne logické, že sa rozhodli všetkým dokázať, že majú na viac, že nie sú len milosrdné hodné pohŕdania, ale ak budú chcieť, pokojne sa môžu stať aj slávnymi hrdinkami, o ktorých sa budú spievať rozsiahle oslavné ságy a kvetnaté piesne. Presne také, ktoré postavy často v deji spomínajú a ktorými sa najskôr inšpirovala aj autorka pri písaní. Niekde som dokonca našla označenie, že tento príbeh je vlastne prerozprávaním týchto ság, ale keďže túto časť literatúry nemám naštudovanú, neviem to celkom posúdiť.

Čo však posúdiť viem, je, že autorka sa nenechala len inšpirovať, ona túto bojovú severskú ságu o hrdinoch vlastne napísala. So všetkými príšerami, hrdinskými skutkami, ale aj s istou dávkou naivity a jednoduchosti, ktorou tieto staré texty doslova prekypujú. Čo občas spôsobilo, že hlavné hrdinky síce všetko prežívali a ja som to sledovala spolu s nimi, ale čo sa týka ich vnútorného rozpoloženia, to som si musela len domýšľať na základe ich nevýrazných gest.

„Jen nezapomínej, Frey, že triumf je taky jako příšera. Je hladový, neustále po něčem touží a nikdy není spokojený. Viděl jsem mnoho lidí, které zničil úspěch, a bylo jich víc než těch které zničil neúspěch. Buď opatrná. Nedovol slávě, aby se postavila do cesty tvému štěstí.“

Čiže to nebolo len ploché, ale občas mi to pripadlo sterilné, ale čím viac som čítala, tým menej mi to prekážalo. Pretože som si užívala iné prvky tohto príbehu. Predovšetkým to bol autorkin veľmi úsporný, ale zároveň zvláštne lyrický štýl písania. Ten ma dokonale vtiahol do deja. Ten bol tiež zaujímavý.

Celá kniha je vlastne rozdelená do dvoch príbehov, ktoré na seba pevne nadväzujú a predstavujú dve dobrodružstvá, ktoré postavy spoločne absolvujú. Dej bol navyše celkom dobre vyvážený, boli tú akčnejšie pasáže striedané s tými pomalšími opisnými a celkový dojem dotvárali už iba zaujímavé zamyslenia. A tých zamyslení tam bolo naozaj veľa, pričom niektoré mi pripomínali také tie klasické ponaučenia ukryté v rozprávkach.

Vo výsledku z toho všetkého vznikla zaujímavá kniha, ktorá doslova dýchala nielen pochmúrnou atmosférou, ale aj istou folklorickosťou vyhradenou pre staršie texty. Autorke sa veľmi dobre podarilo rekonštruovať veľkosť a slávu starých hrdinských ság, hoci to bolo na úkor emocionálnej sterilnosti. Vďaka tomu ale vznikol príbeh s myšlienkou, ktorá dávala tú pomyslenú bodku za hrdinstvami postáv.

Milosrdné přízraky nie je úplne typická kniha, nakoľko autorka sa v nej rozhodla kopírovať štýl i atmosféru starých severských ság a v tejto svojej snahe je úspešná. Vďaka tomu vznikol príbeh o skupine mladých ľudí, ktorí sa rozhodnúť zobrať svoj osud do rúk a niečo s ním urobiť. Na svojej ceste sa pritom mnohému naučia, zistia, že pravda je málokedy priamočiara a každý skutok má svoje vysvetlenie. Bohužiaľ však kniha kopíruje aj istú naivitu a emocionálnu plochosť starých eposov, ktorá trochu kazí zážitok z čítania. Až na tento nedostatok však ide o lyrickú knihu dýchajúcu folklórom, v ktorom je možné zažiť veľké hrdinské činy.

Za poskytnutie knihy na recenziu
veľmi pekne ďakujem online kníhkupectvu KNIHCENTRUM.SK.
Knihu si môžete kúpiť TU.

oficiálna anotácia:

Frey touží po životě, o kterém se budou vyprávět ságy a skládat písně. Jenže je členkou nechvalně proslulé starodávné ženské sekty, která přežila vzestup i pád království.

Členky sekty jsou obchodnicemi se smrtí, odsouzené k tomu, aby křižovaly Vorselandem a za bídnou odměnu zabíjely staré nebo nemocné lidi. Jejich metody jsou tiché, ba dokonce milosrdné, ale kamkoli je jejich putování přivede, tam jejich dýky vyvolávají napětí.

Frey a její skupina — Ovie, Runa a Juniper — už jsou kupčením se smrtí unavené a sní o lepším životě. Takže když Frey zaslechne, že na severu řádí bestie, uvědomí si, že její likvidace jim skýtá šanci na slávu a bohatství. Její skupina se během putování bude muset vyrovnat se samotářskými čarodějnicemi a čelit bezohledné královně Červené vrby. Na jejich úspěchu nebo selhání závisí osud všech žen.