Pravidelná poľovačka na bohov | Lore

Autor: Alexandra Bracken

Názov: Lore
Špecifikácia: lov na gréckych bohov, ktorého víťaz získa božské schopnosti
Slovenské alebo české vydanie: zatiaľ nie je
Hodnotenie na GR: 4.19

 

“Sometimes the braver thing is to accept help when you've been made to believe you shouldn't need it.”

 

Každých sedem rokov sa deväť gréckych bohov, ktorí zradili Dia, zjaví na Zemi bez svojej nesmrteľnosti. Po dobu siedmich dní ich lovia potomkovia najväčších gréckych hrdinov. Ten, kto takéhoto boha chytí a zabije, získava jeho schopnosti. Lore bola v tomto svete vychovaná, no po rodinnej tragédii sa rozhodla z neho utiecť. Avšak ako to už býva, všetko pred čím utekáme, nás raz dobehne. Bez ohľadu na to, či je to rozhodnutie, alebo osoba.

K čítaniu tejto knihy ma prilákali dve veci – v prvom rade to bol samotný nápad, vďaka ktorému sa podarilo autorke zaujímavým spôsobom spojiť staré grécky mýty so súčasnosťou; v tom druhom to bola samotná autorka, od ktorej som už predtým čítala dve knihy a nebola som z nich dvakrát nadšená, tak som bola zvedavá, či sa za tie roky niečo naučila. Jednoduchá odpoveď by bola „áno, naučila“, ale zložitejšia by ešte obsahovala dôvetok „s výhradami“. 

Táto kniha má výhodu v tom, že má veľmi silný začiatok. V prvom momente som sa stala svedkom toho, ako Lore v improvizovanom „pouličnom“ zápase bojuje s dvomi mužskými protivníkmi za sebou, takže má príležitosť ukázať, že nie je žiadna krehká kvetinka. Bolo to akčné, dynamické a dokonale si to získalo moju pozornosť. Navyše aj ďalšie scény boli rovnako zaujímavé a ja som sa začala tešiť, že sa mi do rúk predsa len dostala kniha, ktorá je právom taká populárna. Lenže som sa začala tešiť predčasne.

Ako kapitoly postupovali, tak sa dynamika spomaľovala, až sa postavy dostali k tomu, že prakticky neustále prežívali tú istú scénu. Nepomáhal tomu ani fakt, že takmer všetky postavy, na čele s Lore, boli impulzívne a vrhali sa po hlavách do situácií, ktoré boli očividne pasce. Čo mne osobne prišlo dosť podivné, lebo ak by som ja bola potomkom jedného z veľkých gréckych hrdinov, a ja aj moji potomkovia by sme dostali za úlohu naháňať oslabnutých bohov, určite by som sa zamerala aj na stratégiu.

“It’s not always the truth that survives, but the stories we wish to believe. The legends lie. They smooth over imperfections to tell a good tale, or to instruct us how we should behave, or to assign glory to victors and shame those who falter. Perhaps there were some in Sparta who embodied those myths. Perhaps. But how we are remembered is less important than what we do now.”

Veď predsa jedným z bohov je napríklad aj Aténa, tá najmúdrejšia, nebudem asi členov svojho fanatického loveckého spolku učiť len to, ako správne bodnúť nožom/mečom. Lenže to je asi len moja predstava. Postavy sa naďalej správali impulzívne, takže trvalo veľmi dlho, kým sa poučili a nejako zmenili. Ale zase nemôžem tvrdiť, že by ma nebavila hlavná hrdinka. Lore bola rozkošná podobným spôsobom, akým sú rozkošné naštvané pandy.

Problém knihy vidím aj v tom, že autorka zabŕdla do zaujímavých tém, ale na druhej strane sa im odmietala venovať hlbšie. Lore a ostatné ženy z loveckých spolkov stále čelili veľkej diskriminácii, vlastne boli dobré len na to, aby niekomu porodili deti, takže som očakávala, že smerovanie tejto knihy bude aspoň sčasti feministické. Mýlila som sa. Pretože autorka problémy spomenula, poukázala na ne, ale nerozvíjala ich, takže som nakoniec nadobudla pocit, že vlastne o niečom podobnom nechce písať, ale niekto jej podaril, aby to do knihy dala, lebo tým zvýši jej atraktivitu.

Najväčšou záchranou knihy nakoniec boli posledné scény. Pretože čím viac sa blížil záver, tým šialenejšie bolo tempo, tým nebezpečnejšia akcia a tým viac som držala postavám prsty. Škoda, že pred touto záverečnou búrkou bolo také dlhé ticho. Čiastočne to ale vykompenzoval samotný záver, ktorý ma dosť prekvapil, hoci sa s ním úplne nestotožňujem. Bol skrátka zaujímavý a skrýval v sebe pomerne silné morálne posolstvo.

Lore je ukážkovým príkladom knihy, ktorá má výborný námet, no typické spracovanie. Čo v praxi znamená, že príbeh upúta silným začiatkom, potom začne nudiť uťahaným stredom a v závere prekvapí výbušným vyvrcholením s fanfárami. Postavy prechádzajú z jednej situácie do ďalšej, tie sa však na seba až podozrivo ponášajú a navyše sa z nich poučia len minimálne. Autorka navyše upozorňuje na zaujímavé témy a problémy, ale nerozvíja ich a v podstate to pôsobí tak, že o nich píše skrátka len preto, aby vyplnila priestor. Napriek tomu sa kniha pomerne dobre číta a všetko zachraňuje najmä ten námet božského lovu. Ak by bola kniha tak o sto až stopäťdesiat strán kratšia, minimálne by to prospelo dynamike. V tomto stave je z toho veľmi priemerná záležitosť.

 

 oficiálna anotácia:

Every seven years, the Agon begins. As punishment for a past rebellion, nine Greek gods are forced to walk the earth as mortals, hunted by the descendants of ancient bloodlines, all eager to kill a god and seize their divine power and immortality

Long ago, Lore Perseous fled that brutal world in the wake of her family's sadistic murder by a rival line, turning her back on the hunt's promises of eternal glory. For years she's pushed away any thought of revenge against the man – now a god – responsible for their deaths.

Yet as the next hunt dawns over New York City, two participants seek out her help: Castor, a childhood friend of Lore believed long dead, and a gravely wounded Athena, among the last of the original gods.

The goddess offers an alliance against their mutual enemy and, at last, a way for Lore to leave the Agon behind forever. But Lore's decision to bind her fate to Athena's and rejoin the hunt will come at a deadly cost – and still may not be enough to stop the rise of a new god with the power to bring humanity to its knees.