A tak končí jedna éra | Páté roční období

Autor: N.K. Jemisin

Názov: Páté roční období (ang. The Fifth Season)

Séria: Zlomená země (angl. The Broken Earth)

Diel: prvý

Špecifikácia: fantasy s prímesou postapo o hodnote človeka, predsudkoch a strachu

Slovenské alebo české vydanie: Host, 2018 (ČR); Lindeni, 2021 (SR, pripravuje sa)

Hodnotenie na GR: 4.28

 

„Domov jsou lidé. Domov je to, co si vezmete s sebou, ne to, co opustíte.“

 

Svet opäť končí. Pozostatok zeme nazývaný Tišina trhá na kusy obrovská trhlina, nebo zahaľuje popol a ľudstvo čelí ďalšej ťažkej skúške. Avšak na podobné úkazy sú ľudia už zvyknutí, pretože sú skrátka súčasťou ich života. Na konci všetkého Essun čelí brutálnej pravde – jej manžel zabil ich spoločného syna a uniesol ich dcéru. Essun pri tom dúfala, že po všetkom, čo prežila, má nárok na pokoj. Mýlila sa a teraz čelí nielen svojej minulosti, ale aj nebezpečnej ceste svetom, ktorý nie je k takým, ako je ona, dvakrát prívetivý. A pritom bez ich schopností nedokážu prežiť...

O tejto knihe sa toho už veľa povedalo a ešte sa určite veľa povie. Vyhrala predsa prestížne ocenenie (vlastne každá kniha v tejto sérii ho vyhrala) a navyše sa o tejto autorke šušká ako o tej, ktorá prináša dôležitú zmenu do fantastiky. Toto všetko spôsobilo, že moje očakávania boli gigantické a vyrovnať sa im nebolo ani v najmenšom jednoduché. Autorka si ale povedala, že kašle na očakávania svojich čitateľov a skrátka im naservírovala túto knihu – a na nich nechá, aby sa rozhodli, čo s ňou.

Jednou zo silných stránok tejto knihy (a zároveň aj celej série) je svet. Autorka predstavila verziu postapokalyptickej Zeme, ktorá sa teraz volá Tišina. Je to pochmúrne a nie práve bezpečné miesto na život, nakoľko je sužované rôznymi zemetraseniami a cunami. Život tu nie je jednoduchý, ale ako sme o tom počúvali v škole, ľudské telá sú schopné evolúcie, aby sa prispôsobili novým podmienkam a tak Tišinu obývajú záhadnými schopnosťami obdarovaní ľudia nazývaní orogéni.

Tí dokážu utíšiť zemetrasenia a iné prejavy okolitého sveta, vďaka čomu je život predsa len o čosi bezpečnejší. Škoda, že aj ľudská mentalita nedokáže prejsť rovnakou evolúciou, pretože sa aj v tejto knihe opäť ukazuje, že strach a nenávisť sú mocnými nástrojmi. Orogéni sú obávaní, nenávidení a ľudia sú ochotní a hlavne pripravení ich zabíjať – hoci sú tým jediným, čo stojí medzi ľudstvom a jeho jednoznačnou záhubou. Okrem toho sú orogéni len otrokmi svojich krajanov, majú jasne dané pravidlá toho, čo smú a nesmú robiť, dokonca im aj prikazujú, kedy a s kým splodiť dieťa.

„Řekněte jim, že jednoho dne mohou být velcí jako my. Řekněte jim, že nehledě na to, jak s nimi zacházíme, patří mezi nás. Řekněte jim, že úctu, které se všem ostatním dostává jen tak, si oni musejí zasloužit. Řekněte jim, že pro přijetí musejí splňovat standard – a tím standardem je prostě dokonalost. Ty, co se těmto rozporům budou vysmívat, zabijte, a ostatním řekněte, že mrtví si své zničení zasloužili slabostí a pochybnostmi. Potom se sami zlomí ve snaze dosáhnout nedosažitelného.“

Osobne si myslím, že táto tematika je prejavom toho, že autorka sa venuje spoločenskému aktivizmu, avšak tieto témy úplne prirodzene začlenila do svojho textu a nepôsobia rušivo. Sú skrátka súčasťou diania v knihe. Navyše sa ma autorka po celý čas ani raz nepokúsila citovo vydierať, hoci priestor aj príležitosť na to rozhodne mala. Nenúti svojho čitateľa cítiť to alebo ono, miesto toho dáva každému priestor, aby si medzi riadkami našiel presne to, čo potrebuje.

Vďaka tomu bola kniha údernejšia. Na atraktivite jej miestami pridával aj pomerne experimentálny spôsob vyrozprávania – v troch rôznych časových líniách, navyše jedna z nich bola okorenená ty-rozprávačom (takže rozprávač akoby oslovoval priamo mňa, čím mnou miestami celkom zaujímavým spôsobom manipuloval). Všetko to bolo súčasťou stratégie čo najviac na mňa zapôsobiť a autorke sa to podarilo, aspoň do určitej miery.

Kniha bola plná pasáži na zamyslenie, plná svinstva a nenávisti a chýbajúcej identity. Nie je to teda úplne jednoduché čítanie. Problém však vidím v tom, že kniha bola tak veľmi zameraná na vystavanie sveta a všetkého okolo postáv, že autorka občas zabúdala na dej. Netvrdím, že sa v knihe nič nedialo, to by som klamala. Ale tieto udalosti boli striedané občas až pridlhými pasážami, v ktorých sa nič nedialo. Takže som vlastne väčšinu času ani nevedela určiť, akým smerom sa príbeh uberá. Ak to aj v knihe oblo naznačené, bolo to až príliš ukryté medzi riadkami na to, aby som si to dokázala všimnúť.

Kniha Páté roční období predstavuje miestami dosť experimentálny mix postapa a fantasy, pričom zámerom je pretlmočiť čitateľom istý druh posolstva. Silnými témami, ktoré autorka rieši, sú pritom otroctvo, cena človeka, ale aj strach a predsudky a ďalšie im pridružené otázky. Našťastie sa jej darí tieto ťažké témy prezentovať tak, že nepôsobia rušivo. Siným prvkom je tiež celý svet a to, akým spôsobom funguje a aká mágia ho poháňa. Táto kniha teda dokáže zapôsobiť a vyvolať v čitateľovi silnú reakciu. Avšak na to, aký má rozsah, je v nej miestami až príliš málo deja.

 

oficiálna anotácia:

Během jediného dne se stanou tři strašné věci.

Essun, která se skrývá v jednom tichém městečku jako obyčejná učitelka, přijde domů a zjistí, že manžel surově zavraždil jejich syna a unesl dceru. Mocné Sanzedské císařství, jež bylo po tisíc let nositelem pokroku a základem civilizace, se zhroutí, protože jistý šílenec pomstychtivě zničí jeho největší město. A co je nejhorší, v srdci jediného světového kontinentu se začne rozevírat velká rudá trhlina, která chrlí tolik popela, že zakryje oblohu na celé roky. Nebo staletí.

Toto je ale Tišina, svět, kde boj o život není zdaleka ničím novým a kde větší strach než dlouhá chladná noc budí orogénové — ti, kdo ovládají sílu země jako zbraň. Essun si uvědomí, kým je, a rozhodne se získat dceru zpátky.

Je jí jedno, že svět kolem ní se rozpadá. Bude-li to nutné, klidně ho sama zničí, jen aby dosáhla svého.