Čo je pravda a čo len ilúzia? | The Missing of Clairdelune

Autor: Christelle Dabos
Názov: The Missing of Clairdelune (fr. Les Disparus du Clairdelune; čes. Zmizelí ze Svitu Luny)
Séria: The Mirror Visitor (fr. La Passe-Miroir; čes. Projít zrcadlem)
Diel: druhý
Špecifikácia: fantasy o svete, v ktorom sú mágia, spoločenské postavenie a intrigy všetkým
Slovenské alebo české vydanie: Baobab, 2019 (ČR)
Hodnotenie na GR: 4.54

 

“The truth is that you're playing with us like a child plays with dolls.”

 

Autorkin svet, v ktorom poletujú mestá na pozostatkoch pôvodnej Zeme, sa toho vždy deje viac ako dosť. Ophelia možno unikla jednému problému, ale už teraz sa rúti do ďalšieho. O jej osude má rozhodnúť „patrón rodiny“ Farouk, ktorý je mocný, plný mágie a rozmarov, ale tiež má neskutočne zlú pamäť. Odpovede na svoje otázky by mohol nájsť vo svojej knihe, ktorou je posadnutý, avšak ukazuje sa, že niekto mu chce zabrániť v tom, aby sa niekedy dozvedel pravdu...

Svet, ktorý autorka stvorila, je bez debaty fascinujúci. Obdivujme, aké pravidlá mu dokázala vštepiť a hlavne podobu. Tá kombinácia mágie, snáď mytológie, ilúzií a čohosi steampkového je vskutku očarujúca a ja som sa jej nedokázala nabažiť. Vďaka tomu som mala pocit, že dej je plný pozlátky – lebo sa odohrával v krásnej pozlátke, ktorú autorka do určitej miery (vlastne do veľmi veľkej miery) používala na odvádzanie pozornosti od udalostí a postáv. Hoci tentoraz som si dávala pozor a snažila som sa zachytiť všetky tie podprahové informácie a hlavne konanie postáv.

Pretože na tom je táto séria postavená – na mágii sveta a na konaní postáv, ktoré odporuje tomu, čo hovoria. Napriek tomu ma kniha dokázala v niektorých momentoch prekvapiť, čo je vždy dobré znamenie, lebo vďaka tomu ma čítanie baví aj v okamihoch, keď sa nič nedeje. A v istom zmysle sa táto kniha až príliš ponášala na tú predchádzajúcu, ktorá mala rovnako pomalý rozjazd.

Prakticky prvá tretina (možno dokonca aj polovica) bola len opisom toho, čo postavy robia a toho, čo sa deje okolo nich. Teda, čo sa deje okolo Ophelie, nakoľko príbeh som sledovala z jej uhla pohľadu. Na jednej strane uznávam, že je potrebné vybudovať si napätie a celú dejovú líniu, avšak knihe by prospelo, keby to autorka dokázala urobiť na o čosi menšom priestore.

“The past wasn't always beautiful to look at, but the errors of the people who has preceded her on Earth had also become her own. If Ophelia had learned one thing in life, it was the errors were indispensable for personal development.”

Ďalším dôležitým prvkom knihy boli opäť postavy samotné. Ophelia, Thorn, Berenilde – to je len začiatok zoznamu postáv, ktoré ma neskutočne zaujímali. Autorka mi ich predstavila naozaj dobre, dokázala som sa teda do nich vžiť a bavilo ma to, že neboli dokonalé, pôsobili realisticky, robili chyby a dokázali sa z nich poučiť a predovšetkým dokázali používať rozum, hoci im niekedy odhalenie pravdy trochu času zabralo. Navyše ma bavili tie ich intrigy, nie je nič lepšie ako kvalitne napísané intrigy a tie v knihe boli plné pozlátky a mágie, z čoho som bola vyslovene vo vytržení.

Dej, keď sa konečne rozbehol, bol nemenej zaujímavý a páčilo a mi, ako autorka dokázala gradovať napätie a držať ma prakticky až do poslednej strany v nevedomosti, čo sa deje a prečo – pretože hoci som čítala medzi riadkami a dávala pozor na to, kto čo robí, niečo mi predsa len uniklo. Vo výsledku je dobre napísaná a zaujímavá kniha, ktorá si však kvôli všetkým tým ukrytým „veľkonočným vajíčkam“ vyžaduje čitateľovu plnú pozornosť a najmä dostatok času.

The Missing of Clairdelune je kniha, ktorú autorka napísala podľa podobnej schémy ako tú predošlú v sérii. Najskôr ma ohúrila pozlátkou, mágiou, ilúziami a intrigami, aby mi neskôr ukázala, že aj ten najmenší detail bol pre dej nesmierne dôležitý. Pričom postavy mi pátranie vôbec neuľahčili, práve naopak, stále takpovediac klamali telom a bolo dôležité najmä to, čo robia a nie to, čo hovoria.

Autorkina šachová patria s postavami je naozaj dobre naplánovaná a je v mnohých ohľadoch fascinujúca, rovnako aj postavy samotné, ktoré sú totálne realistické a je jednoduché sa do nich vždy. Táto kniha tak má všetko podstatné – dobre opísané postavy, fascinujúci svet a zaujímavo poprepletanú zápletku. Jej najväčší problémom však ostáva to, že úvodná časť plná pozlátky je zbytočne dlhá.

 

  oficiálna anotácia:

When Ophelia is promoted to Vice-storyteller by Farouk, the ancestral Spirit of Pole, she finds herself unexpectedly thrust into the public spotlight. her gift—the ability to read the secret history of objects—is now known by all, and there can be no greater threat to the nefarious denizens of her icy adopted home than this.

Beneath the golden rafters of Pole's capitol, she discovers that the only person she may be able to trust is Thorn, her enigmatic and emotionally distant fiancé. As one influential courtier after another disappears, Ophelia again finds herself unintentionally implicated in an investigation that will lead her to see beyond Pole's many illusions to the heart of a formidable truth.