Tajné predlohy filmov #7

Aj tento mesiac som sa rozhodla pridať ďalší článok do tejto rubriky. Tentoraz som sa rozhodla pre animované a rodinné kúsky filmotéky, ktoré mnohí z nás poznajú – a iné nie sú až také známe. V každom prípade dúfam, že vás čítanie o týchto tajných predlohách bude baviť...

 

The Ant Bully 2006

(Mravčia polepšovňa / Mravenčí polepšovna)

Tento animovaný film patrí do skupiny tak trochu zabudnutých, nakoľko sa v televízore objaví naozaj len vtedy, keď už jednotlivé televízie netušia, čo by mali vysielať. V príbehu sledujeme život desaťročného Lucasa, ktorý nemá kamarátov a dokonca je šikanovaný. Čo ho hnevá, a tohto hnevu sa snaží zbaviť tým, že týra bezmocných mravcov doma na dvore. Mravce sa však rozhodnú pomstiť – za pomoci čarovného nápoja Lucasa zmenšia na mravčiu veľkosť, aby si vyskúšal život v mravenisku. Podľa mňa je tento námet dôkazom zaujímavého spojenia sveta ľudí a sveta zvierat, pričom na podprahovej úrovni v sebe navyše nesie nejedno posolstvo. Svoj námet tento animovaný film čerpá z rovnomennej detskej knihy, ktorú napísal a ilustroval John Nickle a prvýkrát bola publikovaná v roku 1999. Oproti knihe sa však film vo všeličom líši, napríklad v samotnom konci – zatiaľ čo vo filme sa Lucas po návrate do normálnej veľkosti rozhodne vzoprieť chlapcovi, ktorý ho šikanuje, v knihe sa mravce dostanú k tomuto malému násilníkovi ako prvé a zmenšia ho na svoju veľkosť – čo je pomsta za to, ako sa správal k Lucasovi.

 

Stuart Little (1999)

(Myšiak Stuart Little / Myšák Stuart Little)

Na rozdiel od predchádzajúceho animovaného filmu tento patrí ku klasikám rodinných filmov. Dej sa sústreďuje na rodinu Littleovcov. Pán a pani Littleovci sa rozhodnú, že by chceli adoptovať v sirotinci dieťa, súrodenca pre svojho syna Georga. No namiesto dieťaťa nakoniec adoptujú malého bieleho myšiaka Stuarta. V hlavných úlohách sa blysli Geena Davis, Hugh Laurie či malý Jonathan Lipnicki, svojim hlasom obohatili tento film napríklad aj Michael J. Fox, ktorý dal hlas myšiakovi Stuartovi. Svoj námet tento film veľmi voľne čerpá z rovnomennej knihy z roku 1945, ktorú napísal E. B. White a ilustrom Garth Williams. Ide o prvú autorovu detskú knihu, ale nie o prvú, ktorá sa dočkala filmového spracovania (o týchto ďalších predlohách filmov vám napíšem inokedy). Kniha sa však veľmi líši od filmu, napríklad Stuart nebol vôbec adoptovaný, ale narodil sa svojim rodičom v New Yorku a bol normálny chlapec, ktorý však vyzeral ako myšiak a nemal žiadneho brata. Vo všeobecnosti by sa dalo povedať, že knižný príbeh myšiaka Stuarta je svojou podstatou dosť podobný rozprávkam napríklad o Jankovi Hraškovi alebo Pampúšikovi. Teda ide o postavu, ktorá vykročí z domu a zažíva mnohé dobrodružstvá.

 

The Black Cauldron (1985)

(Černý kotel)

Zatiaľ čo Mravčia polepšovňa je len väčšinou zabudnutý film, tak tento animovaný film z dielne Disney je úplne zapadaný prachom. Mnohí ľudia by vám povedali, že je to len dobre – pretože tento film je v skutočnosti taký zlý, že si zaslúži, aby naň ľudia zabudli. Ja osobne si myslím, že síce nie je dokonalý, ale má čo ponúknuť. Podstatou príbehu je rozprávanie o jednom zlom kráľovi, ktorý bol taký zlý a mocný, že sa ho báli aj bohovia a keďže ho nikto nedokázal zabiť, bol zvrhnutý do nádoby s roztaveným železom, a tak sa jeho sila stala súčasťou čierneho kotla a povráva sa, že tento stratený artefakt môže dať komukoľvek obrovskú moc. Tento film svoj námet čerpá z prvých dvoch kníh (The Book of Three z roku 1964 a The Black Cauldron z roku 1965) série The Chronicles of Prydain, ktorú napísal Lloyd Alexander. Spojenie medzi filmom a sériou si na prvý pohľad uvedomuje málokto, okrem deju ich totiž spája názov krajiny, ktorej pochádzal zlý a mocný kráľ – čiže Prydain. Autor knižnej série sa na adresu filmu vyjadril v zmysle, že on sám nevidí žiadnu spojitosť medzi svojimi knihami a daným filmom a tým pádom film, osamostatnený od svojej predlohy, považuje za veľmi príjemný. V roku 2016 bolo potvrdené, že štúdio Disney opätovne zakúpilo filmovacie práva k autorovej sérii a plánujú natočiť sériu filmov, ktorá bola vernejšia autorovmu svetu.

 

Howl’s Moving Castle (2004)

(Zámek v oblacích / Howl no ugoku širo)

Tento cenami ovenčený japonský animovaný film vyšiel zo známej spoločnosti Studio Ghibli (z ktorého pochádza napríklad aj film Princezná Mononoke a ďalší iné klasiky). Dej sa odohráva vo svete, kde vedľa seba existuje mágia a technika zo začiatku 20. storočia, v ktorom žije mladá Sophie. Tú však čarodejnica premení na starú ženu, a tak sa Sophie rozhodne nájsť čarodejníka Howla, aby jej pomohol kliatbu zrušiť a vrátiť ju tak späť do jej mladého tela. Režisér filmu prezradil, že vo filme rezonuje aj protivojnová tematika, čo odráža jeho odpor voči vpadnutiu amerických vojsk do Iraku – vďaka tomu vraj tento film nebude v Amerike prijatý veľmi pozitívne, v čom sa dosť mýlil. Svoj námet tento film čerpá z rovnomennej knihy z pera britskej autorky Diany Winne Jones, ktorá bola prvýkrát publikovaná v roku 1986. Autorka v nej referuje a odkazuje na mnohé knihy, napríklad na Pána prsteňov, Alicu v Krajine zázrakov, Čarodejníka zo zeme Oz a ďalšie iné knihy či dokonca básne. Kniha má ešte ďalšie dve pokračovania, a to Castle in the Air (1990) a House of Many Ways (2008).

 

The Fox and the Hound (1981)

(Lišiak a pes / Liška a pes)

Tento animovaný rodinný film je v poradí dvadsiatym štvrtým filmom štúdia Disney a podobne ako ten, ktorý nasleduje za ním, čo je zhodou okolností Černý kotol, aj tento tak trochu zapadal prachom. Podstatou filmu je vyrozprávať príbeh o lišiakovi Todovi a loveckom psovi Copperovi, ktorí sa nečakane v útlom detstve stanú priateľmi. Ako starnú, musia čeliť realite toho, že sú v podstate nepriatelia, ale aj vlastným silnejúcim inštinktom. Napriek tomu, že je film väčšinu času zabudnutý, je považovaný za súčasť zlatej klasiky štúdia Disney. Svoj námet film čerpá z rovnomennej knihy od Daniela P. Mannixa z roku 1967, ktorú ilustroval John Shoenherr. Lišiak Tod v nej rok vyrastá u ľudí a Copper je pes vlastnený miestnym lovcom, o ktorom sa hovorí len ako o Pánovi. Copper a jeho Pán začnú Toda loviť po tom, ako lišiak nechtiac zapríčiní smrť obľúbeného loveckého psa. Je teda jasné, že kniha sa veľmi líši od animovaného filmu, ktorý bol prispôsobený do podoby rodinného animovaného filmu. Oproti filmu je hlavne realistickejšia a aby to autor dosiahol, dlhodobo študoval skrotené aj divé líšky, lovecké techniky a spôsoby, ktorými lovecké psy dokážu vystopovať líšky. Oproti filmu má kniha takisto omnoho tragickejší koniec.