Editorstvo v praxi II

Materiál na tento článok zbieram už niekoľko mesiacov (prakticky od momentu, kedy som vydala prvý článok o editorskej praxi) a jeho súčasťou mal byť od začiatku prepis slov z iných grafických systémov. Nedávno (vlastne to bolo včera) sa však Maťa rozčuľovala pri čítaní Nočného cirkusu nad Čendrešom a ja som to zobrala ako impulz, že je nielen načase tento článok dopísať, ale že by bolo možno dobré zamerať sa v ňom len na ten prepis...

 

 

Prepis z iných grafických systémov (alebo tiež transkripcia)

V úvode článku by som niečo chcela uviesť na pravú mieru – mojím zámerom nie je niekoho urážať alebo sa niekomu vysmievať. A už vôbec nie Mati, hoci som ju v úvode spomenula. Pretože by nebolo správne vyčítať niekomu, že niečo nevie, hlavne ak je táto nevedomosť výsledkom systémového nedostatku. Nemôžeme predsa vedieť niečo, čo sa pri štúdiu slovenčiny neprávom opomína. Ja osobne som sa s týmto problémom stretla až na vysokej a aj tam sme sa tomu venovali len okrajovo. (Čo je podľa môjho skromného názoru dosť veľká chyba.)

Slovenský jazyk sa riadi štyrmi princípmi a jedným z nich je aj fonetický princíp. Ten dosť zľudovel a často sa nešťastne označuje slovami „píš, ako počuješ“. V praxi to znamená, že každá fonéma ma svoju grafému a tá sa používa bez ohľadu na to, ako ju vyslovujeme, Takže ak v slove vyslovím napríklad „s“ napíšeme ho ako „s“ aj v prípade, že spoluhlásku spodobujeme.

Tento princíp sa neskôr aplikuje aj pri preberaní slov z iných jazykov. Slovenčinu totiž, podobne ako aj iné jazyky, tvorí veľká časť slov prebratých z iných jazykov, z ktorých väčšina sa stala tzv. úplne zdomácnenými slovami. Čiže prebrali grafickú podobu nášho jazyka a ľudia sa pri ich čítaní neuvedomujú ich mnohokrát veľmi exotický pôvod.

Ako príklad uvediem slovo karí. Ak by ste teraz zobrali do rúk preklad nejakého románu zo sedemdesiatych alebo osemdesiatych rokov, toto slovo by ste tam našli v anglickej podobe curry. Za tie roky však slovo zdomácnelo a prebralo grafickú podobu slovenského jazyka, čiže ho poznáme ako karí. Takýmto procesom prešlo veľké množstvo iných slov a zdomácňovanie slov sa riadi ešte všakovakými inými pravidlami.

Zábavné tiež je, že o pôvode slova karí by sa s vami určití ľudia boli ochotní hádať. Niekto by mohol dokonca tvrdiť, že slovo karí je anglického pôvodu, pretože sme ho prebrali z angličtiny, ale to nie je pravda. Slovo karí totiž pochádza z tamilčiny (čo je jeden zo štyroch jazykov, ktorými sa hovorí v Indii) a k nám sa dostala jeho poangličtená verzia curry. Tá však vychádza z latinkového prepisu kaṟi a to vzniklo prepisom pôvodného கறி.

Tento prepis vznikol vďaka medzinárodným ISO normám, ktoré sú záväzné a pomáhajú prepisovať jazyky z iných grafických systémov do latinky (napr. z azbuky, gréckeho písma, Dévanágarí, čínskej abecedy atď.), aby tak bolo jednoduchšie jednotlivé slová prispôsobiť jazyku v inej krajine. Tak sa stalo, že pôvodne tamilské slovo sa k nám dostalo v poangličtenej verzii – slovo v podobe curry totiž anglicky hovoriaci človek prečíta tak, ako by sa čítať malo.

Tieto normy sú potrebné aj z iného dôvodu – abeceda. Tá tamilská má 31 základných znakov (na porovnanie, slovenčina ich má 46) a poviete si, že to nie je až taký problém. Tieto základné znaky však vytvárajú kombinácie a tých môže byť dokopy s tými základnými až 247, čo v praxi znamená, že daná abeceda môže obsahovať zvuky, pre ktoré v našom jazyku máme iné písmená alebo ich naopak nemáme vôbec.

Nehovoriac o tom, že hoci máme k dispozícii latinkový prepis, to nám ešte nezaručuje, že dané písmená sa čítajú tak isto ako u nás (stačí si napríklad len porovnať slovenské a anglické hláskovanie). A aby dané slovo alebo meno bolo prečítané tak, ako by prečítané byť malo, musíme ho prispôsobiť nášmu grafickému systému. A tu prichádza na rad slávna transkripcia.

Transkribovať akýkoľvek text je pomerne náročné, pretože nie všetky jazyky a ich grafické systémy majú v slovenčine pevne ukotvené pravidlá prepisu. Takže zatiaľ čo na také jazyky ako čínština alebo japončina nájdete oficiálne tabuľky v Pravidlách slovenského pravopisu (v textovej časti), pri tých menej frekventovaných sa snažíte nájsť niekoho, kto daný jazyk pozná, alebo si skrátka vypožičiate ponagličtený prepis. Čo je časté vidieť práve v beletrii. (Druhú časť problému spôsobuje fakt, že ľudia väčšinou nepátrajú, z akého jazyka dané slovo alebo meno pochádzajú, a tak ich celkom nevedomky ponechávajú v poangličtenej verzii.)

Aby som to aplikovala na prax, pretože všetko je jednoduchšie v praxi, požičiam si knihy, na príprave ktorých som sa podieľala. Cassandra Clare patrí k autorkám, ktoré si rady a často požičiavajú reálie a aj mená z rôznych kultúr, takže je možné dosť často sa stretnúť s niečím exotickým. Napríklad v knihe Červené zvitky mágie sa stretnete s obľúbenými postavami akými sú Magnus či Alec, ale zjaví sa tu aj nová postava menom Šin-jun Jungová.

Ak by ste však zatúžili dozvedieť sa o tejto postave viac, nenašli by ste ju. Pretože v origináli sa volá Shinyun. Meno je pravdepodobne čínskeho pôvodu a nemáme k dispozícii jeho oficiálny latinkový prepis. Keď sa však pozriete na poangličtenú verziu, uvedomíte si, že sa vlastne číta rovnako ako tá slovenská, hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá. (Inak zaujímavosťou tejto knihy je, že Šin-jun bola väčšinu knihu Shinyun a až prekladateľke Diane Ghaniovej napadlo, že by sme to meno mali transkribovať. Čím sa len dokazuje, že človek sa každý deň učí. Mne to napríklad nenapadlo vôbec.)

V prípade niektorých slov sa teda dá oprieť aj o poangličtený prepis, ale pri iných nie. Napríklad v knihe Stratená Biela kniha (čo je pokračovanie Červených zvitkov mágie) sa postavy vydajú na výlet do Šanghaja a aj preto sú v texte mnohé čínske názvy a mená. Napríklad sa tu objaví postava, ktorá sa v angličtine volá Tian, čo nám ale s transkripciou veľmi nepomohlo, lebo sa volá Tchien (v angličtine totiž nemajú písmeno, ktoré sa by čítalo „ch“).

No a predstavte si, že v knihe Zlaté puto sa objavovali aj perzské mená a výrazy a na tie oficiálne tabuľky neexistujú. Potom je prekladanie a následné redigovanie aj poriadne dobrodružné. Následne sa kniha dostane do rúk čitateľom a tí si čítajú, všade anglicky znejúce mená a zrazu „Bum!“ objaví sa tam niečo také výstredné ako Šin-jun. Iste, pôsobím to komicky, ale ide o to, aby sme v slovenčine tieto mená a názvy čítali správne a to bez ohľadu na to, ako zábavne to niekedy pôsobí.

A tieto mená a názvy riešia kreatívne tímy podieľajúce sa na príprave akejkoľvek prekladovej (alebo aj pôvodnej) knihy odlišne. V prvom rade treba zobrať do úvahy, ako sa postupovalo v predošlých prípadoch – hlavne ak ide o série alebo preklady kníh z toho istého univerza, ako je to v prípade Cassandry Clare. Tam sme napríklad pri práci na knihe Stratená Biela kniha zistili, že už v predchádzajúcich autorkiných knihách sa objavovali mená alebo slová z iných grafických systémov, ktoré neboli transkribované a teraz sme stáli pred rozhodnutím, či ich v tejto knihe transkribovať, alebo ponechať netranskribovanú verziu, na ktorú sú fanúšikovia zvyknutí.

Niektoré mená nám tak ostali neprepísané (Yanluo nám bude musieť odpustiť, že sme z neho nespravili jazykovo správneho Jen-lua) a iné sme prepísali, tak máme v knihe postavy ako Tchien a Ťin-feng alebo názvy a slovné spojenia ako Chej-paj Wu-čchang. Pravdepodobne to vyzerá bizarne (pre niekoho je to napríklad až vrchol nevkusu), ale vďaka tomu vieme zabezpečiť, že dané slovo alebo meno čitateľ vysloví čo možno najbližšie originálu. Pretože ako je to uvedené aj v Pravidlách slovenského pravopisu, my skrátka v slovenčine niekedy máme k dispozícii len zvukovo podobné hlásky, nie však totožné (nehovoriac o tých, ktoré v slovenčine nedokážeme ničím nahradiť).

Aby som sa ešte na chvíľočku vrátila k Čendrešovi z Nočného cirkusu, ktorý je inšpiráciou tohto článku, aj keď prenesene – aj toto meno pôsobí v kontexte ostatných dosť bizarne. Čo ale nemení nič na fakte, že je správne. Nejde o poslovenčenú verziu mena. Ide o prepis z iného grafického systému. V angličtine toto meno prepísali ako Chandresh, aby zabezpečili, že ho anglicky hovoriaci ľudia prečítajú správne. V slovenčine sa ten istý efekt dosiahne tým, že bude mať meno podobu Čendreš. Je to divné. Je to výstredné. Je to správne.

Verím tomu, že tento článok tak trochu pripomína nočnú moru. Čo je v poriadku, lebo prepis slov z iných grafických systémov predstavuje ešte väčšiu nočnú moru. Pretože okrem samotného prepisu najskôr musia redaktori/prekladatelia vypátrať, či je dané slovo/meno poangličtené správne, ako pravdepodobne vyzerá v originálnom jazyku a potom sa ešte musia pomodliť ku všetkým slovenčinou nadaným bôžikom, aby našli správnu tabuľku a na jej základe ho správne prepísali. Pričom treba pamätať na to, že slovenčina miluje svoje výnimky a okrem svojich noriem (ktorých je dosť) musí dodržiavať aj tie medzinárodné (ktorých je ešte viac). A ešte len to je nočná mora. (Nejaké estetické hľadisko sa do procesu rozhodovania ani len nedostane.)

 

 

Snáď ste vyrozumeli, čo som sa týmto článkom snažila povedať. Ak nie, otázky smerujte do komentárov a ja na ne rada odpoviem. Alebo máte otázky týkajúce sa niečoho iného? Aj tie môžete zhodnotiť v komentároch.