Tajné predlohy filmov #8

Aj tento mesiac som si pripravila článok do tejto rubriky, hoci sa mi ho takmer nepodarilo dopísať načas. Výber filmov je opäť skôr náhodný, jednotlivé kúsky som nevyberala s nejakým zámerom. Skrátka som to ponechala na náhodu, no výsledný výber nie je úplne márny...

 

 

Practical Magic (1998)

(Magická posadnutosť / Magická posedlost)

Dnes už klasický kultový film rozpráva príbeh o dvoch sestrách Sally a Gillian, ktoré sú vo svojom malom mestečku legendou – sú to totiž čarodejnice a aby toho nebolo málo, sú súčasťou prekliatej rodiny. Toto prekliatie predurčuje, že každý muž, ktorý sa zamiluje do niektorej ženy tohto rodu, nakoniec zomrie. V podstate ide o motív ako vystrihnutý z magického realizmu, v ktorom hrá prím nielen prekliatie, ale aj viac generácií žien tej istej rodiny a mágia. Film, v ktorom sa v hlavných úlohách blysli Sandra Bullock a Nicole Kidman, vychádza z knižného magického realizmu. Jeho predlohu by ste našli v rovnomennej knihe od Alice Hoffman z roku 1995. Pôvodne jednodielna kniha sa po dvadsiatich dvoch rokoch (v roku 2017) dočkala románového prequelu (o starej mame Sally a Gillian) a o tri roky neskôr ďalšieho románového prequelu (o čarodejnici, ktorá celý rod prekliala). Na tento rok autorka pripravuje ďalšie románové pokračovanie s názvom The Book of Magic, ktoré priamo nadväzuje na udalosti knihy Practical Magic.

 

The Mark of Zorro (1920)

(Zorro mstitel)

Po vyslovení mena Zorro väčšine ľudí ihneď zabliká kontrolka a spomenú si na film z roku 1998, v ktorom sa v hlavných úlohách predstavili Antonio Banderas, Anthony Hopkins a Catherine Zeta-Jones. Dej tohto oveľa známejšieho filmu sa však zameriava na Alejandra, ktorý kráča v stopách pôvodného Zorra. Tým sa najskôr stal Don Diego de la Vega, potomok bohatej rodiny, ktorý zamaskovaný bojuje v občianskej vojne. Táto postava bola prvýkrát filmovým divákom predstavená ešte v nemom filme v roku 1920. Koncept príbehu a aj postavy Diega pritom pochádza z knižnej predlohy. Tá ešte pod názvom The Curse of Capistrano vychádzala v roku 1919 na pokračovanie v časopise All-Story Weekly. Autorom tohto príbehu je Johnston McCulley. Vďaka počiatočnému úspechu v roku 1922 McCulley začal písať ďalšie príbehy, a tým postavil základ kultu, ktorého súčasťou sa neskôr stali rôzne knihy (jednou zo známejších je napríklad aj kniha Le Zorro od čilskej autorky Isabel Allende, ktorá vlastne napísala origin postavy Zorra, v ktorej vychádza aj z informácií prezentovaných vo filme z roku 1998, kde de la Vegu stvárnil Hopkins), ale aj komiksy, seriály, divadelné a rozhlasové hry. Nakoľko autorské práva k postave Zorra vypršali niekedy koncom 20. storočia, prakticky ktokoľvek môže tento kult obohatiť.

 

Tarzan of the Apes (1918)

Podobnú cestu na poli filmografie ako Zorro má aj Tarzan, avšak v prípade opičieho muža nie je ten prvý v hlave blikajúci film taký očividný. Svoju filmovú kariéru Tarzan začal v ére nemého filmu a to snímkou z roku 1918, v ktorej úspechu nasledovali ďalšie dve pokračovania s tým istým hercom v hlavnej úlohe. Pričom tento nemý film je dodnes považovaný za jednu z najvernejších filmových verzií knižnej predlohy. Otcom Tarzana je spisovateľ Edgar Rice Burroughs (ešte ho budem spomínať, takže si jeho meno zapamätajte) a podobne ako v prípade Zorra, aj príbehy o Tarzanovi najskôr vychádzali na pokračovanie v časopise a v knižnej podobe vyšli až v roku 1914. Úspech príbehov o opičom mužovi autora povzbudili a neskôr napísal ešte ďalších dvadsať štyri pokračovaní jeho dobrodružstiev o tom, ako žil v džungli, ako sa neskôr vrátil do civilizácie a aj to, ako sa do džungle vrátil a ďalšie iné príbehy. Zatiaľ posledným filmom o tejto postave je The Legend of Tarzan z roku 2016, ktorý je kritizovaný aj za chaotický dej, ale vo svojej podstate ako jeden z mála ponúka pohľad na Tarzanov život, ktorý je známy z knižnej série – návrat do džungle, smrť Tarzanovej gorilej matky a nepriateľstvo s kmeňom, ktorého člen ju zabil a ďalšie iné. Podobne ako Zorro, aj Tarzan predstavuje kult, ktorého súčasťou sú filmy, seriály, komiksy, divadelné a rozhlasové hry a mnohé autorizované a aj neautorizované knižné príbehy.

 

The Nanny Diaries (2007)

(Dievča na stráženie / Holka na hlídaní)

Dej tejto komediálnej drámy sleduje Annie, ktorá práve odpromovala, no aj tak stále netuší, čo vlastne chce robiť so svojím životom. Raz sa prechádza v parku, kde zachráni dieťa pred istou zrážkou s autom a na mieste sa spozná s chlapcovou matkou. Annie sa jej predstaví, žena však nedopatrením namiesto „Annie“ počuje „nanny“ a aj na základe tohto omylu Annie ponúkne prácu – má sa nasťahovať k nej domov, kde by sa celý deň starala o jej syna Grayera. Vo filme sa okrem Scarlett Johansson objavil aj Chris Evans. Tento film preberá základ z rovnomennej knihy z roku 2002, ktorú napísali Emma McLaughlin a Nicola Kraus. Tie pri písaní vychádzali z vlastných skúseností, nakoľko sú obe bývalé pestúnky. Film oproti knihe urobil mnohé zmeny, napríklad hlavná hrdinka školu práve skončila, hoci v knihe ešte stále študuje a jej skutočné meno ostáva záhadou, nakoľko o sebe hovorí ako o Nanny/Nan. V roku 2009 vyšlo autorkám pokračovanie, ktoré si však získalo skôr vlažné a kritické reakcie. V knihe ubehlo dvanásť rokov a Nanny sa vracia do New Yorku, kde stretáva šestnásťročného Grayera – ktorého ako štvorročného strážila.

 

Babe (1995)

(Prasiatko Babe / Babe – galantní prasátko)

Príbeh o malom prasiatku, ktoré sa od ovčiarskeho psa naučí zaháňa ovce, je legendou sobotného detského vysielania. Príjemný takmer rozprávkový príbeh opisuje život na farme a tiež dobre vychovaného malého prasiatka menom Babe, ktoré farmár Arthur Hoggett vyhrá na farmárskej výstave. Počas premiéry v Amerike sa v kinách naprieč štátmi objavovali letáky od aktivistov, ktoré poukazovali na zlé zaobchádzanie na farmách. Film mal však pozitívny vplyv hlavne na mladšie publikum – nakoľko po premiére vzrástol počet vegetariánov. Svoj námet tento film čerpá z knihy The Sheep-Pig (ktorá v Amerike vyšla pod názvom Babe, the Gallant Pig) z roku 1983, ktorú napísal Dick King-Smith (aj jeho budem ešte spomínať) a ilustrovala ju Mary Rayner. Autor za knihu získal niekoľko ocenení. Dej filmu je pritom pomerne verný knižnej predlohe. V roku 1998 do kín dorazilo pokračovanie filmu o tom, ako sa prasiatko Babe dostane do mesta. Udalosti opisované vo filme sú založené na fantázii scenáristov a s pôvodnou knihou nemajú nič spoločné.