September sa pomaly ale isto blíži ku koncu, a teda prišiel čas na ďalšiu časť seriálu o filmoch a ich nie vždy známych knižných predlohách. Ako kedykoľvek predtým, aj teraz je výber čisto náhodný...
Jaws
(1975)
(Čeľuste
/ Čelisti)
Cenami
ovenčený, dnes už klasický triler. Navyše vďaka nemu režisér Steven Spielberg
položil základy minimálne zaujímavé kultu – hoci ďalšie filmy z tohto univerza
nedosiahli kvality ani popularity toho prvého. Napínavý a dramatický film
približuje osud malého mestečka žijúceho z cestovného ruchu. Jedného dňa
je však ich bezpečie ohrozené, pretože sa na pláži nájdu pozostatky tela. Podľa
všetkého išlo útok žraloka. Ak ľudia chcú, aby ich mesto bolo bezpečné a nedošlo
k ďalším úmrtiam, je potrebné nebezpečného predátora uloviť. Svoj námet
film čerpá z rovnomennej knihy, ktorá vyšla v roku 1974 a napísal
ju Peter Benchley. Jedna z postáv v príbehu, konkrétne
lovec Quint, je inšpirovaný skutočným lovcom žralokov Frankom Mundusom. Kniha
bola navyše napísaná na objednávku – v roku 1971 si ju u Benchleyho,
úspešného nezávislého novinára, objednalo vydavateľstvo Doubleday. Práva na
sfilmovanie boli kúpené ešte pred oficiálnym vydaním knihy. Film a kniha sa
v mnohom líšia. Spielberg sa rozhodol vypustiť mnohé rozptyľujúce dejové
línie a takisto vynechal veľa postáv – pretože sám tvrdil, že sú
nesympatické. Tiež boli pozmenené príbehy postáv, ktoré v príbehu ostali a mnohé
scény boli pridané. To všetko prispelo k úspechu filmu, ktorý sa v čase
uvedenia do kín stal najlepšie zarábajúcim filmom. Aj z toho dôvodu boli
natočené ďalšie tri pokračovania, konkrétne Jaws 2 (1978), Jaws
3 (1983) a Jaws: The Revenge (1987). Filmy dosiahli
finančný úspech, ale vyslúžili si veľa kritiky. Navyše sa na tvorbe scenára už
nepodieľal Benchley, ktorý pokračovania okomentoval slovami, že kto by vôbec
chcel natočiť pokračovanie filmu o rybe.
Planet
of the Apes (1968)
(Planéta
opíc / Planeta opic)
Americký sci-fi
film o posádke lode, ktorá havaruje na podivnej planéte, kde žijú humanoidné
rozprávajúce opice a ľudia sú divoké nemé zvery oblečené do zvieracích
koží. Prvý diel skladačky, ktorý položil základy rozsiahlemu univerzu. Film okrem
toho uspel aj po finančnej stránke a získal si srdcia divákov i kritikov.
Svoj námet čerpá z francúzskeho románu La Planète des singes z roku
1963, ktorú napísal Pierre Boulle (v Anglicku bola kniha najskôr
uvedená pod názvom Monkey Planet). Napriek mnohým zmenám v scenári
a škrtom ide o pomerne vernú adaptáciu, ktorá sa dočkala aj štyroch
pokračovaní, konkrétne Beneath the Planet of the Apes (1970), Escape
from the Planet of the Apes (1971), Conquest of the Planet of the
Apes (1972) a Battle for the Planet of the Apes
(1973). Okrem toho boli tiež natočené dva televízne seriály, jeden z toho dokonca
animovaný. V roku 2001 sa pôvodný film dočkal remaku z dielne Tima
Burtona, avšak film si vyslúžil kritiku a nedočkal sa takého úspechu, aby
sa stal reštartom univerza. Toho sa Planéta opíc dočkala až v roku 2011
vďaka filmu Rise of the Planet of the Apes. Ten sa stal prvým
dielom novej filmovej série, ktorá pokračovala filmami Dawn of the Planet
of the Apes (2014) a War for the Planet of the Apes
(2017), pričom na rok 2024 je naplánovaná premiéra ďalšieho filmu s názvom
Kingdom of the Planet of the Apes. Kniha si takisto vyslúžila
komiksovú adaptáciu a prvé filmy zase vlastný dokument.
The
Last Duel (2021)
(Posledný
súboj / Poslední souboj)
Strhujúci
historický film, ktorý približuje Francúzsko v 14. storočí. Navyše opisuje
duel dvoch mužov, niekdajších priateľov, z ktorých sa stanú rivali po tom,
čo manželka jedného z nich obviní toho druhého zo znásilnenia. Svoj námet
film čerpá z knihy The Last Duel: A True Story of Crime,
Scandal, and Trial by Combat in Medieval France, ktorá vyšla v roku
2004 a napísal ju literárny kritik a odborník na stredovekú
literatúru Eric Jager. Kniha je koncipovaná ako odborná
publikácia a opisuje skutočné udalosti – a teda aj skutočný posledný
súdom posvätený duel, ktorý sa odohral v roku 1386. Tento súboj
predstavuje nielen dôležitý kus francúzskej kultúry, ale takisto je námetom debát
v súdnictve a tiež medzi historikmi. Autor sa v knihe venuje aj
ďalším súbojom, avšak film samotný opisuje len ten medzi Jeanom de Carrouges a Jacquesom
Le Gris. Keďže ide o skutočnú udalosť, je film pomerne verný svojej predlohe,
hoci pridáva niekoľko scén. Oproti knihe viac opisuje vzťah hlavných hrdinov –
ako sa z priateľov stávajú rivali. Takisto časť príbehu rozprávaná z pohľadu
Marguerite je do filmu pridaná. Má priblížiť Marguerite ako osobu a tiež jej
život a postavenie vo vtedajšej spoločnosti. Z historických prameňov
sa o Marguearite veľa nedochovalo, takže v prípade filmu išlo o šikovne
využitý potenciál. Napriek tomu, že si film vyslúžil dobré hodnotenia, išlo o finančný
prepadák.
The
River King (2005)
(Ľadová
smrť / Pod hladinou)
Béčkový krimi
triler opisuje vyšetrovanie detektíva, ktorý sa snaží vyriešiť tragickú smrť chlapca.
Jeho telo sa nájde v rieke a škola tvrdí, že išlo o samovraždu.
Svedectvá a dôkazy však ukazujú, že bol k činu pravdepodobne
prinútený. Detektív teda pokračuje vo vyšetrovaní, hoci odvšadiaľ počúva, že by
to mal nechať tak. Svoj námet film dosť voľne čerpá z rovnomennej knihy z roku
2000, ktorú napísala Alice Hoffman. Autorka je známa svojím
rozvláčnym poetickým štýlom a záľubou v magickom realizme. Čo sú
prvky, ktoré nie je možné pretaviť do filmu. No vo výslednom filme bolo zmenené
takmer všetko, takže z pôvodnej predlohy ostala len základná kostra
príbehu a mená hlavných hrdinov. Osobnostné charakteristiky mnohých postáv
sa zmenili. Takisto bol zmenený štýl rozprávania – zatiaľ čo smrť chlapca sa v knihe
odohráva takmer až na konci a ide o vyvrcholenie opisovaných udalostí,
film sa smrťou začína. Čím sa výrazne oslabuje zámer knihy, v ktorej ide o opis
vzťahov a všetkých pohnútok, ktoré vedú k tragédii. Vo filme je teda
badať snahu stvoriť napínavý triler s niekoľkými paranormálnymi prvkami,
avšak ide len o snahu. Čo je koniec koncov aj zdroj najväčšej kritiky,
ktorú si film vyslúžil.
A través
de mi ventana (2022)
(Through
my Window / Láska přes okno)
Béčková romantická
netflixovská senzácia rozpráva príbeh puberťáčky Raquel, ktorá už dlho
zamilovaná do svojho suseda Aresa. Do takej miery, že ho sleduje na internete.
Nakoniec medzi nimi dôjde k nečakanému zblíženiu – keď jej Ares ukradne
heslo na wi-fi a používa jej pripojenie. Film svoj námet čerpá v rovnomennej
španielskej knihy z roku 2019, ktorú napísala Ariana Godoy. Autorka
príbeh najskôr pridávala na platformu Wattpad a neskôr sa dočkala aj
knižného vydania. Kniha a film a sa mnohom líšia. Netflix film
natáčal so zámerom urobiť z príbehu niečo medzi After a Fifty Shades
of Grey s rôznou mierou úspešnosti. Keďže film bol natočený pre španielsku
vetvu Netflixu, odohráva sa dej príbehu v Španielsku a nie v USA,
ako to bolo v knihe. Takisto príbeh prešiel mnohými zmenami. Veľa scén z knihy
sa objavilo vo filme, avšak iné dôležité boli vynechané. Takisto boli pridané
nové zápletky a dramatické udalosti. Tiež charaktery postáv prešli mnohými
zmenami, najväčšmi je to vidieť práve na hlavnej hrdinke. Vďaka čomu vzťah ústrednej
dvojice vyznieva omnoho toxickejšie. Raquel je vo filme ašpirujúcou spisovateľkou,
ktorá sa nakoniec rozhodne rozpovedať svoj a Aresov príbeh prostredníctvom
knihy (takže film je vlastne akoby „čítaním“ tejto knihy). Kniha má ďalšie dve
pokračovania, konkrétne A través de ti a A través
de la lluvia, ktoré rozprávajú príbehy Aresových bratov. Podobne aj
film bude mať dve pokračovania, ktoré budú z týchto kníh pravdepodobne
vychádzať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára