Tajné predlohy filmov #46

Ďalší mesiac pomaly končí, takže prichádza čas na ďalší príspevok do tejto rubriky. Rovnako ako kedykoľvek predtým, aj teraz je výber čisto náhodný...

 

 

A Mouthful of Air (2021)

V tomto prípade sa dá hovoriť o pomerne nenápadnej psychologickej dráme. V nej má divák možnosť spoznať život mladej ženy, ktorá je úspešnou autorkou detských kníh, no zároveň je aj matkou. Snaží sa čo možno najlepšie starať o svoje dieťa, no popritom bojuje aj s ťažkými depresiami a navyše ju prenasledujú krivdy z jej vlastného detstva. Scenár filmu z vlastnej rovnomennej knihy adaptovala Amy Koppelman. Kniha prvý raz vyšla ešte v roku 2003. Autorka napísala hneď niekoľko kníh, v ktorých píše o niektorých tabuizovaných témach, ktoré sa týkajú väčšinou ženského psychického zdravia. Podobne je to aj v prípade tejto knihy (a neskôr filmu), v ktorej podľa vlastných slov spracováva isté okamihy z vlastnej minulosti. Hlavná hrdinka Julie však nie je zosobnením Amy Koppelman. Len to, čím si Julie prešla, je istým obrazom autorkinej vlastnej skúsenosti. Pretože verí, že o niektorých témach by sa malo hovoriť a tiež prízvukuje, že depresia je liečiteľná. Keďže scenár filmu a aj knihu napísala tá istá osoba, dá sa hovoriť o veľmi vernej adaptácii. Amy Koppelman sa navyše pri tomto režisérskom debute snažila navodiť u diváka podobné pocity ako u svojich čitateľov. Možno aj vďaka tomu je film rozprávaný cez sériu sugestívnych a nie vždy na seba presne nadväzujúcich okamihov. Rovnako ako samotná knižná predloha. Film bol finančne veľmi úspešný a vyslúžil si chválu kritikov.

 

Hunt for the Wilderpeople (2016)

(Hon na pačlověky)

Trochu netypická komédia s prvkami drámy i dobrodružstva. Aj týmito slovami by sa dal opísať neveľmi výrazný film, v ktorom vystupuje mladý chalan Ricky. Ten je v ťažko zvládnuteľnom pubertálnom veku, no navyše tiež vyrastá v náhradných rodinách. Vďaka tej poslednej sa dostal až na novozélandský vidiek. Tu v spoločnosti akéhosi náhradného strýka zažije nejedno dobrodružstvo – počas úteku pred políciou. Svoj námet film preberá z knihy Wild Pork and Watercress z roku 1986, ktorú napísal Barry Crump. Prvé informácie o adaptovaní knihy sa objavili ešte v roku 2005. Na spracovaní pracoval Taika Waititi, ktorý film zároveň aj režíroval. Podľa všetkého scenáre niekoľkokrát prepracovával, až sa z verzie, ktorá bola verná predlohe, prepracoval k dosť voľnejšiemu spracovaniu. To pramení aj z faktu, že do filmu bolo pridaných hneď niekoľko postáv, ktoré sa v knihe ani len nespomínajú. Aj tie čiastočne prinášajú komediálne a odľahčujúce prvky. Zmeny sa však nevyhli ani hlavným postavám. Napríklad Ricky z knihy a z filmu sú dve odlišné osoby. Ricky z filmu je oveľa aktívnejší a hlučnejší, zatiaľ čo ten z knihy je skôr hĺbavý a hlavne tichší. Zmenám sa nevyhol ani vzťah medzi Rickym a jeho náhradným strýkom. Hoci aj v tomto prípade ich o zmenu, ktorá vo filme výborne vynikne. Keďže vďaka tomu má táto dvojica oveľa silnejší a zaujímavejší vzťah. Vo výsledku majú síce kniha i film totožné posolstvá, avšak film ich divákovi odovzdáva omnoho hlučnejším a pompéznejším spôsobom. Čo je asi aj dôvod, prečo mal film divácky úspech.

 

Chanson Douce (2019)

(Dokonalá chůva)

Nie veľmi známa dráma približuje život jednej malej rodine. Manželia Paul a Myriam majú dve deti a sú šťastní. Lenže život je neustále platenie účtov a ak chcú prežiť, musí sa Myriam čo najskôr vrátiť do práce. Vtedy sa na scéne objavuje Louise, na prvý pohľad dokonalá opatrovateľka, ktorá im všetkým zmení životy. Svoj námet film čerpá z rovnomenného francúzskeho románu z roku 2016, ktorý napísala Leïla Slimani. Kniha bola neskôr preložená do mnohých jazykov. V angličtine je známa ako Lullaby (v UK) alebo ako The Perfect Nanny (v USA). Ide pritom o autorkinu prvú knihu, ktorá sa dočkala prekladu do angličtiny (zároveň je to jej v poradí druhá vydá kniha vôbec). Kniha, hoci je označovaná za fikciu, je do veľkej miery inšpirovaná tragickými udalosťami, ktoré sa odohrali v rok 2012 v New Yorku. Autorka sa na stránkach venuje psychologickému rozkladu osobnosti a zamýšľa sa nad dôvodmi, ktoré niekoho vedú v určitému konaniu. Robí to tak výrazným spôsobom, že si jej kniha získala nielen pozornosť, ale aj mnohé ocenenia. Samotná adaptácia sa neteší ani polovičnému úspechu a zároveň si vyslúžila veľa kritiky. Najväčší problém je v tom, že zatiaľ čo kniha dokáže sprostredkovať rozklad osobnosti o dosť uveriteľnejšie, na filmovom plátne je to už trochu ťažší oriešok. Filmárom sa to podarilo len do určitej miery. V roku 2023 sa objavila informácia, že HBO plánuje adaptovať knihu do minisérie.

 

My Sister’s Keeper (2009)

(Pre moju sestru / Je to i můj život)

Psychologická dráma divákovi približuje tragický osud jednej americkej rodiny. Rodičia zisťujú, že ich dcéra má leukémiu. Nanešťastie sa však nikto z nich nemôže stať darcom, tak prichádza rozhodnutie – musia mať ďalšie dieťa, ktoré by v prípade núdze mohlo zachrániť ich smrteľne chorú dcéru. Lenže ich „náhradná“ dcéra chce mať tiež vlastný život a svojich rodičov zažaluje. Svoj námet film čerpá z rovnomennej knihy z roku 2004, ktorú napísala Jodi Picoult. Čo sa týka vernosti predlohe, v niektorých ohľadoch by sa dalo hovoriť skôr o inšpirácii než skutočnej adaptácii. Je pravda, že film ponúka divákovi v podstate ten istý príbeh, v ktorom scenáristi zároveň dokázali detailnejšie spracovať niektoré vedľajšie dejové odbočky. Ale na druhej strane zase niektoré museli aj vynechať. Zásadným rozdielom je však záver. Dalo by sa povedať, že kniha a film majú úplne protichodné zakončenia, vďaka čomu má film o niečo odlišné posolstvo. Režisér, a zároveň autor scenáru, sa vlastne rozhodol nerešpektovať priania Jodi Picoult. Tá sa o niekoľko rokov po uvedení filmu do kín rozhodla konečne prehovoriť (na naliehanie fanúšikov) a prezradila, že jej režisér povedal, že film bude mať totožný koniec. Až neskôr sa od niekoho iného zo štábu dozvedela, že jej v podstate klamal a naozaj plánuje drasticky zmeniť vyvrcholenie celého príbehu. Je možné, že práve tento necitlivý prístup k príbehu je zodpovedný za zmiešané reakcie kritikov.

 

Presumed Innocent (1990)

(Podozrenie / Podezření)

Dnes už takmer klasický detektívny triler láka diváka na napätie a nepredvídateľnosť. Zároveň ho pozýva na sledovanie pátrania po tom, čo sa vlastne stalo. Pretože jeden prokurátor práve rieši zamotaný prípad vraždy, no po čase začnú všetky dôkazy ukazovať práve naňho. Takže nehľadá už len vraha, ale tiež musí ostatných presvedčiť, že nie je vinný. Svoj námet film čerpá z rovnomennej knihy z roku 1987, ktorú napísal Scott Turow. Pritom filmovacie práva boli predané ešte pred oficiálnym vydaním knihy a neskôr na filme pracoval tím skúsených ľudí. Možno aj vďaka tomu sa dá hovoriť o pomerne vernej adaptácii. Hoci aj tu sa objaví niekoľko pozmeňujúcich scén. Všetko však v mene prehĺbenia diváckeho zážitku. Pretože kniha skrátka nie je film a naopak. Film si získal kritikov i divákov. Scott Turow sa však k svojim postavám vrátil. Presumed Innocent je totiž prvou knihou v sérii, ktorá sa odohráva v akomsi paralelnom svete právnikov. Séria má v súčasnosti dvanásť kníh (posledná je z roku 2022) a v niektorých sa objavujú vedľajšie postavy z prvej knihy. Priamym pokračovaním románu je kniha Innocent z roku 2010, ôsma v sérii, v ktorej sa autor po dvadsiatich dvoch rokoch vracia aj k hlavným hrdinom. Aj táto kniha sa dočkala adaptácie, no v tomto prípade išlo o televízny film s názvom Innocent. V roku 2024 odvysielala platforma Apple TV+ minisériu natočenú na motívy románu Presumed Innocent.