Autor:
Colleen Hoover & Tarryn Fisher
Názov:
Never Never
Séria:
Never Never
Diel:
prvý
Slovenské
alebo české vydanie: zatiaľ nie je
Hodnotenie
na GR: 4.26
Best friends since they could walk. In love since the age of fourteen.
Complete strangers since this morning.
He'll do anything to remember. She'll do anything to forget.
"I've never kissed anyone before."
"Silas!"
"What? If I can't remember, it doesn't
count!"
Táto kniha ma
dokázala zaujať už len svojím obsahom a pritom je to najkratšia synopsa,
akú som kedy čítala. Pár viet, ale celkom to stačilo. Navyše to v spoluautorstve
napísala Colleen a u nej mám takmer
vždy záruku, že sa mi príbeh bude páčiť. Takže som naozaj nemusela váhať dlho.
Kniha je
veľmi krátka a viac ako čokoľvek iné pripomína kratučkú novelku. Ale najzaujímavejšie
na tom je, že hoci rozsahom je malá, skrýva v sebe príbeh epických
rozmerov. Najsilnejšie som v príbehu cítila zmätok a strach z toho,
čo sa deje. Silas ani Charlie si nepamätajú, kým boli a len túžba zistiť,
prečo to tak je, ma nútila otáčať stránky. Ale nebol to jediný aspekt.
Stránky boli popretkávané
tajomstvami z minulosti, ktoré hlavné postavy pomaličky odhaľujú a všetko
to dotvárali staré i nové emócie. Fascinovalo ma, ako dokázali vykresliť
postavy. V krátkom pásme som si ich veľmi obľúbila. Silas (Bože, to meno
mi pripomína Da Vinciho kód!) bol taký typický zamilovaný chalan, občas trošku
príliš žiarlivý, ale to by som ju dokázala odpustiť. Charlie bola skvelá a jej
poznámky dokázali umlčať kohokoľvek.
Všetko bolo
zložité i jednoduché zároveň a vlastne ešte stále premýšľam, čo
všetko tam bolo zakomponované. Irónia bola skvelá a určite by som ju
použila, aby som niekoho poriadne preplieskala, hej, priamo v knihe. A tie
zložité vzťahy! Občas som už naozaj netušila, kto s kým čo má a kto s kým
čo nemá. A hlavná dvojica nad to bola úplne povznesená! (No, ja by som asi
tiež neriešila klebety, keby som si ani nepamätala, ako sa volám a kde bývam.
Malichernosti sú proste... zbytočné.)
Okrej tej
ľúbostnej linky ma veľmi zaujala aj tá tajomnosť. Doteraz netuším, čo sa s nimi
stalo a neodvažujem sa nič predpokladať. Zaváňa to nejakou mystickou
zápletkou. Za to môže asi to prostredie. Milujem New Orleans (nech som predtým
tvrdila čokoľvek iné) a s ním sa spája predstava čarodejného sveta
plného veštenia a nadprirodzena. Nemám potuchy, či by sa to hodilo práve
do tohto príbehu, ale hádam, že na to čoskoro prídem.
Táto kniha
(alebo skôr novela) bola veľmi krátka. Na nejakých 150 stranách sa toho stihlo odohrať
viac ako sa často stane v rozsahu trikrát takom veľkom. Všetko sa postupne
stupňovalo a nabaľovalo, až som ostávala pozerať na písmenká s otvorenými
ústami.
Po prečítaní
som sa cítila, akoby sa mnou prehnal uragán. Veľmi krásnym spôsobom je spojené
dynamické spracovanie trošku nezvyčajného námetu spracovaného v štýle najobľúbenejších
NA kníh (čo iné by sa dalo čakať od príbehu, ktorého spoluautorskou je Colleen
a navyše aj druhá autorka sa venuje podobnému, alebo rovnakému, žánru).
Je to taká
príjemná oddychovka, ale dokáže v človeku vyvolať širokú škálu emócií od
zvedavosti, cez hnev až po ľútosť a smútok, nevynímajúc ani radosť a smiech.
Všetko je to zabalené v krásnom balíčku. Teraz mi ostáva len čakať, ako to
bude pokračovať. (Stále zastávam názor, že tie tri krátke knihy mali spojiť
proste do jednej, ktorá by sa vydala naraz. Kým sa dočkám posledného dielu, prídem
o vlasy!)
"If you were a game, Silas,
you'd be Monopoly. You just go on and on and everyone ends up cheating just to
be over with you."
"You're probably right,"
he laughs. "Lucky for you, I'm not Monopoly Silas anymore. I'm Tetris
Silas. All my pieces and parts are going to fit into all of your pieces and
parts."