Dvaja cudzinci bez minulosti | Never Never

Autor: Colleen Hoover & Tarryn Fisher 
Názov: Never Never 
Séria: Never Never 
Diel: prvý 
Slovenské alebo české vydanie: zatiaľ nie je 
Hodnotenie na GR: 4.26

Best friends since they could walk. In love since the age of fourteen.
Complete strangers since this morning.
He'll do anything to remember. She'll do anything to forget.

"I've never kissed anyone before."

"Silas!"

"What? If I can't remember, it doesn't count!"

Táto kniha ma dokázala zaujať už len svojím obsahom a pritom je to najkratšia synopsa, akú som kedy čítala. Pár viet, ale celkom to stačilo. Navyše to v spoluautorstve napísala Colleen a u nej mám takmer vždy záruku, že sa mi príbeh bude páčiť. Takže som naozaj nemusela váhať dlho.

Kniha je veľmi krátka a viac ako čokoľvek iné pripomína kratučkú novelku. Ale najzaujímavejšie na tom je, že hoci rozsahom je malá, skrýva v sebe príbeh epických rozmerov. Najsilnejšie som v príbehu cítila zmätok a strach z toho, čo sa deje. Silas ani Charlie si nepamätajú, kým boli a len túžba zistiť, prečo to tak je, ma nútila otáčať stránky. Ale nebol to jediný aspekt.

Stránky boli popretkávané tajomstvami z minulosti, ktoré hlavné postavy pomaličky odhaľujú a všetko to dotvárali staré i nové emócie. Fascinovalo ma, ako dokázali vykresliť postavy. V krátkom pásme som si ich veľmi obľúbila. Silas (Bože, to meno mi pripomína Da Vinciho kód!) bol taký typický zamilovaný chalan, občas trošku príliš žiarlivý, ale to by som ju dokázala odpustiť. Charlie bola skvelá a jej poznámky dokázali umlčať kohokoľvek.

Všetko bolo zložité i jednoduché zároveň a vlastne ešte stále premýšľam, čo všetko tam bolo zakomponované. Irónia bola skvelá a určite by som ju použila, aby som niekoho poriadne preplieskala, hej, priamo v knihe. A tie zložité vzťahy! Občas som už naozaj netušila, kto s kým čo má a kto s kým čo nemá. A hlavná dvojica nad to bola úplne povznesená! (No, ja by som asi tiež neriešila klebety, keby som si ani nepamätala, ako sa volám a kde bývam. Malichernosti sú proste... zbytočné.)

Okrej tej ľúbostnej linky ma veľmi zaujala aj tá tajomnosť. Doteraz netuším, čo sa s nimi stalo a neodvažujem sa nič predpokladať. Zaváňa to nejakou mystickou zápletkou. Za to môže asi to prostredie. Milujem New Orleans (nech som predtým tvrdila čokoľvek iné) a s ním sa spája predstava čarodejného sveta plného veštenia a nadprirodzena. Nemám potuchy, či by sa to hodilo práve do tohto príbehu, ale hádam, že na to čoskoro prídem.

Táto kniha (alebo skôr novela) bola veľmi krátka. Na nejakých 150 stranách sa toho stihlo odohrať viac ako sa často stane v rozsahu trikrát takom veľkom. Všetko sa postupne stupňovalo a nabaľovalo, až som ostávala pozerať na písmenká s otvorenými ústami.

Po prečítaní som sa cítila, akoby sa mnou prehnal uragán. Veľmi krásnym spôsobom je spojené dynamické spracovanie trošku nezvyčajného námetu spracovaného v štýle najobľúbenejších NA kníh (čo iné by sa dalo čakať od príbehu, ktorého spoluautorskou je Colleen a navyše aj druhá autorka sa venuje podobnému, alebo rovnakému, žánru).

Je to taká príjemná oddychovka, ale dokáže v človeku vyvolať širokú škálu emócií od zvedavosti, cez hnev až po ľútosť a smútok, nevynímajúc ani radosť a smiech. Všetko je to zabalené v krásnom balíčku. Teraz mi ostáva len čakať, ako to bude pokračovať. (Stále zastávam názor, že tie tri krátke knihy mali spojiť proste do jednej, ktorá by sa vydala naraz. Kým sa dočkám posledného dielu, prídem o vlasy!)

"If you were a game, Silas, you'd be Monopoly. You just go on and on and everyone ends up cheating just to be over with you."

"You're probably right," he laughs. "Lucky for you, I'm not Monopoly Silas anymore. I'm Tetris Silas. All my pieces and parts are going to fit into all of your pieces and parts."