Aj žiaľ patrí k životu | The Beauty That Remains

Autor: Ashley Woodfolk

Názov: The Beauty That Remains
Slovenské alebo české vydanie: chystá Slovart
Hodnotenie na GR: 4.03

We've lost everything...and found ourselves.
Music brought Autumn, Shay, and Logan together. Death might pull them apart. 
Autumn always knew exactly who she was: a talented artist and a loyal friend. Shay was defined by two things: her bond with her twin sister, Sasha, and her love of music. And Logan has always turned to writing love songs when his real love life was a little less than perfect.
But when tragedy strikes each of them, somehow music is no longer enough. Now Logan is a guy who can't stop watching vlogs of his dead ex-boyfriend. Shay is a music blogger who's struggling to keep it together. And Autumn sends messages that she knows can never be answered.
Despite the odds, one band's music will reunite them and prove that after grief, beauty thrives in the people left behind.

“Everything is different without you here. Especially me. But I’m starting to think that maybe that’s okay.”

Ashley Woodfolk je debutujúca americká autorka, ktorá vyštudovala angličtinu a jej práca súvisí s knihami pre deti a mládež. Zatiaľ píše skôr vo voľnom čase a venuje sa tínedžerskej literatúre. Ako uvádza vo svojom profile na GR, k jej spisovateľským vzorom patrí Jandy Nelson, Rainow Rowell a David Levithan. Čo veľa vypovedá aj o jej prvotine a o charaktere príbehu, ktorý ponúka čitateľom.

Veľmi často sa stáva, že v nejakej knihe zomrie niektorá postava. Najmä ak ide knihy opisujúce skutočný život, pretože aj to k tomu všetkému patrí. Niekedy nejaká postava zomrie na začiatku, inokedy na konci. Ale ešte nikdy predtým som nečítala knihu, v ktorej by nebola postava, ktorá by o niekoho neprišla zhruba v tom istom čase.

Autumn, Shay aj Logan sú obyčajní tínedžeri a na prvý pohľad toho nemajú veľa spoločného. Napriek tomu sa ich príbehy dopĺňajú a v mnohom sa podobajú. Shay je šestnásťročná baba, ktorá miluje hudbu a spolu so sestrou si kedysi založili hudobný blog. Avšak jej sestra, dvojča Sasha, pred niekoľkými mesiacmi zomrela a ako ona sama tvrdí, zrazu je „twinless“ a nevie, ako sa s tým vyrovnať.

Autumn je umelkyňa v inom ponímaní, nakoľko ju baví kreslenie. V jednu noc sa jej však zrúti celý svet, pretože jej najlepšia priatelia zomrie pri autonehode. Teraz voľný čas trávi tým, že jej píše správy na všetkých možných sociálnych sieťach, aj keď vie, že si ich nikdy neprečíta. A Logan? Nadaný hudobník, ktorý toho v živote veľa pokašlal, pretože sa s ním rozišiel frajer. Teraz však tento bývalý partner spáchal samovraždu, čím ovplyvnil jeho život viac, než by si ktokoľvek myslel.

Hoci všetky postavy sú iné, čosi majú spoločné – to, ako sa nevedia vyrovnať s tým, čo sa stalo. Bez ohľadu na to, ako ich blízki zomreli, zanechali v ich životoch obrovskú dieru, ktorú sa snažia zaplátať. A zlyhávajú pri tom.

Poviete si, že na trhu je plno kníh, v ktorých sa postavy snažia vyrovnať so stratou milovaných. Áno, aj to je pravda. No na druhej strane je nutné povedať ešte čosi. Táto kniha sa totiž ničomu inému nevenuje. Nie je v nej žiadny dej, nikto nezachraňuje svet, ani nebojuje s nepriazňou osudu. Postavy neriešia prihlášky na vysokú, rebríčky popularity, ani iné triviálnosti, ktoré sú pre dospelých také nezmyselné, no pre tínedžerov priam až bytostne dôležité.

“The number of ifs and what-ifs are infinite, and I keep listing them – trying to convince myself or Dante, or maybe you, that I’m sorry, that life and death are random, that we can’t control anything except how we deal with it all now.”

Tento príbeh je o emóciách bez toho, aby sa o to výrazne snažil. Žiaľ je súčasťou života a každý sa s ním vyrovnáva po svojom. Shay sa snaží kontrolovať svoj život, no zlyháva a to ju častokrát dostane na prach paniky. Autumn sa snaží fungovať bez priateľky, no nedarí sa jej, nakoľko jej stále píše, akoby očakávala, že jej príde odpoveď. A Logan je taký ukážkový príklad všetkého zlého – vymeškávanie školy, alkohol, neschopnosť pohnúť sa v živote a neustály návrat k tým istým momentom. Len preto, aby pred ostatnými zakryl, ako veľmi zle na tom je.

Odmietanie, zamlčiavanie a vlastné trápenie. To všetko je súčasť tejto surovej knihy. Rozplakala ma toľkokrát, že som to nakoniec prestala počítať. Požula ma a vypľula a skôr, ako som sa stihla vyrovnať s výbuchom ďalšej emocionálnej bomby, bola som zadupaná do prachu ďalšou. Napriek tomu táto kniha nemá ambíciu stať sa návodom na zvládnutie krízovej situácie. Nie je reklamou na terapiu a nenavádza nikoho k pitiu alebo nebodaj drogovaniu.

Je to príbeh, ktorý je viac horký ako sladký. Je o živote, zo života. Je o tom, že je v poriadku nebyť v poriadku. O tom, že keď nám niekto zomrie, zasiahne nás to. Ovplyvní to celý náš život. Ale neznamená to jeho koniec. A napriek tomu, že sa z neho mnohé vytratí kvôli ľuďom, ktorí s nami už nemôžu byť, predsa v ňom čosi ostane. To nádherné, čo pretrvá.

The Beauty That Remains nie je knihou, na akú by som narazila každý deň. Zo začiatku je nenápadná, aby mi neskôr ukázala akým presne spôsobom sa rozhodla ma úplne zničiť. Postavy tejto knihy, či už hovorím o Autumn, Shay alebo Loganovi, o niekoho prišli. Vždy iným spôsobom a za iných okolností, od náhodu cez smrteľnú chorobu až po samovraždu. No bez ohľadu na spôsob, všetci mali čosi spoločné – to, aké prázdno po sebe zachovali. To isté prázdno, ktoré sa preživší z ich okolia snažili zaplniť, no nedarilo sa im.

Toto rozprávanie je až surové v tom, ako dôkladne roztrhalo moje emócie a to bez toho, aby sa o to špeciálne snažilo. Z pohľadu deja sa síce v knihe nič nedeje, no to je najväčšou výhodou tejto knihy. Pretože jej hlavným zámerom bola ukážka žiaľu a toho, ako sa s ním iný ľudia vyrovnávajú úplne odlišnými spôsobmi. Či už išlo o rodičov, súrodencov alebo len priateľov, každý si našiel svoj vlastný spôsob a nie vždy bol efektívny.

Niekto sa rozhodol pre terapiu, iný pre mlčanie a niekto ďalší pre alkohol. Vďaka tomu bola kniha síce moderná a bližšia súčasnej generácii, no jej posolstvo ostalo skryté za všetkými statusmi zo sociálnych sietí. Táto horká kniha mala za úlohu ukázať mi a všetkým čitateľom, že stratou blízkeho sa svet nekončí. A hoci je pred nami ťažká cesta, vždy sa dá zvládnuť. Pretože jedného dňa otvoríme oči a prídeme na to, že život pokračuje ďalej. Aj bez ľudí, o ktorých sme prišli.