Vesmírne dobrodružstvo začína | Struny času

Autor: Madeleine L‘Engle

Názov: Struny času (angl. A Wrinkle in Time)
Séria: Struny času (angl. Time Quintet)
Diel: prvý
Slovenské alebo české vydanie: Slovart, 2018 (SR aj ČR)
Hodnotenie na GR: 4.04

Madeleine L'Engle stvorila sériou Struny času klasiku tínedžerskej sci-fi literatúry, ktorá ovplyvnila tvorbu spisovateľov posledných päťdesiatich rokov.
Meg Murryová je obyčajná tínedžerka s nízkym sebavedomím a túžbou zapadnúť. Je dcérou svetoznámeho fyzika a je rovnako inteligentná a talentovaná ako jej mladší brat Charles Wallace. Všetko sa pokazí, keď ich otec zmizne za záhadných okolností, čo jej matke zlomí srdce.
Zdrvenú Meg a jej kamaráta Calvina predstaví jej brat trom záhadným nebeským bytostiam, ktoré pricestovali na Zem, aby zachránili pána Murryho. Spoločne sa vydávajú na neuveriteľnú dobrodružnú cestu naprieč časom i priestorom, objavujú svety za hranicami našej fantázie, kde musia čeliť mocnému zlu. Meg sa môže domov vrátiť až po tom, čo porazí temnotu vo vlastnom srdci a objaví silu na boj s temnotou, ktorá postupne zahaľuje celý vesmír.

„To, že my nerozumieme, však neznamená, že vysvetlenie neexistuje.“

Madeleine L’Engle bola americkou spisovateľkou, ktorá školské roky venovala viac písaniu príbehov, než študovaniu. Vo svojej tvorbe sa zameriavala na aktuálne témy, ale aj na vedu, pričom jednu z teórií rozvila aj v sérii pre deti Struny času, z ktorej sa počas rokov stala klasika. Až taká veľká, že sa tento rok dočkala filmového spracovania v štúdiách Disney.

Detské knihy majú čosi spoločné – istú priamočiarosť. Nikdy nenarazíte na zdĺhavé úvody a nekonečné opisné state, ale privíta vás dej, ktorý je popretkávaný dobrodružstvom, priateľstvo a láskou a v ktorom sa stále niečo deje. To platí aj pre túto knihu.

Meg je sympatická hrdinka, ktorá ma ihneď „vhodila“ do deja a predstavila mi svoj svet. Ukázala mi, ako bojuje so svojim okolím i sama so sebou, ako sa jej snažia diktovať, že je príliš iná a mala by s tým niečo robiť. Hoci táto kniha prvýkrát vyšla na začiatku šesťdesiatych rokov, v jej tematike sa ukrýva istá nadčasovosť. Som si istá, že keby Meg žila dnes, čelila by rovnakým problém a vyrovnávala by sa s nimi stále po svojom.

Je inšpirujúca v tom, aká je silná a ako sa odmieta vzdať. Je ukážkou charakternosti a hlavne je osoba, ktorá sa nemieni nikomu prispôsobovať. V tom tkvie jej najväčšia sila – v tom, ako sa odmieta prispôsobovať nátlaku ostatných. Jej brat, Charles Wallace, päťročný chlapec, je takisto unikátny. Nie je ako iné päťročné dieťa a v súčasnosti by bol kýmsi, koho by sme označili za génia.

Ich zaujímavú trojicu dopĺňa Calvin, starší chlapec, ktorý sa naučil skláňať hlavu. Fascinovalo ma, ako som vlastne pozerala na variáciu toho istého problému. Všetci traja boli odlišní, aj keď iným spôsobom, a všetkým to spoločnosť nezabúdala pravidelne pripomínať.

Zatiaľ čo Charles bol na svoju inakosť pyšný a nebál sa ju priznať pred ostatnými, Meg si uvedomovala tlak ostatných. Líšila sa, hoci nechcela, no na druhej strane nedokázala zatvoriť ústa a pridať sa k davu jednotvárnych oviec. Nuž a Calvin? Ten predstavoval ten stupeň posledný. Odlišného človeka,, ktorý sa naučil skláňať hlavu a predstierať, že je rovnaký ako všetci okolo neho, len aby mu dali pokoj.

A toto je len jedna z tém v knihe, ktoré sú nielen univerzálne, ale totálne nadčasové a aktuálne kedykoľvek, kedy sa túto knihu rozhodnete čítať. Z istého hľadiska jej to pridáva na akejsi tragickosti, pretože sa v spoločnosti nič nemení. Tí iní stále pociťujú nátlak ostatných, že by sa mali prestať vymykať akejsi zaužívanej norme. Ale toto nie je kniha len o spoločnosti a jej problémoch. Je hlavne o dobrodružstve a sile charakteru.

„Pomáha nám dobro, hviezdy nám pomáhajú, aj to, čo by si ty nazvala svetlo, nám pomáha, láska nám pomáha. Moja maličká, neviem to vysvetliť! Je to niečo, čo buď vieš, alebo nevieš.“

„Ale...“

„Nepozeráme sa na veci, ktoré – ako by si to nazvala – vidieť, ale na veci, ktoré nevidieť. Pretože tie, ktoré vidieť, sú dočasné. Ale také, ktoré nevidieť, sú večné.“

Zem je v nebezpečenstve a zachrániť ju môžu tieto tri deti, ak sa im podarí zachrániť Meginho a Charlesovho otca. V spoločnosti nanajvýš podivného tria sa vydávajú na cestu časom, ale aj priestorom. V tomto bode sa v knihe rozvíja naozaj zložitá vedecká teória o hyberkocke, ktorej som nie úplne porozumela, takže sa nebudem snažiť vám ju opísať. No vďaka tomu kniha získava ešte na výnimočnosti.

V deji sa neustále niečo deje, jedno dobrodružstvo strieda druhé a v samotnom príbehu sa, aj napriek nízkemu veku hlavných hrdinov, objavuje len minimum očividne naivných momentov. Jednotlivé zápletky sa odvíjajú skôr priamočiaro a nadväzujú na seba, no nechávajú dostatočne veľký priestor aj na rast postáv.

Táto kniha je možno rozsahovo menšia a prečítať mi ju trvalo len niekoľko krátkych hodín, ale napriek tomu je jednou z najpozoruhodnejších príbehov, aké som kedy čítala. Pretože si uvedomujem, že vo mne bude doznievať ešte dlho po tom, ako som otočila poslednú stranu.

Struny času na prvý pohľad vyzerajú ako obyčajná kniha, no zdanie môže klamať. Tento rozsahom kratší príbeh sleduje osudy trojice rôznorodých hrdinov. Meg, Charles aj Calvin sú každý iný, no predsa majú čosi spoločné – to, ako veľmi sa odlišujú od ostatných. Spoločne zažívajú jedno dobrodružstvo za druhým a snažia sa vytrvať aj vtedy, keď ich ostatní odrádzajú. Napriek tomu, že sú títo hrdinovia ešte deťmi, skrýva sa v nich oveľa väčšia sila než v akomkoľvek dospelom.

No nie je to len dobrodružná cesta plná nebezpečenstva, ktorá sa pred nimi odvíja. Sú to aj problémy, ktorým musia čeliť vo svojich životoch. Tlak kvôli tomu, akí sú iní a ako ostatní trvajú na tom, aby sa zmenili. Pochybnosti o vlastných schopnostiach. Odvaha. Sila. Odhodlanie. To je len zlomok toho, čo som našla v tomto príbehu. No najviac ma bavila práve tá téma odlišnosti.

Pretože bez ohľadu na to, aký pokojný život by mohli mať títo traja – keby sa poddali a stali sa rovnakými ako sú ľudia okolo nich –, sú to práve tie odlišnosti, vďaka ktorým život naozaj stojí za prežitie. Pretože len keď sa prestaneme snažiť byť ako všetci ostatní a objímeme svoje nedostatky, až vtedy nájdeme skutočné šťastie. A to je posolstvo, kvôli ktorému čítanie tejto knihy rozhodne stálo za to.

Na záver poviem iba toto – bez ohľadu na to, čo by som o tejto knihe dokázala napísať, nikdy sa mi ju nepodarí dokonale vystihnúť. Je zábavná a je srdcervúca, plná nádeje, no predovšetkým má veľa vrstiev, ktoré budem odkrývať len postupne opätovným čítaním. V tomto sa ponáša na Malého princa. Takže ak ste si obľúbili príbeh o princovi a jeho ruži, dajte šancu aj Meg, Charlesovi a Calvinovi. Možno vás prekvapia.

Za poskytnutie knihy na recenziu

veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Slovart.

Knihu si môžete kúpiť TU. 




Pridala som aj trailer na film: