The Umbrella Academy

Herecké obsadenie: Ellen Page (Vanya Hargreeves); Tom Hopper (Luther Hargreeves); David Castañeda (Diego Hargreeves); Emily Raver-Lampman (Allison Hargreeves); Robert Sheehan (Klaus Hargreeves); Aidan Gallagher (Number Five); Mary J. Blige (Cha-Cha); Camberon Britton (Hazel) a i.

Scenáristi: Mark Bomback, Rawson Marshall Thurber, Steve Blackm a i.

Hudba: Jeff Russo

Hodnotenie ČSFD: 79 %

Hodnotenie IMDb: 8,2 z 10

Prvá séria tohto seriálu bola sprístupnená na Netflixe 15. februára tohto roka. Dej sa sústreďuje na osudy dospelých detí z disfunkčnej rodiny, do ktorej boli adoptované výstredným milionárom a vedcom. Sedem súrodencov pritom predstavovalo len malú skupinku obdarovaných detí, ktoré sa narodili matkám v ten istý deň na rôznym miestach – pričom pre tieto matky bolo spoločné, že až kým ten deň nezačali rodiť, nevykazovali žiadne známky tehotenstva.

Hoci seriál sa objavil až teraz, The Umbrela Academy nie je neznámym príbehom. Ide totiž o rovnomenný komiks z roku 2008, ktorého tvorcom je Gerard Way. Práva k sfilmovaniu tohto komiksu boli zakúpené už v čase, keď bol prvýkrát publikovaný. Od roku 2012 však informácii o akejkoľvek adaptácii boli skôr strohé. V roku 2015 sa nakoniec objavila správa, že film nebude, ale mal by byť natočený seriál a až v roku 2017 dal Netflix seriálu zelenú.

Sedem detí, o ktorých tento seriál rozpráva, sú vo svojej podstate superhrdinovia, vedení k tomu, že jedného dňa zachránia svet. Ich adoptívny otec ich nielen vyučuje, ale skúma ich schopnosti, no ako rodič zlyháva. Vďaka jeho výchove z detí vyrastajú psychicky nestále indivíduá, ktoré viac ako o záchranu sveta bojujú o záchranu vlastných životov a zdravého rozumu. Pričom minimálne jedno dieťa, konkrétne Číslo sedem, alebo tiež Vanya, nikdy neprejavilo známky akýchkoľvek schopností.

Rôzne okolnosti súrodencov nakoniec rozdelili a po rokoch ich spojila smrť ich adoptívneho otca, ktorá možno nebola taká náhodná, ako sa všetci mali domnievať. Avšak namiesto pátrania trávia väčšinu času hádkami a riešením vlastných problémov. Čo nakoniec môže byť osudné pre svet, nakoľko Five, niekoľko rokov stratený v čase, sa vracia domov s prekvapivým odhalením – o niekoľko dní svet zanikne a ľudstvo vymrie, no ešte je čas tomu zabrániť. Len ak sa na chvíľu prestanú hádať.

Od prvej epizódy som sledovala príbeh týchto nadaných detí, ktoré sú však v súčasnosti dospelými ľuďmi a navyše čerstvými tridsiatnikmi. Vanya (Ellen Page), ktorá bola vždy obyčajná a bez schopností je teraz huslistka berúca lieky na upokojenie. Jediný moment slávy zažila, keď sa o svojej podarenej rodinke a živote v nej rozhodla napísať knihu. Luther (Tom Hopper) sa nikdy nevzdal myšlienky toho, že je hrdina, hoci už štyri roky žije na Mesiaci, kam ho poslal otec na „dôležitú misiu“, o ktorej však nič nevie. Diego (Davi Castañeda) je ako jediný stále hrdinom, nakoľko oblečený vo svojom kostýme naháňa zloduchov, ale sotva zvláda vlastný hnev a v podstate je z neho troska.

Allison (Emily Raver-Lampman) je úspešná filmová hviezda, dokonalá a obdivovaná, ktorá však v osobnom živote čelí rozvodu a možnosti, že už nikdy neuvidí svoju dcéru. Klaus (Robert Sheehan) je trochu výstrednou postavičkou, nakoľko žile len pre párty, drogy a alkohol, ktoré ho udržujú v norme, aby mu mŕtvi dali pokoj. Napriek tomu je on jediný, ktorý dokáže komunikovať s Benom, ich mŕtvym bratom. Skupinku dokonale dopĺňa Five (Aidan Gallagher), ktorý sa pred rokmi stratil, aby sa teraz vrátil z budúcnosti vo svojom trinásťročnom tele s problémami, tajomstvami a informáciou o tom, že sa blíži koniec sveta.

Je jasné, že toto nie je ideálny materiál na vytvorenie akéhokoľvek tímu. Viac ako súdržnosť som mala možnosť vidieť hádky, šarvátky a chodiace diagnózy. Každá postava mala svoje vlastné problémy, nikto z nich nebol extrémne stabilný a okrem toho viac ako záchrana sveta ich zaujímalo len to, ako sa čo najskôr dostanú z dosahu zvyšku rodiny. Vďaka tomu sa seriál odlišuje od iných počinov o superhrdinoch, nehovoriac o tom, že prehliadka psychických porúch zaručuje nielen pochmúrnosť, ale aj zvláštnu hĺbku.

To všetko sa odohráva na pozadí deja, ktorý nie je lineárny, hoci je jednoduchý. Pozornejší divák už niekde v druhej alebo tretej epizóde uhádne zápletku, ale na druhej strane je zábavné sledovať postavy lopotiť sa a potácať. O to viac to baví, nakoľko tento seriál nie je len sci-fi drámou, ale taktiež je to komédia. Čo neznamená, že sa tu nachádzajú komediálne prvky a v pozadí s naozaj nesmeje žiadne imaginárne publikum.

Potenciálne humorné momenty, ktoré najviac ocenia skôr milovníci čierneho humoru, sú totiž vyvolané absurdnými okolnosťami. Ako keď niekto bojuje na život a na smrť a v pozadí hrajú veselé skladby ako napríklad „Sunshine, Lollipops and Rainbows“ od Lesley Gore alebo „Don’t Stop Me Now“ od Queenu alebo „The Walker“ od skupiny Fitz and the Tantrums a okrem toho ďalšie iné. Hoci tieto skladby sa bežne objavujú vo filmoch alebo seriáloch, určite nie preto, aby počas nich postavy s niekým bojovali.

No okrem toho túto vtipnú absurditu vytvárajú aj postavy, napríklad taký Klaus, ktorý sa v prvej epizóde najskôr snaží otvorený portál, cez ktorý sa neskôr vráti Five, uhasiť hasiacim prístrojom a potom, keď to nefunguje, tento hasičák do portálu hodí. Keď sa tomu ostatní čudujú, ešte ich obviní z toho, že oni s ničím lepším neprišli. Takéto situácie sa množia a ich pôvodcami sú aj Hazel a Cha-Cha, párik nájomných vrahov, ktorí sú tiež poriadne psychicky nestáli a taký Hazel má slabosť pre šišky a počas plnenia misie sa rád sťažuje na zbytočnú byrokraciu svojich šéfov. Skrátka, občas je to také absurdné, až je to vtipné.

Zhruba od štvrtej epizódy táto zábavnejšia absurdita postupne mizne a je nahradená nielen ponurosťou, ale podivnou intenzívnosťou, ktorá je miestami až nepríjemná. Spôsobujú to scény, v ktorých postavy na niečo spomínajú alebo vysvetľujú a odhaľujú tým, ako veľmi to nemajú v hlave v poriadku. Vo výsledku je však desať epizód celkom dobrý priestor, ktorý bol až na pár výhrad dobre využitý. Hoci je pravda, že seriál v niektorých epizódach pôsobil naozaj uťahane a zbytočne odvádzal pozornosť od hlavnej dejovej línie. Našťastie to bolo vyvážené poslednou epizódou, ktorá akoby sa vrátila k absurdnej dramatickosti začiatku série.

Verdikt:

The Umbrella Academy je pomerne schopný seriál o superhrdinoch. Viac ako na zohratú partičku schopnú okamžite a bez zaváhania všetkých ochrániť však rozpráva príbeh adoptívnych súrodencov, ktorí sú prehliadkou rôznych psychických porúch. Nezaujíma ich záchrana sveta, ale len ich vlastný smutný život a hlavne to, ako sa k nim čo najskôr môžu vrátiť. Týmto sa seriál výrazne odlišuje, ale nielen tým.

Kľúčové v jeho odlišnosti je najmä pôsobenie na diváka. Tento seriál je pomerne pochmúrny a intenzívny vo svojej občasnej temnote, ale napriek tomu je svojim spôsobom aj absurdne komický. Túto absurditu pritom vytvárajú samotné postavy svojim správaním a to je potom podčiarknuté zaujímavým výberom hudby, keď počas tej najkrutejšej, najkrvavejšej bitky hrá tá najradostnejšia skladba, akú si môžete predstaviť. Ako keď dvaja nájomní vrahovia samopalmi rozstrieľajú obchod s oblečením v márnej snahe niekoho zabiť a v pozadí hrá „Don’t Stop Me Now“ od skupiny Queen.

Táto ľahšia absurdnosť zo začiatku série je však postupne nahrádzaná čoraz väčšou pochmúrnosťou. Tá sa len prehlbuje úmerne tomu, ako sa jednotlivé postavy predstavujú a ukazujú ostatným presne ako veľmi to v hlavne nemajú v poriadku. Okrem toho tiež v neskorších epizódach seriál stráca dych a uťahanosť dejovej línie sa scenáristi snažili zakryť rozprávaním o minulosti postáv. Čo sa im na jednu stranu darí, na tej druhej tým z niektorých epizód vytvárajú namiesto rodinnej drámy skôr psychadelický horor. Až v závere série sa potom seriál vráti k svojej ponurosti a zároveň absurdnej komickosti.

Napriek tomu je tento netypický hrdinský seriál výborným počinom, ktorý sa snaží divákom sprostredkovať príbehy hrdinov, z ktorých vlastné schopnosti urobili labilných jedincov. Je temný, ponurý a občas prekvapivo absurdný až komický a najmä je dôkazom, prečo presne by ľudia s antisociálnymi poruchami radšej nemali mať deti – nielen biologické, ale ani adoptívne.

Trailer: