To s ľuďmi robí zúfalstvo | Strieborná cesta

Autor: Stina Jackson

Názov: Strieborná cesta (švéd. Silvervägen)

Špecifikácia: psychologicky ladený triler o tom, k čomu ľudí dokáže priviezť zúfalstvo

Slovenské alebo české vydanie: Lindeni, 2020 (SR); Kalibr, 2019 (ČR)

Hodnotenie na GR: 3.71

„Žiaľ je nákazlivý. Prenáša sa medzi ľuďmi ako choroba, či to chceme, alebo nie.“

Lelle vie o zúfalstve veľa, nakoľko je jeho súčasťou od chvíle, čo zmizla jeho dcéra Lina. Od toho dňa ubehli takmer tri roky a on aj po takom dlhom čase brázdi Striebornú cestu a snaží sa nájsť čokoľvek, čo by ho k nej priviedlo. Zúfalstvo ho núti neustále byť tam vonku a pokúšať sa zistiť niečo, čo by mu dodalo nádej. Toto robí už tretie leto a pri svojich potulkách, no i v bežnom živote, stretáva mnohých ľudí a každého z nich sa zúfalstvo dotklo nejako inak.

A o tom je táto kniha. O tom, ako pred zúfalstvom niektorí utiekli, iní ho ignorujú, ďalší sa pred ním skrývajú a malá hŕstka je presvedčená, že najlepšie bude ho vydesiť krikom a ďalším zúfalstvom. Z tohto pohľadu je Lelleho cesta za pravdou len ako nikdy nekončiace náhodné stretnutia, ktoré jeho život nijako neobohacujú. Len sú dôkazom toho, že každý trpí po svojom.

Okrem Lelleho cesty som však mala možnosť sledovať aj Meju. Toto sedemnásťročné dievča sa spolu s matkou práve prisťahovalo na jednu z usadlostí v meste ležiacom pri Striebornej ceste. Hoci na prvý pohľad mi nebolo jasné, čo presne majú Lelle a Meja spoločné, nakoľko sa ich životy zo začiatku vlastne ani nepretli, istú podobnosť som tam nakoniec našla. Pretože aj Meja bola zúfalá – chcela sa odpútať od deštruktívnej matky a vytvoriť si domov len sama pre seba. Taká zúfalá, že bola ochotná prehliadnuť nejeden varovný signál.

„Prvé leto navštívil hádam všetkých podivínov a starých mládencov v okolí a vypytoval sa, či môže nazrieť do ich pivnice a na povalu. Zvyčajne mu buď vynadali, alebo ho pozvali ďalej na kávu. Najviac mu však utkvelo v pamäti, aký osamelý život tí chlapi viedli. Po tých, čo sa odtiaľ odsťahovali, sa na ich mieste uvelebila samota. ako mor zožierala všetkých, čo jej tu zostali napospas. A teraz bol sám jedným z nich.“

Prvá čas knihy, ktorá bola omnoho rozsiahlejšia ako tá druhá, bola po dejovej stránke skôr chudobnejšia. Zachytávala len zhluk okamihov ľudského zúfalstva, ktoré ma síce hlboko zasiahli, ale dej nikam neposúvali. Čo rozhodne nenapomáhalo objasneniu záhady zmiznutia Lelleho dcéry. Napriek tomu ma však čítanie veľmi bavilo a s istým nadšením som otáčala stránky, čo len vypovedá o tom, ako hlboko na mňa autorka dokázala zapôsobiť.

Hoci mi v texte ponúkla len málo informácii o motivácii tej ústrednej záhady – teda čo sa stalo Lelleho dcére a ako to súvisí nielen s Mejou, ale aj s ďalším dievčaťom, ktoré sa zrazu stratí. Ak niečo, tak mi autorka neustále dokazovala, že vlastne nikto nemal dôvod ktorejkoľvek z nich ublížiť, čo je občas ešte desivejšie – to, keď niekto ubližuje bez zjavného dôvodu.

Druhá časť knihy už bola o niečo svižnejšia. V tej sa konečne preťali aj cesty Lelleho a Meji a autorka sa konečne rozhodla ukázať mi, ako boli ich cesty od začiatku prepletené a ja som si to vlastne ani nevšimla. Najviac na mňa zapôsobili úplne posledné scény, vďaka ktorému som zrazu celú knihu vnímala úplne inak. Pretože som si uvedomila, že mi autorka od začiatku poskytla všetky potrebné informácie, dokonca aj motiváciu postáv, len ja som si túto skladačku nedokázala dať dokopy. Za čo skladám pomyslený klobúk.

Strieborná cesta je veľmi dobre napísanou knihou, v ktorej sa autorka zameriava hlavne na zobrazenie zúfalstva a toho, ako sa s ním ľudia vyrovnávajú. Uprostred tohto silne psychologického motívu predstavuje nielen Lelleho, otca odhodlaného nájsť svoju stratenú dcéru, ale aj Meju, dievča so snom o skutočnom domove. Autorka venovala naozaj veľa pozornosti vykresleniu psychického prežívania postáv, vďaka čomu bolo pre mňa čítanie výživné aj napriek tomu, že dej sa vlastne nikam neposúval. Najviac na mňa zapôsobili úplne posledné scény, ktoré mi ukázali, ako boli osudy všetkých postáv pevne prepletené. Hoci je teda táto kniha pomerne vydareným počinom na poli psychologických trilerov, obávam sa, že vďaka spracovaniu, ktoré autorka zvolila, nesadne každému.

Za poskytnutie knihy na recenziu

veľmi pekne ďakujem spoločnosti Albatros Média.

Knihu si môžete kúpiť TU.

oficiálna anotácia:

Pred tromi rokmi sa stratila Lelleho dcéra v odľahlej časti severného Švédska. Lelle strávil tri nasledujúce letá jazdiac po Striebornej ceste pod polnočným slnkom, zúfalo hľadajúc stratenú dcéru, seba samého a spasenie.

Medzitým do mesta prichádza sedemnásťročná Meja s nádejou na nový začiatok. Je v rovnakom veku, ako bola Lelleho dcéra, dievča na prahu dospelosti. Aj na Meju striehnu na tomto izolovanom mieste temné nebezpečenstvá.

Keď pomaly prichádza jeseň, životné osudy Meje a Lelleho sa pretnú takým desivým a tragickým spôsobom, aký si ani jeden z nich nevedel predstaviť.